Idea: opis Prahy
Téma: autor prirovnáva Prahu k umeleckému dielu
Lyrický subjekt: Autor sa stavia do pozície rozprávača. Opisuje Prahu a jej krásy a významné pamiatky („… je tu ešte mnoho všelijakých vecí gesto s radnicou a starý cmiter …“)
Umelecké prostriedky: Metafora – na jar zadusené v orgováneMetafora – mosty stavali tu zo žĺtkov
Prirovnanie – vyzerá pod drobnohľadom ako jež
Prirovnanie – krvavejší než gong
Perifráza – Srdce Európy [Praha]
Personifikácia – apoštoli budú bývať drevenými bradami
Personifikácia – si potykáte s orlojom
Epiteton – drevenými bradamiEpiteton – čierne pivo
Básnická otázka – Prečo by ste toto mesto neprirovnali k Manetovej OlympiiNa križovatke
Idea: Neistota z budúcnosti.Téma: Básnik chce vedieť, čo ho v živote čaká.

Lyrický subjekt: Hovorí v 1. osobe jednotného čísla. Stojí na križovatke života a túži sa dozvedieť budúcnosť („… povedzte, čo vánok šelestí pred hlavolamom rozcestí.“)
Umelecké prostriedky:
Epiteton – dlane sivej
Epiteton – zlatí vír
Metafora – stehná milej zavolám k prechádzke
Metafora – veštite mi z dlane sivej koľaje meteorov po láske
Epifora – Tu veštite mi z dlane sivej
Epifora ach, veštite mi z dlane sivej
Anafora – Pred hlavolamom rozcestí …
Anafora – pred hlavolamom rozcestí
Anafora – či vánok prajne šelestí
Anafora – či oplačú ma nevesty

Anafora – či uchytí ma zlatí vírPersonifikácia – vánok šelestí
Personifikácia – uchytí ma zlatý vírBaladaIdea: Vojna odvádza mužov z domu a kvôli tomu trpia ich blízky.
Téma: Dievčina veľmi smúti za svojím milým, ktorý odišiel na vojnu, a preto spácha samovraždu.
Lyrický subjekt: Autor sa stavia do pozície rozprávača, ktorý hovorí o živote istej dievčiny. Jej milého odviedli na vojnu a ona opustená a nešťastná zo zúfalstva spácha samovraždu („Ženci budú pole kosiť, nevrátiš sa, ostrá kosa, tvoja kosa opustená, na ňu klesne tvoja milá …“). Časť básne hovorí dievčina (v 1. osobe jednotného čísla). Smúti za svojím milým a veľmi túži, aby sa k nej vrátil („Nikoho niet na okolí, žiale moje, víchor líce pohládza mi miesto teba …“)

Umelecké prostriedky: Personifikácia – smrť tu býva
Personifikácia – víchor líce pohládza miEpiteton – hrob chladný
Epiteton – ostrá kosa
Básnická otázka – kde si, milý?
Básnická otázka – Či stretneš sa s milým svojím v ríši smrti?
Elipsa – a cencúle z krvi stuhlej smrtí palác
Elipsa – v kúte chladnom kostí plno
Epizeuxa – a kde žiališ navždy, navždy
Epizeuxa – na ňu klesne tvoja milá, beda, beda
Prvotina Rudolfa Fabryho (1915 – 1982) Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za prvý signál surrealizmu v slovenskej literatúre – nadrealizmu. Kniha má 4 časti a v každej sa nachádza iný typ básni. V prvej (Prológ) majú básne tradičnejšiu poetiku, autor používa aj viazaný verš. Experimentovať začína v druhej časti – Básne. Obsahom sú provokatívne netradičné a negativistické obrazy a asociácie, písané voľným veršom. Prietrž obsahuje „automatické texty“ – tri básnické a jeden prozaický. Časť Fair play má podtitul: Za cenu umenia vzdávame sa umenia. Za túto zbierku autora mnohí kritizovali, že „zhanobil poéziu“.Mne osobne sa tieto básne nie veľmi páčili. Jazyk, ktorý básnik používa, je zložitý a idey jeho básní sú mi viac – menej cudzie. Keďže nadrealisti chceli zachytiť prúd svojich myšlienok, bolo pre mňa zložité pochopiť celú šírku myšlienky.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rudolf Fabry: Uťaté ruky