Llyricko- epická balada-autor využíva sylabický veršový systém s dvanástimi slabikami v každom nepárnom verši a štrnástimi slabikami v každom párnom verši-sú tu zdrobneniny(mamenko, okienečka...), personifikácia(kvietok pozerá), metafora(kvietok s bolesťou), prirovnanie (jeseň ako jeseň) a epiteton(veliký žiaľ)-využívanie gradácie(Pros, horekuj, žaluj, sypaj hrach do steny)Na začiatku básne autor prirovnáva smutnú dievčinu ku kvetu, ktorý ide do horšieho obdobia:Presadili kvietok z jari do jeseni, keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený.

Ďalej sa dozvedáme, že dievčina je nútená sa vydať za starého vdovca a odhovára mamu od tejto svadby:Jaj, mamenko moja! Ľahký chodník z domu, máš ma kedy za vdovca dať, nedaj ma nikomu.Neskôr hovorí, že by spravila čokoľvek, len sa nechce vydať za toho starca:Radšej budem priedom do smrti zmetávať, Ak’ za vdovcom z okienečka na čeľaď volávať. Radšej po strniskách pôjdem za húskami, ako by mala objímať bradáča s fúzami.Potom príde veselá družina oslovujuca zásnuby:Skočil pes popod les, zbrechal po dedine – Kde si, gazda? Otvor vráta veselej družine! Už družina skáče pred vrátmi ozrutná

Dievčina je stále smutná lebo si uvedomuje, že svadba je jej záhuba, ale keď to hovori tak ju nikto nepočúva:matka dcéry sa spytuje : Čo si taká smutná? Jaj, mamenka moja! nežiaľ mi mladosti, ale žiaľ mi, veliký žiaľ tej vašej starosti. Nežiaľ mi, že musím zakosíliť môj svet, ale žiaľ mi, ako na mňa vy budete hľadieť. Nebolo vám hľadieť na dom vybielený, ale bolo vám pozerať na veniec zelený. Ďalšia strofa je už po svadbe. Autor tu dievčinu znova prirovnáva ku kvetu, ktorý prechádza do horšieho obdobia, dôsledkom čoho zomiera:Presadili kvietok z jari do jeseni, keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený.

Presadili kvietok zo slnca do tieňu, kvietok s bolesťou pozerá na horu zelenú. Pozerá, pozerá, ak’ schne, tak vyschýna: Či sa všetko má veseliť, len ja nie jediná! V závere vysvetľuje svojej matke, že nemôže za smrť svojej dcéry:Neber si na srdce, moja drahá mati, že ja musím v čiernej zemi za mladi ležati. Neber si na srdce, nemohlo inak byť, musela som v mladom veku v čiernej zemičke hniť. Ty si nie príčina, ty si dobrá bola, pomysli si, moje srdce: kto lósu odolá!