MO1 - Staroveká literatúra

Maturitná otázka č.1 - Staroveká literatúra
a) Rozdelenie starovekej literatúry na obdobia.
b) Antická kultúra a jej vplyv na kultúru európsku.
c) Všestranný jazykový rozbor.

Staroveká literatúra sa rozdeľuje na orientálnu (starovekú) literatúru, ktorá trvala od 3. tisícročia p. n. l. do 5. storočia n. l. a na antickú literatúru, ktorá trvala od 7. storočia p. n. l. do 5. storočia n. l.

Orientálna literatúra
Medzi najstaršiu literatúru vôbec patrí sumerská literatúra. Táto literatúra bola takmer neznáma do 19. storočia. Jediné zachovalé dielo z tohoto obdobia je Epos o Gilgamešovi, ktorý bol napísaný klinovým písmom. Epos o Gilgamešovi je najstarším eposom a bol nájdený pri vykopávkach v Mezopotámii. Zachovalo sa vo štyroch verziách. Hlavnou postavou je kráľ Gilgameš, krásny muž, vysoký, ramenatý. Bohovia mu dali odvahu, silu a dôvtip. Nič prítomné ani minulé mu nebolo neznáme a vyrovnal sa aj siedmim mudrcom. Patrili mu všetky ženy v meste a všetci muži mu museli slúžiť. Mal však jednu chybičku – bol smrteľný ako každý iný človek. Gilgameš tvrdou rukou vládne obyvateľom mesta Uruk, dal vystavať hradbu, ľudia sú nespokojní a poprosia o pomoc bohov. Tí stvoria divého muža Enkidu, ktorý zápasí s Gilgamešom, ale nakoniec sa spriatelia. Spolu porazia obludu Chumbaba, ktorá ohrozuje mesto. Spolu zabijú aj nebeského býka, ktorý prichádza na zem, pretože Gilgameš odmietol bohyňu Ištar. Za trest zomiera Enkidu a Gilgameš smúti nad stratou priateľa. Hľadá nesmrteľný život, ale nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí. Neskôr však dostane rastlinku, ktorá v starobe vráti mladosť, ale tú mu zje had.
Jednou z najstarších literatúr je tiež hebrejská literatúra, ktorú predstavuje najmä Biblia. Pre veriacich ľudí je Biblia viac, než obyčajné literárne dielo, je pre nich Božím slovom, Písmom svätím. Ovplyvňuje ich videnie sveta a chápanie života. Biblia je najčítanejším a najprekladanejším dielom svetovej literatúry. Delí sa na dve časti Starý zákon (Stará zmluva) a Nový zákon (Nová zmluva). Starý zákon je posvätnou knihou židov aj kresťanov. Vznikol pred narodením Krista. Starý zákon predstavuje 46 kníh (historické, prorocké, poučné a básnické). Veľká časť Starého zákona sa zaoberá dejinami izraelského národa. Prorocké knihy prinášajú kritiku izraelského a iných národov. Kresťanský výklad nieje totožný so židovským výkladom Starého zákona. Druhá časť Biblie je Nový zákon, ktorý uznávajú iba kresťania.

Je to kresťanská zbierka 27 biblických kníh, ktoré boli napísané učeníkmi v 1. storočí n. l. Kresťania sa podľa týchto evanjelií usilujú žiť, milovať Boha a všetkých ľudí a robiť dobro.
Ďalšia literatúra, ktorá patrí medzi orientálnu je indická literatúra. Do indickej literatúri patria dve významné diela: Máhábhárata a Ramájana.

Antická literatúra
Asi najvýznamnejšou antickou literatúru je grécka literatúra. Vďaka Homérovi poznáme dve veľdiela gréckeho písomníctva: Ilias a Odysea. Oba tieto eposy čerpajú námety z povesti o Trójskej vojne. Epos Ilias sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s početnými retrospektívami. Z nich sa dozvedáme o celkovom priebehu vojny medzi Trójou a Spartou, ktorú vyvolal Paris, syn trójskeho kráľa Prima. Ten uniesol Helenu, manželku spartského kráľa Menelea. Sparťania darovali Tróji veľkého dreveného koňa, v ktorom boli ukrytý vojaci. Ďalším Homérovým dielom je Odyseus. Po skončení Trójskej vojny hrdina Odyseus blúdi po krajinách Stredozemného mora prenasledovaný hnevom boha Poseidona. Na plavbe domov zažije Odyseus veľa dobrodružstiev. Navštívi krajinu vetrov, unikne nástrahám jednookého obra, spevu polozvieracích sirén tak, že si zaleje uši voskom. Unikne aj čarodejnici Kirké a dostane sa až na ostrov víly Kalipso. Napokon ho bájni moreplavci Fajáci v spánku dopravia na rodný ostrov Itaku, kde ho čaká verná manželka Penelopa. Medzi grécku epiku patria aj obľúbené Ezopove bájky. Ezop bol pôvodne otrokom, ktorý prišiel do Grecka z Trácie alebo Frýgie. Väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat. V mnohých bájkach vystupujú aj ľudia, ktorí sú typizovaný podľa vonkajšieho vzhľadu, stavovskej príslušnosti alebo povolania. Ezopove bájky sympatizujú s biednymi a kritizujú mocných. Ľúbostnú lyriku písala poetka Sapfo, ktorá žila na ostrove Lezbos. Napísala dielo Modlitba k Afrodite.
Dramatické umenie v Grécku sa rozvíjalo aj vďaka početným divadlám. V divadlách mohli byť hercami a divákmi len muži. Tí stvárňovali aj ženské postavy. Na tvári mali veľké masky, aby ich bolo vidieť aj z väčšej vzdialenosti. V hre účinkoval aj zbor, ktorý spieval a tancoval. Hlavní predstavitelia gréckej tragédie sú: Sofokles (Antigona, Kráľ Oidipus), Aischylos a Euripides. Komédie písal Aristofanes.
V starovekom Ríme sa rozvíja dedičstvo gréckej literatúry. Rimania boli skôr bojovníci, a preto sa po boji chceli skôr zabaviť. Z toho dôvodu pestovali skôr komédie a mali veľmi radi gladiátorské hry. Boli tiež veľmi dobrí rečníci a v rímskej literatúre sa pestovalo rečníctvo – rétorika.

Najznámejším rímskym rečníkom je Cicero, ktorý je známi svojimi rečami o zákonoch, o štáte a o senáte.
Do rímskej lyrickej literatúry patria traja najvýznamnejší autori. Vergílius písal idylické básne – selanky. Stvárnil život pastierov v diele Georgica a život roľníkov v diele Bucolica. Horácius videl ideál ľudského šťastia v pokojnom rodinom živote nezávislom od moci a bohatstva. Vždy tvrdil, že v živote sa má človek držať zlatej strednej cesty. Napísal básnické cykly Listy, Satiry a cyklus Ódy, v ktorom podáva mladým ľuďom návod, ako správne žiť podľa rímskych zákonov. Ovídius napísal 250 gréckych a rímskych bájí, ktoré sú založené na princípe premeny. Jeho diela: Listy Heroín, Lásky, Metamorfózy – premeny. Jeho veľmi známe dielo je Daidalos a Ikaros. Daidalos bol slávny staviteľ, ktorého krétsky kráľ uväznil aj so synom, aby mu postavili labyrint. Daidalos túži po domove, a preto si zhotovil krídla z pier vtákov a vosku. Upozornil svojho syna, aby neletel moc vysoko k Slnku. Ikaros neposlúchol, vyletel moc vysoko, krídla sa mu roztopili a padol do mora.
Vzor antickej literatúry sa odráža v renesancii a klasicizme. Renesanční umelci vydávali diela antických básnikov a filozofov a napodobňovali ich tvorbu. V renesancii sa stala dôležitou rétorika tak ako v rímskej literatúre. V klasicizme sa vzorom dokonalosti stalo antické a renesančné umenie. Klasicistický autor Ján Hollý prekladal antických básnikov Vergília, Horácia….