Božena Slančíková - Timrava: Ťapákovci

Narodila sa v rodine evanjelického kňaza- otec vyučoval dcéry sám, iba na dovŕšenie výchovy bola Timrava poslaná na dievčenskú školu do BB. Ona aj jej súrodenci boli literárne nadaný, vydávali si rodinný časopis RATOLESŤ. -pseudonym Timrava si zvolila podľa studničky, ktorá sa nachádzala v chotári obcami Polichno a Ábelová, kde prežila celý svoj život -posledných 6 rokov strávila v LC, kde aj zomrela a je tam aj pochovaná 1.Poviedky z panského prostredia: -spoločné znaky: a)odohrávajú sa v prostredí, ktoré Timrava dôverne poznala – na farách alebo v domoch dedinských pánov. b)Zobrazujú lásku často spojenú s dezilúziou c)Hrdinky sa zameriavanú na ulovenie partie, aby si zabezpečili future. d)Timrava sa na snahy dedinských slečiniek díva s iróniou e)Hrdinky často snívajú o veľkej láske, ktorá ale stroskotáva na všednosti života Poviedka Za koho ísť? (Z denníka dievčaťa)

Pomocník Ťažké položenie Bez hrdosti – predstavuje vrchol autorkinej dezilúzie. Hlavná hrdinka sa ponižuje, doslova sa vtiera učiteľovi – záletníkovi, ale na konci poviedky vytriezvie zo svojich snáh a túžob a želá učiteľovi rovnaké sklamanie v láske ako jej spôsobil on. 2.Prózy z dedinského prostredia -poviedka Ťapákovci – dej poviedky začína na jar, kedy ľudia na dedine začínajúpracovať. Ťapákovci sú ale ľudia lenivý, ani o krôčik sa nedostali dopredu oproti svojim otcom a dedom. V chalupe sa tlačia 16 a žijú feudálno-patriarchálnym spôsobom života. 2 postavy sa vymykajú z ťapákovskej rodiny: 1. Iľa – kráľovná, najstaršia nevesta 2. Ančka – zmija, mrzáčka Iľa, kráľovná, okúsila už mestského života, bola na kurze a je babicou a búri sa proti Ťapákovskej lenivosti i za cenu rozchodu s manželom, kým Anča svojou zlostnou povahou provokuje súrodencov k hádkam s Iľou. Cieľavedomá neústupčivá Iľa napokon zvíťazí nad Ťapákovcami. Spolu s mužom Paľom sa nasťahujú do nového domu. Ťapákovci sú tiež spokojní, lebo ich už nikto nenúti zanechať starootcovské zvyky. Poviedka má širšiu koncepciu, nejde len o konflikt medzi Ančou a Iľou, ale aj o konflikt ľudí s rozdielnym postojom k životu – ľahostajnosť-činnorodosť

Dej poviedky : vonkajší – konflikt Ili a ostatných Ťapákovcov Vnútorný – vnútorná tragédia Anče zmije Charakteristika postáv: 1. realizuje sa miestnymi prezývkami 2. autorským opisom 3. cez reč iných postáv Anča zmija sa považuje za najtragickejšiu Timravinu postavu. Vnútorne je veľmi citlivá, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou. Túži po láske a po rodine, ale vie, že to nikdy nedosiahne. Vyšíva krásne čepce pre nevesty a závidí zdravím dievčatám. Poviedka Skon Paľa Ročku – zachytáva sa tu vzťah muža a ženy a rodičov a detí spod zorného uhla ilúzie a dezilúzie. Bohatá Zuzicina rodina odmietal chudobného Paľa Ročku. Bola to však láska, akej nebolo ani na 3 dedinách, ale láska pri biede sa minula a po piatich rokoch stoja proti sebe ako nepriatelia. Keď Paľo ochorel, chcel urovnať vzťah so ženou. Okrem toho ho trápil aj vzťah k matke. Keď staval dom, bola mu nápomocná , a keď bol dom postavený, matku z neho vyhodila a tá sa zaprisahala, že nikdy viac syna nenavštívi. Búri sa tiež proti Janárovcom a obecným poriadkom.

Keď ale Paľo cíti svoj blížiaci sa koniec, chce sa zbaviť týchto 3 krížov. V predstavách sa mu objavujú čierne kavky ako symbol smrti. Na smrteľnej posteli sa mu podarí so všetkými zmieriť a môžu pokojne umrieť. Poviedka Mocnár – Ondro, bol najsilnejším, a preto sa správal k ľuďom povýšenecky, surovo, napr. k Ili, ktorú nenávidel, lebo ho za ňu (sesternicu) oženili iba pre majetok. Iľa mala tiež rada iného – Jana Mravencovie, ale kým bol na vojne macocha a matkina sestra sa ju ponáhľali vydať. Vplyvom týchto udalostí a mužovej nenávisti sa zhoršuje jej choroba – záduch (niečo ako astma). Svokra núti Iľu prepísať majetok na Ondra, čo sa ale nestane. Ondro sa dáva na zlé chodníčky, pytliači, pije, kradne a pri jednej krádeži na obecnom majeri ho ovalili kolom, na následky čoho skonal. Mnohým ženám v obci prebehlo mysľou:„Už si oslobodená!“

Autobiografické prózy:a)Skúsenosť – Timrava tu opísala svoje zážitky z Dolného Kubína, kde bola jeden rok ako spoločníčka bohatej vdovy Orságovej. Táto vdova vystupuje navonok ako veľká národvkyňa, ale v skutočnosti je skúpa, lakomá a pokrytecká. Autorka si lepšie rozumie so slúžkami v dome, ako so samotnou paňou. b)Všetko za národ – dozvedáme sa ako Timrava vyrastala, v akom prostredí, ako sa rozvíjala jej osobnosť a talent. Kritizuje aj prázdne reči o národe a ľudí, ktorí pre národ nič nevykonávajú. 4. románová novela Hrdinovia( 1918) – názov diela je ironický lebo autorka mala namysli hrdinouv, predstaviteľov maďarónskej inteligencie, ktorá víta vojnu, povzbudzuje ľud do boja za vlasť, ale predstavuje iba hrdinov slova, lebo keď majú narúkovať sami odpadávajú od strachu a zbabelosti (notár Baláň). Protikladom Baláňa je podnotár Širický, ten nemá prázdne reči, ale keď mu príde povolávací rozkaz – narukuje. Napokon ako sanitár zomrie pri záchrane nepriateľského ľudského života. Román má kolektívneho hrdinu – dedinský ľud, ale spisovateľka sa zameriava i na osudy jednotlivcov.