Július Barč Ivan sa narodil 1. mája 1909 v Krompachoch. Jeho otec pôsobil ako učiteľ a správca školy. Jeho matka Alžbeta, rodená Ivanová, bola maďarskej národnosti. Podľa nej si zvolil literárny pseudonym. V roku 1915 začal svoju školskú dochádzku v Krompachoch, kde vychodil ľudovú školu a meštianku. V roku 1926 úspešne zložil skúšku dospelosti na reálnom gymnáziu v Prešove. Po maturite odišiel študovať právo do Prahy na Karlovu univerzitu. Štúdium musel prerušiť zo zdravotných dôvodov a tak nastúpil na miesto daňového úradníka v Košiciach.

Po desaťmesačnom pôsobení sa zapísal na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave (1928). Po ukončení teologického štúdia a krátkom vojenskom výcviku v roku 1934 nastúpil ako kaplán v Užohrode , kde prežil štyri mesiace. V roku 1935 prešiel za administrátora a neskoršie za farára do Pozdišoviec. V roku 1936 odišiel na štúdijný pobyt do Francúzska, Anglicka a Talianska. V roku 1942 odišiel z Pozdišoviec a zanechal aj činnosť evanjelického farára. Prešiel do Martina a stal sa tajomníkom Matice Slovenskej až do roku 1946. V rokoch 1946-48 bol štipendistom Matice Slovenskej ako spisovateľ z povolania. V roku 1949 sa stal referentom bibliotéky Matice Slovenskej. Vyčerpaný závažnou chorobou zomrel v martinskej nemocnici 25. decembra 1953.3.Sujet

PRVÉ DEJSTVO
Do izby za matkou prichádza ustráchaná suseda Mara, ktorá sa bojí o svojho syna pracujúceho v bani. Má strach, ako pred výbuchom plynu v Amálke, kedy prišiel o život aj Jano, manžel Anny. Anna ju však ubezpečuje, že dnes nič nehrozí, lebo aj jej syn Jano tam je a ona by nebezpečenstvo vycítila. Zároveň sa jej priznáva, že vždy keď hrozí nebezpečenstvo jej blízkym, prisnije sa jej sen. Prvýkrát sa jej to ukázalo pred mnohými rokmi, keď ešte jej starší syn bol chlapcom, že si zlomí nohu. Vtedy neverila, ale keď jej ho na tretí deň hájnik priviedol so zlomenou nohou , tak pocítila, že má dar od boha „pocítila som, že boh mi dal strašnú moc. Chce, aby som vedela, čo sa stane s mojimi.“ Aj vtedy pred výbuchom sa jej prisnil sen. Snažila sa svojho muža zachrániť, prehovárala ho aby nešiel do bane, ale neveril jej. Na druhý deň, keď porodila svoje tretie dieťa - mŕtve, vynášali i jej muža, spáleného na uhoľ. Keď suseda odíde, matke sa zjavuje sen. Vidí v ňom, ako sa jej mladší syn Paľo vrátil z Ameriky a doniesol bratovi nôž. Večer, keď sa Jano vráti domov z bane, matka sa mu zmieni o sne, čím ho len vyprovokovala. Jano so slovami, aby to nikomu nehovorila vybehol von, že ide do Tomkov.

Znovu prichádza suseda, ktorá sa len bojí o svojho Martina, aby neskončil v krčme ako jeho otec. Ich rozhovor preruší Jano, ktorý počul, že sa vrátil Paľo z Ameriky. Matka ho posiela, aby ho šiel čakať, načo sa medzi nimi strhne ostrá hádka. Matka mu vyčíta, že to kvôli nemu Paľo odišiel z domu, že to on ho vyhnal, oklamal a ešte aj dievča mu prebral. V tom vojde Paľo a zvíta sa s nimi. Jano mu ponúkne i miesto v dome, no neskôr mu dáva za vinu, že sa domov vrátil, nadáva mu do žobrákov. Paľo chce odísť, no v tom zasiahne matka „Stojte! Ak sa tu viete hrýzť ako psi a nič vám nie je sväté, ani vaša mať, ani to, že ste bratia, ja tiež nebudem lepšia. V tomto dome ani jeden z vás nie je pánom. Tu som pánom ja! A ak odtiaľto Paľo odíde, pôjdeš zajtra ráno i ty za ním.“ Jano prudko vyjde von. Paľovi sa už protiví, že vždy musí ustupovať bratovi, no matka ho len uteší so slovami: „I ja som musela ustúpiť v živote, vždy, vo všetkom. Aj mne brali ľudia, čo mi bolo najdrahšie, ani tvoj otec nebol celkom môj. V Janovi ožil on. Mocný, iba smrť ho vedela premôcť. Keď mňa nebude, ja ožijem v tebe. A potom všetko pochopíš.“ Keď sa Jano vracia späť, je ako vymenený. V ruke drží pálenku, ktorú kúpil v krčme a smeje sa na tom, ako Marcina chlapi opili a mať nad ním plače. Bratia si pripíjajú na zdravie, Paľo najprv ani nechce, no matka ho prehovorí. Potom Paľo vyberá modlitebnú knižku, ktorú matke doniesol z Ameriky a nôž, ktorý podáva bratovi. Matka sa preľakne a nôž mu vytrhne z ruky. Jano sa nad tým zasmeje a odchádza späť do krčmy. Matka má obavy z jeho návratu.

DRUHÉ DEJSTVO
Do kuchyne za matkou prichádza Katka, ktorá má obavy, že kvôli nej začal Paľo piť. Matka sa to snaží zatĺkať, ale Katka sa jej zmieni o tom, ako raz večer zastavila Paľa, chcela vedieť, prečo jej napísal, že ju už nechce. Vie, že Paľa niečo trápi a že len matke sa o tom mohol zveriť, preto prišla. Prosí ju o pomoc pre Paľa. Matka jej však vyčíta, že si Jana pustila k sebe, tak nech sa o neho stará. So sklonenou hlavou Katku posiela domov.Kým je matka sama, skryje nožík do šafárne. Keď Jano príde domov, matka mu nedá pokoja a vyčíta mu, že sa zle chová k bratovi. Sama si uvedomuje, že to už nie je ten Paľo čo kedysi, že ho niečo trápi. Keď zostane Jano sám, hľadajúc košeľu otvorí šafáreň a nájde nožík, tak si ho zoberie.Ako sa matka vracia späť do domu, zjaví sa jej sen. Vidí v ňom ako Jano zabije Paľa. V tom vojde suseda a vidí ako sa celá trasie. Už ju takú raz videla, pred rokom, keď sa Paľo vrátil z Ameriky. Z toho si vydedukuje, že sa jej zase niečo prisnilo. Matka jej to odsúhlasí, ale nič viac jej k tomu nepovie.

Keď matka zostane sama, chce skontrolovať šafáreň, ale nôž tam nenájde. Zľakne sa a zoberie sa ku dverám, no stretne opitého Paľa, ten jej ukazuje bábiku, čo kúpil pre Katku. Rozplače sa. Už sa nechce pozerať na to, ako mu brat všetko berie. Matka mu povie o sne a presviedča ho aby odišiel, nechce prísť o oboch synov „ Jeden bude mŕtvy a druhého budem nenávidieť, ako len matka môže nenávidieť toho, kto jej zabil syna. A z rodiny, čo zanechal tvoj otec v tomto dome, zostane iba bláznivá stará baba, ktorá bude jedného syna oplakávať a druhého preklínať, dokiaľ bude žiť.“ Paľo, už odchádzajúc, sa vo dverách stretne s Katkou, ktorá ho prišla zavolať na tanec. Bráni mu aby odišiel, dokonca už aj Janovi povedala, aby k nej viac nechodil. Matka ju vyháňa snažiac sa tak uchrániť Paľa pred Janom, ktorý je mocnejší. Katka mu navrhuje, aby šiel bývať k nim, aj jej rodičia s tým už súhlasili. V tom prichádza Jano, vyháňa ich z jeho domu. Katka mu vyčíta, ako ju oklamal, ako sa sám natisol do ich domu. Matka chce zachrániť Paľa, a tak sa prikloní na Janovu stranu, nadá Paľovi do žobrákov a vyhadzuje ho z domu. Paľo odchádza ku Katke a Jano je spokojný, aspoň na určitú dobu.

TRETIE DEJSTVO
Na Hutách je tanec, Jano sa tam chystá zobrať aj Martina od susedov, chce ho poriadne opiť. Vie, že mu matka vtedy klamala, keď Paľa vyhnala z domu a že už ani jej nemôže veriť.Matka sa začne modliť, ale znepokojuje ju myšlienka na susedu, a tak sa za ňou vyberie, aby ju varovala pred Janom. Tá sa jej stráni , za to čo spravila Paľovi. Celá dedina ju odsudzuje. „ Súdiť ma chcete? V živote stál pri mne iba boh. On mi pomohol vychovať mojich dvoch synov. Všetci, ktorí majú dnes plné ústa rečí, čušali vtedy, keď som sa s nimi trápila. Kúska chleba mi nedali zadarmo, nestarali sa, či uživím svoje deti a či ich pochovám.“ „Len boh sa ma môže spýtať, čo som robila s o svojimi synmi, a súdiť ma za to, aká som matka.“ Nakoniec susedu presvedčí, ale už je neskoro, lebo obaja odišli.Za matkou prichádza Paľo s Katkou, aby jej povedali, že po svadbe odchádzajú. Matka ich však presviedča aby zostali, že ona už našla spôsob ako ho od kliatby oslobodiť. Katka ich nechá samých a odchádza domov.

Matka, šťastná že sa jej modlitba splnila, verí že sa jej dnes podarí zmieriť bratov. Do domu prichádza Jano, ktorý má ironické poznámky na Paľa. Z nenazdajky vytiahne na Paľa nôž, ale matka zhasne svetlo a tak Paľo mysliac si, že Jano je v rohu prebodne matku nožom. Paľo chce vraždu zobrať na seba, ale Jano by nedokázal ďalej takto žiť, a tak kričí na prichádzajúcu susedu, aby zavolala žandárov.4.Charakteristika postávMATKA ( Anna )O svojho muža prišla pri výbuchu v bani, odvtedy sa o svojich dvoch synov starala sama. Mávala čudné sny, ktoré sa jej plnili „ Boh chcel, aby som vždy vedela, čo sa stane s mojimi. A splnilo sa všetko, každý môj sen. Prečo chcel, aby som vedela, čo príde? Aby som sa zvíjala v zármutku, pomätená od bolesti, že neviem pomôcť, že je všetko márne, lebo tak musí byť“. Ľudia v dedine ju za to odsudzovali „ Ľudia rozprávajú o mne, že som s čertom spriahnutá. A ja mám iba svoj kríž.“ Trápilo ju, ako sa jej synovia nemali v láske, chcela ich zmieriť, ani jedného však neuprednostňovala „ ak nebudem mať oboch synov, nechcem ani jedného“ „I ty si mojím synom. Boh vie, že vás mám rovnako rada.“ Trápila sa nad nešťastím svojho syna „Život by som dala, keby som ho mohla vidieť šťastného. Pekelné muky pretrpieť.“ Chcela zmeniť osud, obetovala sa pre svojho syna.JANOStarší, silnejší brat Paľa.

Pracoval spolu s ostatnými chlapmi v bani. Vždy chcel to čo mal Paľo, najprv ho obral o otcovskú čiastku, neskôr mu aj frajerku prebral. Bol majetnícky, šiel len po bohatstve „ Ešte sa so mnou nedelil. Len ja sa budem musieť s ním.“ Svojho brata nechcel prijať do domu „ Žobrák a pán neznesú sa pod jednou strechou.“ Brata tak znenávidel, že sa mu vyhrážal zabitím, chcel sa mu pomstiť, hoci nemal za čo. Svoju matku mal rád, aj keď jej vyčítal, že jeho by sa nikdy nebola nezastala. Svoj čin hlboko oľutoval „Srdce...prekliata ruka...Prekliaty nôž! Kriste! Ako som to mohol urobiť? Hodili sa na teba. A vedeli, čo ich čaká. Tak ťa milovali, že život dali za teba. Len ako to mohli chcieť, aby ich syn zabil? Ako ma mohli tak nenávidieť, že z mojej ruky prijali smrť.“ Chce znášať následky za svoje činy „Teba učili trpieť. Mnou mohol otriasať iba víchor! Mamka ja idem. Hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.“PAĽOMladší syn, ľúbil Katku. Na bratovu žiadosť odišiel do Ameriky, vzdal sa aj dedičstva, vždy mu vo všetkom ustupoval, lebo bol starší, mocnejší „
Preto musím ustúpiť ja. Vo všetkom vždy len ja...“Po návrate z Ameriky sa cíti doma nepríjemne, kvôli bratovi „Nemáš v ruke palicu.

Len ako sa dívaš na mňa, ako si mi podal ruku, ako sa zhováraš so mnou...Čo som ti spravil? Keď som odišiel tebe som urobil po vôli.“ Proti bratovi nemal nič, mrzelo ho ako sa k nemu choval „ už som sa nasýtil. Žobrák. To mi povedal brat.“ Našiel odvahu a vzoprel sa bratovi, už mal po krk toho, že mu vo všetko ustupoval, začal bojovať za svoje šťastie „ Pripustili, aby ma brat ošmekol, bránia mi, aby som chodieval za Katou. I tú by chceli pre neho, i keď ona nechce. A ja, ja sa tu mám dívať na to, ako mi všetko berie? To je život? Radšej zdochnúť, ako tak žiť!“SUSEDA (Mara)Muž sa jej prepil k smrti, a tak sa všemožne snažila uchrániť svojho syna Martina pred alkoholom, za čo sa jej ľudia v dedine vysmievali. „V našej šichte robia skoro samí mladí. Každý z nich má matku. Ale ani jedna nevaruje tak syna ako naša suseda.“„ Len o to som boha prosila, aby mi dal sily udržať ho. A teraz príde oplan a daromné je všetko, čo som robila.“