Maturitná otázka č.4 - Osvietenecké myslenie
a) Charakterizujte idey osvietenstva ako podnet k narúšaniu feudálnych vzťa-hov, rozvoja národného cítenia a proticirkevného myslenia v našej i svetovje literatúre.
b) Objasnite ideu slovanstva, vyvoďte podmienky jej vzniku aa dokumentujte jej odraz v diele Kollára a Hollého.
c) Vysvetlite hláskoslovné a tvaroslovné rozdiely medzi češtinou a slovenčinou.
Klasicizmus je na Slovensku charakterizovaný Slovenským národným obrodením (ďalej len SNO), ktoré trvalo od roku 1781 do rokov 1848/49. V roku 1781 cisár Jozef II. zrušil nevoľ-níctvo a bol to tiež rok Veľkej buržoáznej revolúcie. SNO je proces vytvárania novodobého národa. Pretože znakmi národa sú jazyk, územie, kultúra a hospodárstvo, celé SNO má jazy-kový charakter. SNO má tri obdobia: osvietenecké 1781–1820, prebudenecké 1821–1835, štúrovské 1836–1848/49.
Osvietenecké myslenie
Bol vydaný tolerančný patent, ktorým sa zrovnoprávňuje katolícka e evanjelická cirkev. Cen-trom vzdelanosti bola Trnava a fungoval tam spolok Slovenské učené tovarišstvo. Hlavným cieľom tohto spolku bolo šíriť a zdokonaľovať spisovný jazyk. Na lýceu v Bratislave bola za-ložená Katedra reči a literatúry česko-slovenskej. Začali vychádzať prvé noviny a časopisy napr.: Týdeník, almanach Zora, Prešpurské noviny. Predstaviteľmi sú Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly. Do popredia sa dostávajú dve úsilia: Uzákonenie spisovnej slo-venčiny čo spočívalo v druhom úsilí, ktoré spočívalo v starostlivosti o ľud a jeho povznesenie prostredníctvom ľudovýchovných diel.
Jozef Ignác Bajza
Pokúsil sa oko prvý o uzákonenie spisovného jazyka. Za základ si zobral biblickú češtinu, ale jeho jazyk sa neujal. Jeho prínosom bolo, že do slovenskej literatúry zaviedol nový žáner – román – René mláďenca príhody a skusenosti. Nastoluje v ňom aktuálne problémy spoloč-nosti a to sociálne, národné a náboženské. Zobrazuje chyby, nedostatky všetkých spoločen-ských vrstiev a to cirkev nevynímajúc. Z toho dôvodu bolo dielo cirkvou zhabané už v tlačiarni. Viedol spor s bernolákovcami o prvenstvo v pokuse o uzákonenie spisovnej slo-venčiny.
Anton Bernolák
Anton Bernolák zavŕšil pokusy o uzákonenie spisovného jazyka. Za základ svojho jazyka si zobral západoslovenské (trnavské) nárečie.

Venoval sa predovšetkým písaniu jazykovedných diel: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Gramatica slavica (prvá slovenská gramatika), Etymológia slovanských slov, Slovár Slovenskí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (šesť zväzkový slovník, ktorý bol príručkou slovnej zásoby). Bernolákov-činu tiež nepoužívali všetci, pretože evanjelici naďalej používali biblickú češtinu.

Juraj Fándly
Začal ako prvý písať bernolákovčinou. Písal svoje ľudovýchovné diela, v ktorých podáva ob-raz prírody a roľníckeho života napr. v diele Piľní domajší a poľní hospodár, O úhoroch a včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár, Ovčár. Cirkevné reformy podporoval v diele Dú-verná zmlúva medzi mňíchom a diáblom. Celé dielo je napísané ako dialóg medzi mní-chom Atanáziom a diablom Titinilom. V diele obviňuje cirkevné rády, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou z toho, že držia ľudí v nevedomosti, čo cirkev odsúdila a zakázala mu písať. On však zákaz porušil za čo ho stihlo cirkevné väzenie (2 týždne kláš-torného väzenia o chlebe a vode). Antifándli bol Bajza.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

MO4 - Osvietenecké myslenie