Kniha rozpráva o chlapcovi menom Ram (má 15 rokov) a o jeho živote na umelej medziplanetárnej stanici Lambda Pí.Stanica bola 3 kilometre dlhá a 400 metrov široká vesmírna loď v tvare valca, ktorú vyslali zo Zeme s poslaním hľadať vo vesmíre nové kolonizovateľné planéty. Stanica ale blúdi viac ako 500 rokov vesmírom.Na jej palube sa strieda generácia kolonistov za generáciou. Už prestali počítať čas v pozemských rokoch. Vedú ho v počte generácií. Celá kolónia je presvedčená, že návrat na Zem nie je možný, nakoľko ju zničila biologická katastrofa. Tak letia vesmírom a tvrdo pracujú na výrobe superhmoty, ktorá im má umožniť kolonizovať prijateľnú planétu. Príbeh začína na skúške, na ktorej Ram musí dokázať, že je už vyučený a spôsobilý stať sa rovnoprávnym ,,kolonistom". Kolonistami sa nazývajú obyvatelia Lambda Pí. Ram za pomoci prieskumníka Magnusa skúšku zvládne.Prieskumníci sú elita medzi kolonistami.

Vybrali ich na výcvik vo veku 3 rokov. Od vtedy bývajú oddelene, v priestoroch kde smú len oni, v najlepších podmienkach a dostatku všetkého potrebného.Majú 3x viac jedla ako ostatní kolonisti, lepší aromatizovaný vzduch , roboti sa o nich starajú - vymieňajú im v noci šaty. Aj vybavenie v izbách majú lepšie. Napríklad v sprchách majú sušiče miesto uterákov .Je ich 9. Vycvičil ich doktor Natal Freny, ktorý má medzi nimi svojho syna Magnusa. Okrem výcviku im doktor implantoval do mozgu koordinátory, ktoré im umožňujú telepatické schopnosti - môžu bez slov komunikovať medzi sebou aj čítať iným kolonistom základné myšlienky. Toto vybavenie z nich urobilo poloľudí, polostroje - kyborgov. Magnus je vedúcim skupiny prieskumníkov a riadi ich. Je z nich najinteligentnejší. Ostatní prieskumníci sú síce vzdelaní a zruční, ale správaním zostali na úrovni malých detí. Ram sa medzi deti vybraté za prieskumníkov nedostal. Do splnenia kritérií mu vraj chýbal jeden bod. Ramov otec bol z toho vtedy veľmi sklamaný. Matka však bola šťastná že jej nezoberú dieťa. Vychovávala ho s veľkou láskou a citom. Keď mal však Ram 9 rokov matka mu umrela. Kolonisti umierali skoro. Priemerný vek bol 55 rokov (na Zemi 101 rokov).

V generácii Ramovho otca však ľudia začali umierať skôr - už ako 40 roční. Smrť nazývali "zaradiť sa do zoznamu tých čo už nejestvujú". Blížiaci sa koniec človeka bolo možné vidieť na lícach - postupne sa začali objavovať modré fľaky a za nejaký čas kolonista umrel. Nízky vek a fľaky zrejme súviseli s ťažkými životnými podmienkami na stanici - málo kvalitného vzduchu, chudobná strava, prísna disciplína a ťažká práca pri peciach na výrobu superhmoty. Veľa kyslíka ktorý vyrábali umelo spotrebovala práve metalurgia - výroba superhmoty v taviacich peciach. Superhmota bola veľmi odolná látka, ktorá sa vyrábala na ochranné štíty Lambdy Pí a iných zariadení. Bola skoro nezničiteľná. Pôvodne bola priesvitná ako sklo, ale tak sa s ňou ťažko pracovalo, že ju dofarbovali.Prieskumné lode pre prieskumníkov však vyrobili z priesvitnej superhmoty takže ich vôbec nebolo vidieť, iba ak ich osvetlili špeciálnymi lúčmi. Superhmotu vyrábali v sekcii metalurgov. Metalurgovia mali čierne kombinézy, prieskumníci strieborné a boli z nezničiteľného vlákna. Život na Lambde Pí bol organizovaný nasledovne: kolóniu riadili 3 gerontovia. Boli to najstarší a najvplyvnejší ľudia jednej generácie kolonistov. Osobitné postavenie mala rodina doktora Frenyho.

Každá generácia Frenyovcov bola doktormi a pripravovala prieskumníkov. Doktor Freny sa zúčastňoval na zasadnutiach gerontov. Potom nasledovali prieskumníci. Teraz ich bolo 8. Pôvodne ich bolo 9, ale jednému sa stala nejaká nehoda pri lete a vrátil sa z prieskumu šialený. Nikto nevedel čo sa mu presne stalo (len ho izolovali a roboti ho strážili). Ostatní kolonisti (asi 2000) boli rozdelení do profesií - metalurgovia, biológovia, lektori čo učili deti atď. Okrem toho boli na stanici ako pomocníci inteligentní roboti. Od ľudí sa dali rozoznať žltými očami a tým že mali ľahké telo (z hliníka a plastu).Kolonisti bývali v uzučkých a malých izbičkách. Stretávali sa v spoločenských miestnostiach, v bazéne, na športoviskách, v miestnosti na pozeranie farieb a v pracovných sekciách. Boli k sebe veľmi úctiví a priateľskí. Fyzicky si ubližovať bolo pre nich nepripustiteľným správaním. Iba ten kto nezvládol skúšku bol úplne ignorovaný a vylúčený z kolektívu. Ak skúšku za rok urobil bol prijatý späť do spoločnosti. Do tej doby sa však musel pripravovať v ťažkých podmienkach na opakovanie skúšky a ostatní mu dávali najavo že ich len oberá o vzduch, vodu a biologickú náhradu jedla. Počítače kolonistom podľa genetických testov vyberali aj životných partnerov.

Po dlhých rokoch letu vo vesmíre sa však stali veci ktoré zmenili pôvodné poslanie vesmírnej stanice Lambda Pí. V jednej z prvých generácií sa objavila choroba, nazvali ju iónová choroba. Kolonisti ktorí na ňu ochoreli sa správali ako blázni - chvíľu boli smutní, chvíľu kričali, potom sa smiali a nakoniec zostali melancholickí a umierali. Po preskúmaní choroby lekári zistili, že sa jedná o smútok za Zemou. Aby gerontovia zabránili rozvratu kolónie nechali zničiť všetky veci ktoré pripomínali Zem a tiež zakázali akékoľvek informácie o nej. Bolo povolené len málo informácií bez obrazov zo Zeme. Ľuďom povedali, že na Zemi už nie je civilizácia a čo tam zostalo je na úrovni doby kamennej ( napr. ľudožrúti). Aby sa kolonisti nedozvedeli pravdu prerušili so Zemou spojenie. Signály prijímali, ale neodpovedali na ne. Na Zemi si preto mysleli že Lambda Pí je mŕtva stanica. Občas však skúšali spojenie. Geronti niekoľkých generácií kolonistov sa však postarali o utajenie tejto veci pred ostatnými. Uzavreli v stanici sekcie do ktorých smeli len vyvolení a tajomstvo bolo dlhé roky prísne strážené.Ram po úspešnej skúške dostal náramkový imfoprogram, ktorý slúžil ako komunikátor, počítač, analyzátor vzduchu aj záznamník. Táto vec bola znakom právoplatného kolonistu, ktorý môže pracovať v určenej oblasti. Ram sa mal stať metalurgom ako jeho otec. Ram sa išiel so svojím úspechom pochváliť dievčaťu s menom Ena.

Tú mu počítač vybral za budúcu ženu. Ena sa mala stať biologičkou a pripravovala svoju záverečnú prácu o planéte zničenej biologickou katastrofou.Ram sa na Enu trochu hneval, že ho neprišla povzbudiť na skúšku. Bola s kamarátkami v bazéne. Vysvetlila Ramovi, že ju jeho lektor nevpustil do pozorovacej kabínky na skúške. Ram si na skúške všimol, že v kabínkach sedel len starý vyslúžilý programátor ktorého prezývali Dispanz. Dispanz už nepracoval, na lícach mal modré fľaky a všetci vedeli, že zakrátko umrie.Kolonisti sa k tomuto človeku správali úctivo, ale za chrbtom si z neho robili posmešky,lebo bol čudák.Celé generácie jeho rodiny boli také.Dispanz prišiel za Ramom k bazénu a pozval ho do svojej izby. Povedal mu, že mu môže ukázať niečo, čo navždy zmení jeho život. Ram prišiel do starcovej izby. Mal v nej zvláštne veci. Napríklad na stene bol obraz o ktorom si Ram myslel, že je to farebná schéma nejakého stroja.

Bol to však obraz holandského maliara, na ktorom bolo žlté pole a veterný mlyn. Starký obrazom zakryl kameru na sledovanie v izbe a vybral prístroj ktorým Ramovi premietol obrazy zo Zeme- hory, more, les. Tento prístroj Dispanzova rodina schovávala napriek zákazu dlhé generácie.Ram vedel, že robí zakázanú vec, ale nemohol sa od tej krásy odtrhnúť. Najprv podozrieval starkého, že mu ukazuje falzifikáty. Potom začal túžiť po živote na Zemi. Dispanz mu povedal, že nemá komu zveriť tajomstvo čo mu ukázal lebo už nemá rodinu. Dispanzov syn uvidel obrazy zo Zeme pred svojou skúškou a ochorel na ionovú chorobu.Už nechcel žiť na stanici.Doktor Freny vnímal chlapca ako ohrozenie a zbavil sa ho tak, že ho poslal opravovať pokazenú metalurgickú pec. Chlapec potom umrel. Dispanz povedal Ramovi, že mu zveruje tajomstvo preto, lebo vie že je najlepší. Že pred rokmi ho nevybrali za prieskumníka nie preto, že mal o bod menej, ale preto, že mal o bod viac ako všetci ostatní. Myslel si, že je jedinou nádejov pre kolonistov.Ram sa od Dispanza vrátil v zlej nálade.Všetci si mysleli, že je chorý.