Storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy). Literatúru z tohto obdobia delíme na prekladovú a pôvodnú. Medzi prekladovú literatúru patrí misál (omšová kniha), evanjeliá (Nový zákon), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár (zbierka žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Všetky tieto knihy preložili Konštantín a Metod. Medzi pôvodnú literatúru zaraďujeme Konštantínom napísanú prvú slovanskú báseň Proglas (Predslov k svätému Evanjeliu). Oslavuje v nej slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti. K najvýznamnejším veľkomoravským pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov. Tieto diela napísal pravdepodobne Kliment, ktorý musel odísť pred prenasledovaním do Macedónie. Ďalšou významnou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy. Tvoria ich dve časti. Prvá z nich Život sv. Konštantína napísal Kliment a opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Druhá časť Život sv. Metoda je kratšia, menej legendovejšia, epickejšia a vecnejšia. Podrobne sa zaoberá jeho činnosťou na VM.
Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine i gréčtine. Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. Storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu VM sa zaujímali historici, o domáci jazyk jazykovedci (A. Bernolák). V období národného obrodenia sa táto tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre (J. Hollý, J. Kollár, Ľ. Štúr, J. M. Hurban)
Indoeurópske jazyky
Súčasné slovanské jazyky mali v minulosti svoje „prajazyky“, z ktorých sa vyvinuli až do dnešného stavu. Predchodcom slovanských jazykov bola „praslovančina“. Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe, napr. spoluhlásky k, g, ch pôvodného prajazyku sa v praslovančine zmenili na č, ž, š, pred samohláskami i, e, a, z predpokladaných praslovanských slov „kelo, giv, legeti“ vznikli tak slovenské slová „čelo, živý, ležať“. Takáto zmena sa označuje ako „prvá palatalizácia“ (prvé zmäkčovanie). Podobné zmeny sa diali aj pred samohláskami i, e, ktoré vznikali z dvojhlások ei, oi, ai. To bola „druhá palatalizácia“, ktorou vznikli slová „cena, vlci“ z indoeurópskych podôb „koina, vilkoi“.