Slovenský romantizmus Revolučný pohyb v Európe v prvej polovici 19. storočia neobišiel ani habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 - 1849) národné hnutie preberá revolučne - demokratická generácia mládeže MLADÉ SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli priaznivé podmienky pre rozvoj národného hnutia. Lajos Koshut ( vedúci maďarského národného hnutia) nemal porozumenie pre nemaďarské národnosti. Toto neporozumenie sa pociťovalo ako vážna prekážka rozvoja literatúry a jej spoločenskej účinnosti. Spisovateľ sa chce zúčastňovať na premene spoločnosti a vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city. Znaky romantickej literatúry u nás boli tieto: Spisovatelia bojovali za premenu spoločnosti a za zrušenie spoločenských vrstiev.

V dielach prevažuje láska k vlasti a slovanský humanizmus a využívanie ľudovej slovesnosti ako podklady pre svoje diela. Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika – vznik nových útvarov ako napríklad typ protestujúcej básne, duma a krakoviak. Dráma bola v tomto období málo rozvinutá. Neexistovali divadlá, herci a umelci. Epika obsahovala lyrické prvky, ktoré boli vsúvané do deja. Próza obsahovala časté historické námety. Rozvíjali sa najmä historické povesti a kratšie prózy zo súčasného života. Naša romantická literatúra nadväzovala na západoeurópske a slovanské literatúry, ale odmietala individualizmus a titanizmus. 3. Ján Botto 3.1. Životopis Ján Botto sa narodil 27.1.1829 vo Vyšnom Skalníku. Národne sa uvedomoval v Levoči, kde študoval na lýceu v čase, keď sem prišli trinásti Štúrovi prívrženci z Bratislavy na protest proti zosadeniu Ľ.Štúra z katedry. Osvojil si Štúrove ideové a národnospoločenské náhľady a jeho názory na ľudovú poéziu. Všetko toto dôsledne uplatňoval vo svojej básnickej činnosti. V Levoči začal svoju literárnu činnosť.

Pod pseudonymom Janko Magihradský prispieva do študentského, rukou písaného, časopisu. Revolúcie sa aktívne nezúčastnil a hodnotil ju z hľadiska štúrovcov. Nepochopil reakčnosť zásahu ruského cára na jej potlačenie. Bol sklamaný z nesplnenia túžob vlastnej generácie. Botto, rovnako ako ostatní štúrovci, hľadal podnety a pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti. Jeho lyrické básne a balady sú obrazom neutešenej národnej situácie v porevolučných rokoch. Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodiskové, vyústenie básní smeruje do vízií. Prispieva k tomu aj jeho básnická povaha, ktorá mala sklony k zmyslovému videniu. V jeho vyjadrení sa zvýrazňuje farebnosť. Stavebným princípom v jeho básniach je kontrast, v ktorom tma predstavuje záporné sily a svetlo životný klad. Ťažká politická situácia ( Bachov absolutizmus ) nútila básnika využívať také prostriedky, ktoré by mu umožnili vyjadriť revolučné nálady a vlastenecké cítenie. Zomrel 28.4.1881. 3.2. Tvorba Botto, rovnako ako ostatní štúrovci, hľadal podnety a pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti a využíval jej obraznosť a symboliku. Jeho lyrické básne a balady sú obrazom neutešenej národnej situácie v porevolučných rokoch.

Pretože ťažké postavenie národa bolo takmer bezvýchodiskové, vyústenie básní smeruje do vízií. Prispieva k tomu aj jeho básnická povaha, ktorá mala sklony k zmyslovému videniu. V jeho vyjadrení sa zvýrazňuje farebnosť. Stavebným princípom v jeho básniach je kontrast, v ktorom tma predstavuje záporné sily a svetlo životný klad. Ťažká politická situácia nútila básnika využívať také prostriedky, ktoré by mu umožnili vyjadriť revolučné nálady a vlastenecké cítenie. Botto popri J. Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady. Baladický hrdina splýva s prostredím a situáciami. Dynamika deja sa nedosahuje rozporom medzi dobrom a zlom ale stupňovaním hrôz. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíva dialóg, zvukovo malebné slová, skratkovitosti reči. Usiloval sa zdôrazniť zápas za slobodu. Vidieť to najmä v jeho rozsiahlejších alegorických skladbách: Svetskí víťaz, Obraz Slovenska, Poklad Tatier, Povesti slovenské, Báj na Dunaji, K mladosti. Alegorickosť je zreteľná aj v Bottovej baladickej tvorbe: Žltá ľalia, Dva hroby, Z vysokých javorov lístočky padajú, i v ľudových povestiach: Tajný šuhaj, Rimavín a Práčka na Rimave.

Svet povestí sa prejavuje aj vo vlasteneckých básniach: Vojenské piesne, K holubici, Duma nad Dunajom, Nad mohylou J. Kolára. Medzi najúspešnejšie balady patria Margita a Besná a Žltá ľalia. V balada Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Manželia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Avšak Eva daný sľub nedodrží a po Admovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok nasleduje trest. Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy. Z Bottovej tvorby najmä v mladších rokoch cítiť zanietenosť za ideály revolúcie, a to najmä v básniach K mladosti a Pochod. V prvej sa vyslovuje za nový život. Volá po takej piesni, ktorá by mohla otriasť starým spráchniveným svetom. Podobne v básni Pochod (ponáška na Petöfiho) volá po revolučnom čine. Kladie priamo otázku: „Či chceš voľnosť a či putá?“ Básnické dielo Jána Bottu rozsahovo nieje veľké, zato však tematicky dosť pestré.

V poézií našiel prostriedok, ako živiť v ľude vieru v krušných časoch národnej a sociálnej neslobody. V baladách vyslovil potrebu dodržiavať mravné zásady, ktorých porušenie sa trestá. Botto ako odchovanec národnoobrodeneckých ideálov epochy romantizmu hľadal v jánošíkovskej tématike podnety vyjadriť svoje vlastenecké a protifeudálne názory. Už v čase levočských štúdií napísal lyrickú Pieseň Jánošíkovú, ktorá obsahuje niektoré črty hrdinských činov Jánošíka a jeho tvorí východisko pre neskoršiu skladbu Smrť Jánošíková. Táto vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absoultizmu. V dôsledku tejto pochmúrnej situácie sa Jánošík v básnikovom zobrazení nepoddáva v hrdinských, bojových situáciach, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj (Smrť Jánošíková: „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal.“) a vyjadruje náladu jeho generácie po neúspešnej revolúcii. Postava Jánošíka potom už nepredstavuje len odboj proti feudálnej zvôli, ale aj úvahy súvekého vlastenca v boji za národnú slobodu.

Majstrovsky tu rozvinul jánošíkovskú tématiku. Heroizmus a tragika Jánošíka symbolizuje osud slovenskej romantickej generácie. Postava Jánošíka nie je historická, autor sa inšpiroval ľudovými povesťami a rozprávkami. Po dlhé roky bolo toto dielo zdrojom národného povedomia. 4. Smrť Jánošíkova 4.1. Obsah diela V predspeve opisuje akýsi rozhovor medzi matkou a deťmi, ktoré odchádzajú z domu, aby sa pridali k rebelom (básnik akoby rozposielal po Slovensku svoje verše a bojí sa, že nenájdu odozvu. Tým sympatizuje s rebelmi a obhajuje ich. Hovorí aj o tom, že „noc stoveká, noc poroby“ sa raz skončí a náš národ bude slobodný. Prvý spev: autor opisuje Kráľovu hoľu. Na nej horí ohník a okolo sedia dvanásti sokoly- Jánošíkova družina. Detailne ich opisuje (opisuje ich ako oltárne sviece a hovorí, že sú ako by ich jedna mater mala).Opise aj samotného Jánošíka ako ich kapitána Hovorí, že ich poznajú na celom Slovensku (od Tatier k Dunaju). Jánošík a jeho družina zbíjali, brali peniaze pánom a rozdávali ich ľuďom. Zrazu hovorí autor, že na Kráľovej holi nehorí ohník už ako voľakedy. Okolo neho sedia už len dvanásti chlapci a smutne hľadia do ohníka. Ohník pomaly dohára a tu počuť akoby to nadzemská moc hovorila o Jánošíkovom lapení.