Všetko sa začína ako klasická rozprávka o dobrých starších dcérach a neposlušnej najmladšej, ktorá nevie slovami vyjadriť ako veľmi svojho otca miluje. Vďaka tomu, či skôr práve kvôli tomu, ju jej otec – kráľ vyníma z listiny dedičov a posiela preč zo zámku. Ona požiada o azyl v ďalekej krajine, kde nik nevie o jej prehrešku voči kráľovskej korune a neskôr sa vracia, aby kráľa zachránila pred smrťou a všetko môže dobre skončiť. V podstate to je tak aj v Shakespearovom diele Kráľ Lear. Nebol by to on, aby nebolo všetko značne komplikovanejšie. Okrem tohto základného konfliktu tu môžeme sledovať paralelný dej a jeho podobnosti s útrapami Leara. Podobné, aj keď v detailoch odlišné príbehy. Kráľ Lear a jeho tri dcéry na strane jednej a gróf Gloucester a jeho dvaja synovia na strane druhej. Lear vedome rozdelil pôdu medzi svoje dve staršie dcéry a najmladšiu vyhodil zo zámku a Gloucester vďaka intrigám a manipulácii svojho mladšieho nemanželského syna Edmunda odvrhol staršieho Edgara.Prvá zmienka a naznačenie paralelnosti týchto dvoch dejov je v prvom dejstve v druhom obraze v Edmundovom monológu: „V tej kradmej rozkoši som uchvátil viac dokonalosti a života, než celé stádo tupcov, počatých v polosne na mdlej, nudnej posteli, si vydobyje. Edgar manželský, mne tvoja pôda musí pripadnúť.“ Edmund tu začína ísť proti Edgarovi a jeho právu na dedičstvo. V ďalšom dialógu sa snaží otcovi ukázať, že on je ten lepší syn, aj keď je nemanželský. Rovnako sa snažia aj Goneril s Regan presvedčiť Leara, že práve ony ho milujú nadovšetko na svete a nie je nič iné, čo by mohli rovnako milovať. Edmundovo, Reganino a Gonerilino snaženie má dopad na súrodenca každého z nich.

Gloucesterova unáhlenosť a prchkosť pri súdení svojho staršieho syna je rovnaká ako Learova voči Cordelii. Len s tým rozdielom, že kým Lear Cordeliu vyháňa z hradu, Gloucester chce svojho syna uväzniť. Čo je aj logické, pretože podľa Edmunda mu Edgar chce siahnuť na jeho drahocenný život. Cordelia len nevedela v pravú chvíľu otvoriť ústa a trošku zveličovať, alebo aspoň správne podať svoje myšlienky Learovi.Gloucester (1. dejstvo, 2. obraz): „... syn sa stavia proti otcovi. Kráľ sa vychyľuje z prirodzenej dráhy – otec sa stavia proti dieťaťu.“ Hodnotí svojho syna Edgara a pritom netuší, že je to naopak. Stavia sa proti nemu Edmund. Posudzuje Leara a je úplne rovnaký, ako sa dozvedáme neskôr, keď plynú udalosti v tejto tragédii. Postavil sa proti Edgarovi na základe výpovede Edmunda. Nepochopila som, prečo mu tak bezvýhradne veril, veď ho nemal radšej ako Edgara. Možno to bolo tým, že aj on chcel byť ako kráľ, ktorého navonok odsudzoval a takýmto spôsobom si vybrať, ktorý zo synov zdedí grófsky titul a hrad. Mal by to určite jednoduchšie. Jeden je zlý, ten dediť nemôže, tak všetky pocty a výsady zdedí ten druhý, ktorý naoko nechcel žalovať a lobovať proti bratovi.Lear (3. dejstvo, 4. obraz): „Bedári nahí, nech ste kdekoľvek – napospas strašnej búrke hodení, ako vás holé hlavy, chabé údy a roztrhané handry uchránia pred takýmto nečasom? Ach, primálo som takých vecí dbal! Liek vezmi, spupnosť! V pocity týchto chudákov sa vcíť a rozdeľuj im, v čom máš nadbytok, nech sa nebo zdá spravodlivejším!“Gloucester (4. dejstvo, 1. obraz): „Tu vezmi tento mešec, nešťastník, stíhaný šľahmi osudu. Buď šťastný, že ja som nešťastný. Tak, nebo, deľ! Nech ten, čo z hojnosti a rozmaru si ťa chce privlastniť a v bezcitnosti nič nedbá, pocíti sám tvoju moc. Tak rozdeľuj, nech zmiznú rozdiely a každý všetkého má dostatok.“ Pri týchto dvoch výpovediach jasne vidieť, že obaja museli prejsť dlhú cestu, aby pochopili myslenie a život chudobných poddaných.

Lear musel zošalieť a Gloucester prísť vďaka grófovi z Cornwallu (manžel Regan) o oči. Osobná skúsenosť ich posúva bližšie k ľudu a chcú rozdeľovať nadbytok. Obaja nezávisle na sebe spomínajú vo svojich replikách nebo a jeho spravodlivé rozhodovanie v otázke delenia.Gloucester (3. dejstvo, 4. obraz): „Mal som syna – odvrhol som ho od seba – ten tiež mi siahal na život. Mal som ho rád, tak ešte otec syna neľúbil.“ Ďalší príklad paralelizmu prežívania Leara a Gloucestera a riešenia rovnakých, alebo veľmi podobných, problémov. Rovnako, ako aj Lear miloval Cordeliu, miloval Gloucester Edmunda. Vidím tu len jediný rozdiel v hodnovernosti ich výpovedí. Lear tvrdí už na začiatku prvého dejstva, ako veľmi Cordeliu miluje („Potecha naša, naša najmladšia...“), kým Gloucester spočiatku o Edgarovi, pri porovnávaní s Edmundom, hovorí „ani o piaď nie je môjmu srdcu bližší“. Z toho vyplýva, že miloval aj Edmunda, alebo si lásku k Edgarovi uvedomil, až keď ho, ako si myslel, stratil.Gloucester (4. dejstvo, 1. obraz): „Už nemám kam ísť – netreba mi očí. Stratil som cestu, kým som ešte videl. Čo máme, iba zdanlivo je isté, čo nemáme, to možno aspoň získať. Ach, syn môj, Edgar! Tebou otcov hnev sa sýtil! Môcť ťa prstami nahmatať – a poviem: Vrátil sa mi zrak.“ Spojitosť s Learom. Obaja museli prísť o jeden zo zmyslov (Lear o rozum a Gloucester o oči), aby boli schopní „vidieť“, čo bolo zjavné a zmyslami to pevne uchopiť a pochopiť strašnú pravdu o svojich deťoch. Tu sa ukazuje ako pravdivá veta „cez oči nevidel“. Ich zmysly ich klamali a nedovoľovali im rozoznať, čo je pravda a čo lož. Vďaka tejto strate zrejme začali využívať viac tie ostatné. Rovnako, ako aj slepec lepšie počuje a dokáže veci rozoznávať hmatom, nemý človek dobre vidí a má vynikajúci sluch a hluchá ľudská bytosť má skvelá pozorovací talent a dokáže „počuť“ odpozeravaním z pier svojho komunikačného partnera, tak Lear a Gloucester precitli zo sna a vyšli z klamstiev, ktorými ich kŕmili Edmund, Regan a Goneril.

Celkom zaujímavé na tejto tragédii je, že všetko, čo sa deje Learovi a jeho vnútorné premýšľanie a hĺbanie sa s menším oneskorením prejavuje aj u Gloucestera. Väčšinou sú v rovnakom dejstve na približne rovnakej úrovni, delí ich len obraz, prípadne niekoľko obrazov. Až na celkové vyvrcholenie a návrat k svojmu stratenému dieťaťu sú tieto dva príbehy paralelné takýmto spôsobom. Koniec je písaný s odstupom jedného dejstva. Lear stretáva Cordeliu v 4. dejstve a Gloucester spoznáva Edgara až v 5. dejstve. Celý dej je vlastne cesta k nájdeniu svojho dieťaťa. Obaja hľadajú pokoj a uzmierenie, alebo aspoň čakajú, kým budú môcť svoje dieťa objať a požiadať o odpustenie. Keď sa všetci postretávajú, otcovia budú vyliečení a deti zdedia všetky pocty po ich smrti. Paralelizmus je naznačený a viditeľný len vo výpovediach a prežívaní Gloucestera. Hovorí o Learovi a podobnostiach ich spoločného osudu, na druhej strane Lear je blázon a nemôže vidieť, že aj niekto iný trpí rovnako ako on. Možno keby spojili svoje sily a vojská, porazili by svoje zlé deti a všetci mohli prežiť. Zlo by bolo potrestané a dobro by ako v každej klasickej rozprávke zvíťazilo. Ale keďže Kráľ Lear je Shakespearova hra, málokto prežije, zlo bude svojským spôsobom potrestané (tento spôsob väčšinou málokoho uspokojí) a musí zomrieť aj najkladnejšia postava celej tragédie. Za symbolické považujem, besnenie živlov. Gloucester aj Lear sa obrátili proti svojim deťom, ktoré za nič nemohli, a preto museli prečkať noc na príšernej búrke (nie je to jen búrka, ale aj Learove vnútorné rozpoloženie). K tomu všetkému Lear prišiel o zdravé zmýšľanie. Lear bol vyhodený svojou dcérou zo zámku, lebo mal vraj príliš veľkú družinu. No a Gloucester, ako správny a lojálny človek, šiel za kráľom, aby mu oznámil, že sa z Francúzska vracia jeho dcéra Cordelia, aby napravila, čo jej otec pokazil a poskytla mu pomocnú ruku. To samozrejme zneužije Edmund na svoje nekalé plány. Takto Lear aj Gloucester musia ostať v búrke a vzdorovať jej.

Búrka je podľa môjho názoru symbolom vyššej moci a snáď aj akéhosi božstva. Nebesá sa hnevajú. Tak zosielajú na otcov dážď, blesky a prudký vietor. Learove pobehovanie a kričania na nebo je niečo ako očista a pokora. Musí prestáť tieto útrapy, pretože tým, že vyhnal Cordeliu, jej spôsobil obrovský žiaľ a množstvo problémov s tým súvisiacich. Gloucester je taktiež potrestaný a prechádza očistcom v šiestom obraze štvrtého dejstva, keď ho slepého Edgar necháva na okraji priepasti a on musí skočiť dolu a skončiť so svojim životom. Ale žiadna priepasť tam nie je, Edgar by nikdy nedopustil , aby sa jeho otec jeho zavinením zabil. Skôr ho len chcel vytrestať za to, že neveril v jeho nevinu a postavil sa proti nemu len na základe osočovania od Edmunda. Musel tým prejsť, aby pochopil, že stále má zmysel žiť a samovražda vôbec nič nevyrieši, iba by tým zbytočne ublížil veľkému množstvu ľudí. Nebesá to tak nechcú, nemôže si sám vziať život, na to majú právo iba bohovia, nik iný. Musí žiť a snažiť sa zlepšiť svoj život, rovnako ako aj Lear. Božský princíp je nadradený nad ľudský. Búrka a zatmenie slnka predstavuje aj otriasanie sa základmi kráľovstva. Dcéry sa vzbúria proti kráľovi a snažia sa ho nechať zabiť, neskôr sa obrátia jedna proti druhej a svojim manželom. Edmund sa snaží zabiť brata, otca a v závere zabíja Cordeliu. Niektorí Learovi bývalí sluhovia vzdorujú rozkazom svojich nových pánov a stoja proti nim, v konečnom dôsledku sú aj oni zabití. Albany a Cornwall sa stretávajú na bojisku. Bojujú proti sebe, nikomu nestačí to, čo má, každý vo svojej vlčej žiadostivosti a veľkej závisti chce stále viac a viac. Viac než majú iní, viac než mali sami doposiaľ. A aby toho nebolo dosť, do krajiny sa vrúti Francúzske vojsko na čele s Cordeliou, aby pomohlo Learovi a nastolilo v krajine poriadok.Aké by mohlo byť z tejto hry poučenie na záver? Treba si dávať pozor, čo kto komu povie. Hodnota a vierohodnosť výpovede je veľmi dôležitá. Edmund predstavuje dnešné média a ich moc pri manipulácii s okolím, Goneril a Regan sa správajú ako politickí činitelia – hovoria to, čo ľud chce počuť, aj keď to nie je pravda a nesprávajú sa podľa toho, a Cordelia je detská naivita a nevinnosť. Lear a Gloucester sú ľud, ktorý až neskoro zisťuje, ako sa veci majú a na ktorej strane je pravda.