1. STARŠIA slovenská literatúra
Pod staršou slovenskou literatúrou rozumieme literárnu tvorbu na území Slovenska v rokoch 800 až 1780. Delíme ju na Stredovekú, humanistickú a renesančnú, a barokovú literatúru.
1.1. STREDOVEKÁ literatúra
Stredoveká literatúra spadá do obdobia rokov 800 až 1500. Delíme ju na Starosloviensku a pansko-latinskú literatúru.
1.1.1. STAROSLOVIENSKÁ literatúra
Je to literatúra z rokov 800-1000. V roku 833 bola založená Mojmírom I. Veľká Morava ako 1. štátny útvar Slovanov. Rozvoj vzdelanosti závisel na franských kňazoch, ktorý však upevňovali vplyv Franskej ríše na Veľkú Moravu, práve preto knieža Rastislav, ktorý nastúpil po Mojmírovi, požiadal byzantského cisára Michala III v roku 862, aby mu poslal vierozvestov. Michal III poslal Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorý prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Ich úlohou bolo šírenie vzdelanosti a kresťanstva v domácom jazyku. Na splnenie tohto cieľa vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu a písmo – hlaholiku. Staroslovienčinu vytvorili z macedónskeho nárečia, okolo Solúna, z kadiaľ pochádzali. Hlaholiku vytvorili z malých písmen gréckej abecedy, Cyrilovi žiaci po jeho smrti vytvorili nové písmo – cyriliku, z veľkých písmen gréckej abecedy, z nej vznikla dnešná azbuka. Cyril a Metod takisto vytvorili množstvo prekladovej literatúry, ale takisto pôvodnej literatúry. Založili takisto množstvo škôl a z byzantskej ríše priniesli a preložili takisto zákonníky. Staroslovienčina bola až do roku 885 štvrtým liturgickým jazykom. Ich žiaci boli Svätoplukom vyhnaný z Veľkej Moravy.
1.1.1.1. PREKLADOVA literatúra
Prekladali sa hlavne liturgické texty – starý zákon, evanjeliá, ale takisto bizantské zakonníky a iné.
- Dielo: KYJEVSKÉ LISTY
- Dielo: PRAŽSKÉ ZLOMKY
1.1.1.2.Pôvodná literatúra
Autor: KONŠTANTÍN
- Dielo: PROGLAS - je to pravá slovanská báseň - Konštantínov oslavný predhovor k evanjeliu, oslavuje tu Preklad evanjelia - vyzdvihuje potrebu domáceho jazyka a písma pre rozvoj vzdelanosti-obraňuje tu práva Slovanov na bohoslužby a vzdelanosť vo vlastnom jazyku - rečnícky patetický štýl
- Dielo: MORAVSKO - PANÓNSKE LEGENDY - toto dielo má dve časti – ŽIVOT KONŠTANÍNA a ŽIVOT METODA - zaoberajú sa životmi Konštantína a Metoda - asi je to dielo dvoch autorov Klimenta a Goradza - dielo má historický aj literárny význam
Autor: KLIMENT-bol to Konštantínov žiak
- Dielo: ŽIVOT KONŠTANTÍNA - je to legenda - je to Konštantínov životopis, ale veľmi rozsiahly, fylozofický - Konštantín je tu idealizovaný, ako súcitil s trpiacimi, jeho boj s trojjazičníkmi pred príchodom na Veľkú Moravu atď. - napísané rétorickým, patetickým štýlom
Autor: GORAZD-bol to Konštantínov žiak
- Dielo: ŽIVOT METODA - je to legenda - Metodov životopis, ale je menej obšírny, menej idealizácie, patetickosti, štylisticky jednoduchší - obsahuje konkrétne historické fakty, udalosti, veľmi dobré vykreslenie pomerov na Veľkej Morave - je tu opísané len Metodovo pôsobenie na Veľkej Morave