1.Umelecký obraz človeka v jednotlivých literárnych obdobiach


Staroveká literatúra - Panovníci, hrdinovia obdarení veľkou silou a odvahou, mýtické postavy

Stredoveká literatúra

Svetská – zidealizovaný šľachtic, bojovník
Náboženská – svätec, pustovník, žil asketickým životom

Humanizmus a renesancia

Návrat k ľudským, pozemským hodnotám, návrat k antike, individualizmus – Hamlet, Don Quijote

Baroková literatúra

Reformácia, protireformácia, pesimizmus, viera v nadpozemský život

Osvietenstvo a klasicizmus

Dôraz na rozum, zvýšené vlastenecké cítenie, druhý návrat k antike

Romantizmus

Návrat k prírode, rozpor medzi ideálnym a reálnym, medzi vnútorným a vonkajším životom, postavy pociťujú osamelosť, skľúčenosť, sú to jednotlivci odlúčený spoločnosti – subjektivizmus, individualizmus, pesimizmus, hrdinovia z najnižších vrstiev, často nakoniec umrú

Realizmus

Postavy zo všetkých spoločenských vrstiev, všedný život

Literárna moderna

Pesimizmus, bezmocnosť, individualizmus, dekadencia - Baudelaire

Medzivojnová literatúra

Vznik avandgardných smerov – dadaizmus, surrealizmus, Stratená generácia

Povojnová literatúra

Na západe nadväzujú na predvojnové smery,na východe je socialistický realizmus

2. Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Jána Kollára a Jána Hollého

Niektorí vzdelanci pochopili, že čeština ako literárny jazyk nemôže národ zjednotiť. Prvý pokus o uzákonenie jednotného spisovného jazyka urobil J. I. Bajza, ale s jeho románom René mládenca príhody a skúsenosti neuspel. Uzákonenie spisovnej slovenčiny sa podarilo A.Bernolákovi v 1787 dielami Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách a Slovenská gramatika. Za základ si vybral trnavské nárečie, pravopis bol fonetický.