Kodifikácia spisovnej slovenčiny -Ľudovit Štúr

Na Slovensku sú používané dva spisovné jazyky: čeština (bibličtina) a bernolákovčina.-Štúr podáva žiadosť o vydávanie novín v slovenčine s názvom Slovenskje Národňje Novini Podporuje ho 148 turčianskych zemanov -V júli 1843 sa na fare v Hlbokom stretli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a dohodli sa o kodifikácii kultúrnej stredoslovenčiny za spisovný jazyk.

O boj za národné práva Slovákov sa Štúr pokúšal aj prostredníctvom článkov, ktoré uverejnil v novinách. Snažil sa nimi upozorniť na maďarské utláča-Proti snahám Štúra sa postavili Maďari, dôsledkom čoho bolo zosadenie Štúra z námestníctva profesora slovenskej reči a literatúry na bratislavskom lýceu. Na obranu Štúra sa postavil Juraj Pálkovič. -Na túto udalosť reaguje a 22 študentov, ktorí na protest opustili Bratislavu a väčšina z nich odišla do Levoče.-Janko Matúška pod vplyvom týchto udalostí napísal hymnickú pieseň Nad Tatrov sa blýska a Janko Kráľ napísal svoju Dumu bratislavskú VITAJ SLOVENČINA NAŠA!-Štúr sa aj naďalej pokúša získať povolenie na vydávanie slovenských novín, jeho návrh je však dočasne zamietnutý.

Štúr za podpori grófa Kolowrata a turčianskych zemanov vyšle do ViedneJ.M. Hurbana a L. Paulinyho, ktorí majú v cisárskom paláci zastupovať Slovákov a ich národné záujmy-Štúr napísal spis Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí V tomto diele Štúr zastáva spisovnú slovenčinu a s radosťou vyhlasuje, že sa k nemu pripojili už mnohí slovenskí vzdelanci -Štúr poukazuje na kmeňovitosť slovanského národa, pričom rozoznáva jedenásť slovanských kmeňov: Veľkorusi, Malorusi Bulhari, Srbi, Chorváti, Slovinci, Poliaci, Česi, Hornolužičania, Dolnolužičania a Slováci-Dôkaz životaschopnosti slovenského národa nachádza v bohatej národnej poézii.-V auguste 1844 sa na Hodžovej fare v Liptovskom Mikuláši stretlo Štúr, Hurban, Hodža a ďalší národovci, aby založili kultúrnoosvetový spolok Tatrín Tatrínom sa uvádza slovenčina do nášho verejného život-Štúr napísal Náuku reči slovenskej, čo bola gramatika spisovnej slovenčiny. Toto dielo sa nestretlo s porozumením Hodžu, ktorý vyčítal Štúrovmu pravopisu, že nie je slovanský, keď nepočíta s ypsilonom. Štúr vynechanie y odôvodňoval foneticky.-V marci 1845 sa Štúrovi podarilo získať povolenie na slovenské noviny