Milo Urban: Živý Bič

Útvar : román´
Názov: ŽIVÝ BIČ= na jednej strane je to vojna, ktorá trestá ľudí; na druhej strane sú to dedinčania, ktorí trestajú panstvo za útrapy spôsobené prostredníctvom vojny

Téma: Ťažké dopady vojny na život dedinského obyvateľstva, ktoré panstvo, namiesto chleba, kŕmilo nezmyslami o hrdinstve, vlastenectve a potreby bojovať na fronte za vznešené ciele, ktoré v konečnom dôsledku ochraňovali len pánov. Následná vzbura dediny podporovaná silou jednotlivca sa nakoniec vypláca v podobe slobody.

Kompozícia : dielo sa skladá z dvoch častí; 1. časť – Stratené ruky ( názov symbolizuje bezmocnosť ľudí voči vojne; chlapi nemohli pracovať na poli a zabezpečiť tak prežitie rodiny, pretože vojna ich obrala aj o to posledné- dôležité = o mocné ľudské ruky, plné svalov, plné krvi…) v tejto časti opisuje autor zhubný dopad vojny na dedinský ľud, na konkrétnych postavách rozpracúva morálku, správanie a menšie vzbury dedinského ľudu proti vrchnosti. Hoci každá kapitola (spolu ich je 25) pôsobí ako osobitná nedopovedaná epizóda, spoločne vytvárajú predstavu uceleného celku. Spojivom medzi každou kapitolou je kontrast, ktorý je v tomto smere akousi skratkou medzi tiež skrátenými kapitolami. Skratkou autor vytvára prirodzenú dramatickosť textu. 2. časť – Adam Hlavaj ; má 24 kapitol, oproti prvej časti je dynamickejšia a ucelenejšia, sústredí sa skôr na jednu postavu, ktorá však opäť len spadá do jedného celku - dediny ako unanimistického hrdinu tohto diela, vzbura ľudu sa postupne hromadí do konečnej jednotnej podoby- oslobodenie sa dedinčanov od panstva a vojny

Rozprávač (autor) je vševediaci, častokrát lyrizuje duševné stavy ľudí. Príroda mu pomáha opísať cítenie, rozhorčenie, smútok, nenávisť, radosť a ostatné stavy ľudskej duše. Autor sa snaží nahliadnuť a zároveň vykresliť vnútornú psychiku postáv, čo sa mu darí pomocou vnútorného monológu.Prostredie: dedina Ráztoky “ležali pánubohu za chrbtom, v najsevernejšej čiastke Slovenska; zvesti, ktoré sem prichodili, boli ako precedené, bez sily, bez ostria.”Čas: 1. svetová vojna; presnejšie posledné dva rokyJazyk: priamy, ľudový, naturalizmy, expresívne výrazy, pri opisoch- technika monumentalizmuCharakteristika postáv: Adam Hlavaj– „hlavatý“, odvážny bojovník proti bezpráviu a za slobodu, nadovšetko má rád svoju ženu a syna Adama, Pôsobí dojmom nekompromisného chlapa. Ušiel z frontu- vyhlásený za zbeha- prenasledovaný žandármi až do skončenia vojny. Keď sa dozvie, čo mu urobili so ženou , chce zabiť vinníka, no nakoniec len trestá.

Do Ráztok prináša novú nádej a zmysel pre ľudí, tým pádom dedina je na jeho strane, prostredníctvom jeho pohnútok zorganizuje kolektívne celá dedina vzburu.Eva Hlavajová- žena Adama, pekná, mladá, veľmi smúti za mužom, keď jej narukuje, počas vojny násilím otehotnie s iným, dedina sa od nej odvrhne a nechá ju napospas životu, sama tehotná sa trápi aj s malým Adamom, pred celou dedinou zatajila meno otca jej dieťaťa. Je tichá, bezmocná, pasívna a nevie sama vzdorovať. Statočne znášala ponižovanie zo strany dedinčanov v nádeji, že sa jej muž vráti. Kňaz jej odmietne pokrstiť nemanželské dieťa. Zúfalá aj z toho, že jej muž dlho nepísal, sa utopí. Jej postava vyznieva ako obeť.notár Okolický- mal 45 rokov, v dedine rešpekt, pochádzal zo zemianskeho rodu, čomu nasvedčovali aj jeho zvyky, presadzoval prázdne heslá vojny, dával nezmyselné nariadenia, ktoré len ochudobňovali ešte viacej ľudí, na iných ľuďoch mu nezáležalo. Keď sa dozvie o tehotenstve Evy, uvedomí si svoj prehrešok, no ide mu len o to, aby sa to nikto nedozvedel.

Hlavaja sa chcel zbaviť, pretože sa ho bál. Skončí ako Eva, ale s tým rozdielom, že jemu k tomu dopomôžu dedinčania.Ilčíčka-na povrchu tvrdá, odbojná žena, ktorá bola láskavejšou matkou ako hociktorá iná. Je najsilnejšou postavou príbehu, pretože ako jediná vynadá notárovi do zloduchov Túži ľudí bičovať realitou, aby neboli voči osudu apatický. Keď sa dozvedela, že Štefana zabili, búrila ľudí ešte viac. No keď sa ostatní synovia začínajú vracať z vojny, pomätie sa, pretože až teraz si uvedomí stratu syna. Zomiera tragicky, ale hrdinsky ; pri vzbure vedie ľud ku strážnici, kde ju jeden z vojakov prepichne bodákom rovno cez srdceŠtefan Ilčík- citlivý mladík, upätý na matku, keď dostane predvolanie na odvod, nevie ako sa má tváriť, pri odoberaní spoznáva nový krutý svet, vzdialený od jeho predstáv, v kasárňach majú tvrdý režim, jeho osobnosť sa mení- búri sa a zabíja svojho veliteľa, zostáva ľahostajný voči následkom- myslí si, že spravil správnu vec.

Odsúdia ho a následne zastrelia.Jano Kúrňava- podlý, pre peniaze spraví všetko, no na konci diela sa jeho charakter mení a to zásluhou tradičných hodnôt ako je priateľstvo a zmysel pre spravodlivosťkaplán Létay- vlastenec , ktorý je v každom prípade za vojnu, vnucuje svoj názor ľuďom, opovrhuje dedinou a pokladá sa za jej „spasiteľa“, koná v rozpore s kresťanským učením a pri tom si to vôbec neuvedomujePostavy sú častokrát rozporuplné; protiklad medzi ich vonkajším správaním a vnútorným myslením

OBSAH
Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko navidomoči zdraželo a polia ostávali neobrobené. Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom až návrat Ondreja Koreňa z frontu, ako bezrukého a nemého mrzáka. Reakcia Ilčíčky u jeho rodiny vyznela ako výsmech, pretože len poukazovala na to, aký je ,že už nič z neho nebude a tým chcela upozorniť na zbytočnosť a krutosť vojny. No i tak odhovára svojho syna Štefana , aby neutiekol z vojny, pretože by to bola zrada voči vlasti; čo im toľkokrát pripomínal „národovec“ Létay.Po dedine, na rozkaz notára, chodil Kúrňava sčítavať dobytok. Dobytok mal byť vtedy odobraný pre vojakov, ktorý bojovali za vlasť. Lenže ľud nemal z čoho žiť a vlasť zatracovali, pretože im nič okrem utrpenia nedávala.

A tak sa ľud búri, prvýkrát proti neprávosti, no nie je to na nič platné.Hlavajová prichádza za notárom, ktorému priznáva, že je to jeho vynútené dieťa, čo čaká. Okolický sa bojí, že vyzradí jeho poklesok a sľubuje, že vyhovie Evinej požiadavke- povolá späť jej muža, keď neprezradí, že ju znásilnil. Samozrejme notár sľub nedodrží. Eve sa otočí chrbtom celá dedina okrem mrzáka Koreňa a Sivonky – krstných rodičov malého, na svet nevítaného nemanželského syna. Od beznádeje sa Eva zatúlala k potoku, kde chtiac- nechtiac sa utopí. Po jej smrti hryzie Okolického trochu svedomie, ale aj tak začína zisťovať, či nič nezanechala, kde by sa prezradila s jeho tajomstvom.Naďalej sa ubližuje biednym ľuďom; odoberú im kostolný zvon pre potreby vojska. Naďalej je chudoba, hlad na úkor panstva. Jednoliaty sprievod ľudí z celej dediny idúc z kostola, volá k nebu o Božiu pomoc, ktorá však neprichádza...

Záchranou sa stáva Adam Hlavaj, ktorý dezertoval; ktorý vyburcoval v nich zápal spravodlivosti; ktorý sa však musí skrývať pred vrchnosťou- aspoň na nejaký čas. Kúrňava vyzradil žandárom, kde sa Adam skrýva, oľutuje to a pomáha vyslobodiť Adama z väzenia a povie mu, kto mu „zhumplošil“ ženu. Odstupom času, keď už je dedina na úplnom pokraji svojich síl, z vojny sa vracajú synovia, a tak Adam môže uskutočniť svoj plán ako očistiť Ráztoky od skazeného nepotrebného panstva. Na konci románu do popredia opäť vstupuje ľud, aby sa vzburou proti pánom pomstil za vojnové útrapy. V závere románu podpáli Hlavaj Áronovu krčmu, „ I zdalo sa vtedy, že to nie dom horí, ale rozpúšťa sa akýsi obrovský, hnusný vred, prekliaty pomník jedného veku, zasadený do tváre dediny.“ Hlavaj sa tomu všetkému nakoniec zasmial; ,, A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo- slobodu!“