„Procesom“, nás Kafka uvádza do sveta túžob a nesplnených prianí, realít a fikcií, tajomných bytostí, ponurých podkroví i ženských tiel; obrazov - plných výpovedných hodnôt, škriatkov významových...

V úvode, sa nám predstavuje istý Jozef K., bankový prokurista ktorý, ako to už u Kafkových hrdinov býva, je i on situovaný do postavenia, značne bezútešného. Jozef K., pre tento krát stojí proti nástrahám súdnického systému. Od istého dňa, v knihe určené ako deň K.-ovich tridsiatich narodenín, čelí obžalobe za zločin, ktorý (ako sa zdá) nespáchal. V neochvejnom presvedčení o svojej nevine, podľa ktorého je obvinenie vzťahujúce sa na jeho osobu púhym nedorozumením, spočiatku neprikladá veci ďalekosiahly význam.

Napokon, legitimita pánov príchodzích, do značnej miery stráca na hodnovernosti pre spôsoby, vskutku prazvláštne, priznajme že nie tak celkom bežné v riadnom trestnom konaní. Od začiatku mu je ponechané konať podľa svojvôle, zostáva slobodný. Počnúc prvým vyšetrovaním sa však prostredie súdu stáva súčasťou K.ovho života viac, než by si spočiatku dokázal pripustiť. Vzniká nemožnosť pre voľbu, práve preto že konanie Jozefa K. je determinované s ohľadom na konečný zámer a on dúfajúc koná, neuvedomuje si však širšie súvislosti pôsobiace mimo, ale i skrze neho preto pokračuje v tom ďalej berúc tak na seba priam sizyfovský údel. „Snaží sa tej absurdnosti čeliť prostriedkami obvyklými v normálnom súdnom pojednávaní, ale márne“.

Neznalosť zákona však, neospravedlňuje a zahájený proces beží nezadržateľne ďalej. Časom sa dozvedá, že súd opierajúci sa o široko rozvetvenú a nepriehľadnú organizáciu, neuznávajúc hmatateľné dôvody neviny, je vždy presvedčený o vine obžalovaného a žiada priznanie. .. I napriek vytrvalej snahe uviesť svetlo poznania do celej situácie, umožnené mu to nie je. Akoby každý nový poznatok nastoľoval priestor ďalším a ďalším otázkam, ktorým sa ale odpovede tvrdošijne bránia. Dôvod, pre ktorý bolo vznesené obvinenie; kým bolo vyrieknuté, aká je teda totožnosť najvyšších sudcov, zostáva pre K.aa veľkou neznámou. Niekedy to vyznieva príliš absurdne, príliš fantasticky na to aby človek nezapochyboval, možno aj o samotnej existencii inkriminovaného centra tej tajomnej organizácie, o ktorom sa K. dozvedá len z reakcií, výpovedí, alebo domnienok jednotlivých postáv, inak sa jeho existencia nijako explicitne, výslovne nemanifestuje, ehm... ..až raz, rok po začatí procesu, znenazdajky prichádzajú poverenci, v tmavej noci, demonštrovať rozsudok. K., s pretrvávajúcim rozčarovaním, tiež s nožom zabodnutým v hrudi, napokon zomiera pod rukami svojich vražedníkov v opustenom lome, za mestom.