MO3 - Staroslovienska literatúra

Maturitná otázka č.3 - Staroslovienska literatúra
a) Vysvetlite podmienky vzniku staroslovienskej kultúry a jej význam pre kultúrny svet.
b) Vznik a vývin jazykov. Indoeurópske jazyky.
c) Súčasné postavenie slovenčiny vo svete. Ako chápete myšlienku, že vzťah k národu je aj prejavom vzťahu k jazyku? S akými slovníkmi má v živote pracovať kultúrny človek? Vysvetlite ich funkciu.
Vznik staroslovienskej kultúry a jej význam
Staroslovienska kultúra sa začína v období stredoveku vo Veľkomoravskej ríši (ďalej VM), ktorú založil knieža Mojmír I. tým, že pripojil svoje Moravské kniežatstvo a Nitrianske kniežatstvo. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franský kňazi latinskou liturgiou, ktorá bola nezrozumiteľná nášmu ľudu. Z toho dôvodu Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín a Metod prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malej gréckej abecedy) a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu.
Svojou činnosťou marili úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM Franskí kňazi bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril. Onedlho na to zomrel.
Metod sa vrátil na VM, kde sa medzitým stal vládcom Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska. Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. potvrdil starosloviensky liturgický jazyk.
Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde začiatkom 10.

Storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy). Literatúru z tohto obdobia delíme na prekladovú a pôvodnú. Medzi prekladovú literatúru patrí misál (omšová kniha), evanjeliá (Nový zákon), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár (zbierka žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Všetky tieto knihy preložili Konštantín a Metod. Medzi pôvodnú literatúru zaraďujeme Konštantínom napísanú prvú slovanskú báseň Proglas (Predslov k svätému Evanjeliu). Oslavuje v nej slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti. K najvýznamnejším veľkomoravským pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov. Tieto diela napísal pravdepodobne Kliment, ktorý musel odísť pred prenasledovaním do Macedónie. Ďalšou významnou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy. Tvoria ich dve časti. Prvá z nich Život sv. Konštantína napísal Kliment a opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Druhá časť Život sv. Metoda je kratšia, menej legendovejšia, epickejšia a vecnejšia. Podrobne sa zaoberá jeho činnosťou na VM.
Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine i gréčtine. Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. Storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu VM sa zaujímali historici, o domáci jazyk jazykovedci (A. Bernolák). V období národného obrodenia sa táto tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre (J. Hollý, J. Kollár, Ľ. Štúr, J. M. Hurban)
Indoeurópske jazyky
Súčasné slovanské jazyky mali v minulosti svoje „prajazyky“, z ktorých sa vyvinuli až do dnešného stavu. Predchodcom slovanských jazykov bola „praslovančina“. Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe, napr. spoluhlásky k, g, ch pôvodného prajazyku sa v praslovančine zmenili na č, ž, š, pred samohláskami i, e, a, z predpokladaných praslovanských slov „kelo, giv, legeti“ vznikli tak slovenské slová „čelo, živý, ležať“. Takáto zmena sa označuje ako „prvá palatalizácia“ (prvé zmäkčovanie). Podobné zmeny sa diali aj pred samohláskami i, e, ktoré vznikali z dvojhlások ei, oi, ai. To bola „druhá palatalizácia“, ktorou vznikli slová „cena, vlci“ z indoeurópskych podôb „koina, vilkoi“.

Je známa aj „tretia palatalizácia“ po samohláskach i. V príkladoch sa uvádzajú hlásky podobné tvrdému a mäkkému „jery“ (ruština). Sú to tzv. redukované vokály, ktoré vznikli z indoeurópskych vokálov i, u. Praslovanský vokál y zase vznikol z indoeurópskeho vokálu i.
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, ľahko zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala ako jediný dialekt indoeurópskeho prajazyka. Keď sa však zo spoločnej starej vlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk, praslovančina rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka, napr. staroslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt spisovnej ruštiny. Rozdelenie slovanských jazykov:
západoslovanské východoslovanské južnoslovanské
slovenčina bieloruština bulharčina
čeština ruština macedónčina
dolná lužičtina ukrajinčina srbochorváčtina
horná lužičtina slovinčina
polština.

Linky:

http://www.misman.host.sk - www.misman.host.sk