Je to kresťanská zbierka 27 biblických kníh, ktoré boli napísané učeníkmi v 1. storočí n. l. Kresťania sa podľa týchto evanjelií usilujú žiť, milovať Boha a všetkých ľudí a robiť dobro.
Ďalšia literatúra, ktorá patrí medzi orientálnu je indická literatúra. Do indickej literatúri patria dve významné diela: Máhábhárata a Ramájana.

Antická literatúra
Asi najvýznamnejšou antickou literatúru je grécka literatúra. Vďaka Homérovi poznáme dve veľdiela gréckeho písomníctva: Ilias a Odysea. Oba tieto eposy čerpajú námety z povesti o Trójskej vojne. Epos Ilias sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s početnými retrospektívami. Z nich sa dozvedáme o celkovom priebehu vojny medzi Trójou a Spartou, ktorú vyvolal Paris, syn trójskeho kráľa Prima. Ten uniesol Helenu, manželku spartského kráľa Menelea. Sparťania darovali Tróji veľkého dreveného koňa, v ktorom boli ukrytý vojaci. Ďalším Homérovým dielom je Odyseus. Po skončení Trójskej vojny hrdina Odyseus blúdi po krajinách Stredozemného mora prenasledovaný hnevom boha Poseidona. Na plavbe domov zažije Odyseus veľa dobrodružstiev. Navštívi krajinu vetrov, unikne nástrahám jednookého obra, spevu polozvieracích sirén tak, že si zaleje uši voskom. Unikne aj čarodejnici Kirké a dostane sa až na ostrov víly Kalipso. Napokon ho bájni moreplavci Fajáci v spánku dopravia na rodný ostrov Itaku, kde ho čaká verná manželka Penelopa. Medzi grécku epiku patria aj obľúbené Ezopove bájky. Ezop bol pôvodne otrokom, ktorý prišiel do Grecka z Trácie alebo Frýgie. Väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat. V mnohých bájkach vystupujú aj ľudia, ktorí sú typizovaný podľa vonkajšieho vzhľadu, stavovskej príslušnosti alebo povolania. Ezopove bájky sympatizujú s biednymi a kritizujú mocných. Ľúbostnú lyriku písala poetka Sapfo, ktorá žila na ostrove Lezbos. Napísala dielo Modlitba k Afrodite.
Dramatické umenie v Grécku sa rozvíjalo aj vďaka početným divadlám. V divadlách mohli byť hercami a divákmi len muži. Tí stvárňovali aj ženské postavy. Na tvári mali veľké masky, aby ich bolo vidieť aj z väčšej vzdialenosti. V hre účinkoval aj zbor, ktorý spieval a tancoval. Hlavní predstavitelia gréckej tragédie sú: Sofokles (Antigona, Kráľ Oidipus), Aischylos a Euripides. Komédie písal Aristofanes.
V starovekom Ríme sa rozvíja dedičstvo gréckej literatúry. Rimania boli skôr bojovníci, a preto sa po boji chceli skôr zabaviť. Z toho dôvodu pestovali skôr komédie a mali veľmi radi gladiátorské hry. Boli tiež veľmi dobrí rečníci a v rímskej literatúre sa pestovalo rečníctvo – rétorika.