O autorovi:
George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair), pochádzal s Británie, ale narodil sa v roku 1903 v Indii. Patrí k najvýznamnejším literárnym osobnostiam 20. storočia. Zúčastnil sa španielskej občianskej vojny a skúsenosti z nej zachytil v diele Hold Katalánsku. Istý čas žil aj medzi chudobou v Paríži a v Londýne. Kde sa živil príležitostnou prácou. Tieto skúsenosti zachytil v knihách Stroskotancom v Paríži a Londýne a Nech prekvitá aspidistra. Po svojej ceste na sever Anglicka podal citlivé svedectvo o tamojšej chudobe a utrpení v knihe reportáží Cesta k Wiganskému mólu.

Preslávil sa však najmä dielom Zvieracia farma, ktoré je paródiou a zároveň kritikou komunistickej revolúcii v ZSSR, kde prirovnáva revolúciu k vzbure zvieratiek na farme proti svojim pánom, pričom komunisti sú prasatá, policajti psy a ľudia sú prirovnávaný ku kapitalistom. Nakoniec sú ideály revolúcie zabudnuté a všetko je tak ako na začiatku, ba ešte horšie. Iba prasce si žijú ako prasce v žite. A utopistickým románom 1984, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie diela 20. storočia. Tento román, napísaný roku 1948, sa považuje za vyzionársky najmä preto že obraz totalitného režimu ako ho tu autor vykreslil sa neskôr až priveľmi podobal skutočnosti. A na západe sa stal varovaním pred totalitnými režimami. U nás a v celom východnom bloku bol až do pádu železnej opony spolu so Zvieracou farmou zakázaný.

Dej:
Dej sa odohráva v roku 1984 v Oceánii, v jednom s troch superštátov, na ktoré sa svet rozdelil v druhej polovici 20. storočia. Ďalšie sú Eurázia a Východoázia. Oceánia vznikla zabratím Veľkej Británie, území v celej Severnej a Južnej Amerike, ostrovov v tichomorý, v atlantickom oceáne a území na juhu Afriky Spojenými štátmi. Eurázia sa skladala s území Sovietskeho zväzu, strednej Ázie a celej Európy. K územiam Východoázie patrila Čína, územia na juhovýchode Ázie a Japonské ostrovy. A tieto štáty neustále medzi sebou bojujú o územia v najväčšou hustotou zaľudnenia.

Takže dej sa odohráva v Londýne, ktorý je mimoriadne nepekné a pochmúrne mesto. Ako vlastne celý svet. Celý je oblepený plagátmi Veľkého brata, pod ktorými vždy stojí nápis: „Veľký brat ťa sleduje“. Nad polorozpadnutými budovami sa vypínajú iba 4 obrovské železobetónové budovy štyroch ministerstiev. Ministerstva lásky, ktoré sa zaoberá mučením, odpočúvaním a väznením, ministerstva mieru, ktoré sa zaoberalo vojnou a vojnovými prípravami, ministerstva hojnosti ktoré sa staralo o to aby bol vždy všetkého nedostatok a ministerstva pravdy ktoré malo na starosť falšovanie záznamov z minulosti, prepisovanie kníh, teda vlastne klamaním.

Moc má v rukách Strana na čele s Veľkým bratom (VB), ktorého nikto nikdy nevidel, ktorý nestarne a pravdepodobne ani neexistuje. Ale všetci veria (nemajú inú možnosť) tomu čo vraví strana teda že VB je hrdinom revolúcie a stojí za všetkými veľkými múdrymi rozhodnutiami a vynálezmi Strany (napr. Strana tvrdí že vynašla vrtuľník a neskôr začne tvrdiť že vynašla aj lietadlo). Strana mala tri heslá:
VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA

Obyvateľstvo Oceánie sa skladá s príslušníkov vnútornej strany (asi 2% ), príslušníkov vonkajšej strany (asi 13%) a proletárov (asi 85%). Vnútorná strana má v rukách všetku moc a všetko bohatstvo, vonkajšia strana sa stará o chod 4 ministerstiev a proletári sú taká spodina spoločnosti, ktorý kruto pracujú v továrňach, žijú ešte biednejším životom ako ostatný a nikto sa o nich nestará.

Oficiálnym jazykom Oceánie bol Newspeak. Ale v podstate ho ešte nikto nepoužíval. Jediným jazykom sa mal stať až v roku 2050. Newspeak bol vlastne upravená angličtina a zakladal si na teórii že keď by ľudstvo nepoznalo slovo „kradnúť“ tak by nikto nemohol kradnúť lebo nikto by nemal ani len tušenia že niečo také môže existovať. A tak sa s jazyka vylučovali obrovské množstvá slov aby sa obmedzilo myslenie ľudí a aby ľudia nemohli ani len uvažovať o zvrhnutí strany. Boli vylúčené všetky synonyma a nahradili sa jedným slovom. Boli zrušené všetky nepravidelné tvary atď. Proste aby sa čo najviac obmedzilo myslenie ľudí. Chceli dosiahnuť aby slová vychádzali ľudom s úst automaticky bez toho že by sa na tom podieľali vyššie mozgové centrá. Vznikali aj nové slová a pre toto bol špeciálny výraz „duckspeak“ (kačka-hovoriť).

Život členov strany je pod neustálim dohľadom ideopolície (niečo ako štb u nás), ktoré sleduje všetko a všetkých pomocou takzvaných obrazoviek, ktoré sú úplne všade v bitoch, v kanceláriách na uliciach. Tieto obrazovky okrem toho že neustále vysielajú rôzne propagandistické keci, správy s vojny a podobne, fungujú aj ako kamery a mikrofóny. A nedajú sa vypnúť. A kde nieje obrazovke je určite aspoň mikrofón. A aj keď v podstate neexistujú žiadne zákony ideopolícia vás môže zatknúť už iba na základe výrazu tváre, alebo keď rozprávate zo sna a podobne. Čiže zakázané je úplne všetko dokonca aj láska a sex pri ktorom dôjde k uspokojeniu ženy. Pretože sex sa považuje iba za prostriedok ako plodiť deti. A hovorili tomu: „naša povinnosť voči Strane“ a existovali také organizácie ako Antisexuálna liga, ktorá sex úplne odmietala a zasadzovala sa o to aby sa ľudia rozmnožovali iba pomocou umelého oplodnenia. No a za všetky tieto zločiny vás mohla ideopolícia zatknúť a „vaporizovať“ čo znamenalo asi toľko že ste sa vyparili. Vymazali všetky záznamy kde bola o vás zmienka a všetci museli uveriť, že ste vlastne nikdy neexistovali (všetci aj uverili). Ale ešte predtým ako vás popravili, podstúpili ste kruté mučenie a vymytie mozgu a až potom ste boli popravený. Ale toto všetko sa vzťahovalo len na členov strany. O proletárov sa nikto nestaral, každému bolo jedno čo si myslia a čo robia.

Ako hovorila Strana: „zvieratá a proletári sú slobodný“. Hlavný hrdina Winston Smith pracuje na ministerstve pravdy. Winston býva na Sídlisku víťazstva v polorozpadnutom panelovom dome kde nič nefungovalo. Jeho práca spočívala vo falšovaní dokumentov, ktoré hovoria o minulosti. Ako napríklad jedného dňa bol znížený prídel čokolády s 30g na 20g a jeho úlohou bolo vymazať všetky zmienky o tom že prídel bol niekedy 30g. A na druhý deň už bolo oznámené že bol zvýšený prídel čokolády na 20g a všetci tomu uverili bez minutia oka. A dokonca sa uskutočnili aj manifestácie na oslavu VB za to aký je skvelý keď je toľko čokolády. Oceánia bola neustále vojne s Euráziou a spojencom bola Východoázia. Čiže Oceánia bola odjakživa spojencom Východoázie a bojovala proti Eurázii a nikde nebola ani len zmienka o tom že by to mohlo byť niekedy inak.

Lenže v skutočnosti bol každých pár rokov spojencom niekto iný a nepriateľom ten čo bol ešte nedávno spojencom. A pri každej takejto príležitosti museli byť všetky záznamy čo tvrdili opak prepísané a ľudia úplne oddane verili že spojencom a nepriateľom je stále ten istý. A toto bolo tiež náplňou Winstonovej práce. Winston je jeden z mála (ak nie aj jediný) čo si uchoval zdravý rozum a uvedomuje si čo vlastne robí. Cíti že niečo nieje v poriadku Strana ľudí klame a muselo byť niekedy lepšie ako teraz lenže nemá to ako dokázať keďže všetky záznamy z minulosti boli prepísané podľa potrieb strany. Chce nejako bojovať proti strane ale nevie ako tak si aspoň na čiernom trhu kúpi zošit a pero a začne si písať denník. Už to bola obrovská opovážlivosť a rebelstvo lebo za toto ho mohli bez mihnutia oka vaporizovať. Ale ani to samotné písanie nemá jednoduché keďže aj doma má obrazovku. Tak si nájde kút vo svojom bite mimo zorného pohľadu obrazovky kde ako dúfa sa môže oddať písaniu denníka. Nevie vôbec pre koho to píše lebo vie že aj tak ho skôr či neskôr chytia a zabijú ale je to preňho úľava keď sa so svojimi myšlienkami môže zveriť aspoň papieru.

Na jednej s každodenných dvojminútoviek nenávisti si všimne výrazu tváre jedného Vnútrostraníka (O´Brien ) a má pocit že on by mu rozumel a že tiež nenávidí VB a že je možno aj členom tajnej organizácie Bratstvo o ktorej kolujú chýry. Ale ďalej sa tým veľmi nezoberá, skôr mal obavy z jednej dievčiny, ktorá ako mal pocit ho priveľmi pozorovala počas dvojminútovky nenávisti a raz si všimol ako na neho uprene hladí počas obeda v jedálni na ministerstve. A myslel si že ho špehuje či dosť hlasno kričí a nadáva (keby nie mohla by ho udať ideopolícii). A jeho obavy sa ešte znásobia keď ju náhodou stretne v jednej tmavej uličke v meste kde ani on nemal čo hľadať. Uvažoval že už je vlastne mŕtvi a že nemá zmysel už nič robiť aj tak ho najneskôr do týždňa zatknú...Ale keď mu neskôr s obrovskou opatrnosťou predala malí lístoček s odkazom: „ľúbim ťa“, úplne ho to šokovalo ale vlastne ja potešilo lebo aj ona ho priťahovala. Volala sa Júlia. Neskôr si dohodli na stretnutí hlboko v lese ďaleko od Londýna, kde sa pri krát oddajú sexu. Winstona na nej priťahovalo že už pred ním mala mnoho sexuálnych partnerov a taktiež ako on opovrhovala učením Strany. Naďalej sa tajne stretávajú a spávajú spolu, ale nie veľmi často lebo musia byť veľmi opatrný a obaja sú aj veľmi zaneprázdnený prípravami na týždeň nenávisti. Stretávajú sa väčšinou v lese ale aj v meste zničenom výbuchom atómovej bomby.

Ale neskôr si prenajmú izbu nad starožitníctvom pána Charingtona v proletárskej štvrti, kde si myslia že sa môžu bezpečne stretávať. V tejto časti sa dej vyvíja skoro až idylicky a mal som pocit že sa to nakoniec šťastne skončí. A tento pocit sa ešte znásobil keď im O´Brien naznačil (ako sa Winston domnieval) že je členom Bratstva a ponúkol im členstvo. Winston bol nadšený, Júlia až tak veľmi nie lebo ako Winston trefne poznamenal: „ty si rebelka len od pása dole“. O´Brien im dal Knihu, ktorá mala byť niečo ako biblia Bratstva a ktorú napísal zakladateľ Bratstva, bývalý vrchný predstaviteľ Strany (aj proti nemu boli nemierené dvojminútovky nenávisti) Goldstein. Všetko bolo krásne, až keď opäť boli v izbe nad starožitníctvom pána Charringtona, milovali sa, Winston potom nahlas čítal z Knihy. A keď skončil obaja sa zhodli že už sú obaja vlastne mŕtvy. Keď zrazu kovový hlas prichádzajúci od neznáma iba sucho dodal: „ste mŕtvy“ v tej chvíli to vedeli. Je koniec. Hlas prichádzal spoza obrazu za ktorým bola schovaná obrazovka. Zistili že pán Charrington je vlastne agent ideopolície.

Zatkli ich odviedli do útrob ministerstva lásky a vedeli že už sa nikdy neuvidia. Keď sa Winston ocitol v hnusnej zatuchnutej cele ešte stále aspoň dúfal že mu tam O´Brien nejakým spôsobom prepašuje žiletku aby mohol spáchať samovraždu, keďže vravel že to je jediné čo pre neho môže urobiť keď ho zatknú a ani to sa vždy nepodarí. Ale keď zistil že O´Brien je tiež členom ideopolície prepadol beznádeji. Winstona kruto mučili hladom, dozorcovia ho mlátili deň čo deň vybíjali mu zuby a niekedy mu ani nedovolili sa vymočiť. Dlhé hodiny ho vypočúvali a psychicky až sa rozplakal hanbou a nervovým vyčerpaním. Niekedy aj 5 krát za jediné sedenie. Dávno už nemal ani poňatia či je noc alebo deň, ako dlho tam už je, ale to najhoršie malo iba prísť. Už dávno sa ku všetkému priznal aj k tomu čo neurobil, udal úplne každého koho poznal. Ale stále ho prenasledovala povesť o „miestnosti 101“ s ktorej mal každý neuveriteľnú hrôzu. Teraz bol pripútaný k nejakému zvláštnemu prístroju a vypočúval ho O´Brien. Alebo skôr pretváral jeho myseľ k obrazu Strany. Nasilu mu vytrhával z mysle spomienky a rebelantské myšlienky a vždy keď videl že sa Winston nejakým spôsobom snaží protestovať alebo oklamať ho prístroj mu spôsobil neuveriteľnú bolesť. Mal pocit ako by mu sa mu ide zlomiť chrbtica. Donútil ho uveriť takým veciam ako napríklad že 2+2 nieje 4 ale toľko koľko povie Strana. A nie tak že to povedal aby sa ubránil bolesti ale tomu naozaj veril. A veril aj všetkému čo tvrdila Strana a už jej bol slepo oddaný. Už to nebol on. Mal vymytý mozog.

Ale stále niekde v kútiku duše miloval Júliu. Dostal už novú pohodlnejšiu celu, začal dostávať pravidelne jesť a pomaly priberal a silnel. A keď už bol opäť v slušnej kondícii a zdravý, to prišlo. Do jeho cely vstúpil dozorca a s krutým výrazom v hlase povedal: „miestnosť 101!“. Ešte počas vypočúvania s O´Brienom sa ho pýtal že čo je v miestnosti 101. A O´Brien povedal že to vie každý že tam je to najhoršie na svete. Winston nevedel čo si má o tom myslieť ale teraz to mal zistiť.
Winston mal neuveriteľnú hrôzu s potkanov. Tak ako sa niekto bojí ihiel, niekto pavúkov sa Winston bál potkanov. To bolo pre neho to najhoršie na svete.
Bola tam čosi dráteného nejaký košík alebo klietka. Winston videl že je rozdelená po dĺžke na dve časti a v každej je nejaké zviera. Boli to potkany. Klietka sa dávala na hlavu tak potkany boli od jeho tváre oddelené iba tenkou mriežkou ktorá sa dala vysunúť tak aby sa vyhladované potkany mohli dostať k Winstonovej tvári. Zmocnila sa ho neuveriteľná hrôza a v tej chvíli vedel že jediné čo ho môže zachrániť je že postaví medzi seba a potkany nejakú inú osobu. Vedel že to bola Júlia a kričal, hulákal: „urobte to Júlii nie mne, Júlii!!“. A myslel to úprimne vážne.

Winstona potom ešte na pár miesiacou pustili, ako to niekedy robili, bol už neškodný nikto sa nestaral o to čo robí. Chodil do krčmy U Gaštanu a popíjal gin víťazstva, čo bol jediný povolený alkohol v Oceánii. Dokonca sa raz stretol aj s Júliou. Ale už to nebola ona. Tiež ho zradila. A keď sa Winston opäť dostáva na ministerstvo lásky vo chvíli keď si uvedomí že miluje Veľkého brata, prejde mu hlavou guľka a zomiera.