Slovenskej romantickej literatúre bol silný vplyv ľudovej slovesnosti, pretože u nás nebola buržoázia, ktorá by presadzovala nový umelecký smer - ROMANTIZMUS.Ľudovít Štúr v diele o Národných povestiach a piesňach plemien slovenských hovorí o sile ľudovej piesne. Vysoko hodnotí ústnu ľudovú slovesnosť a hovorí, že každý národ je čímsi zaujímavý. Podľa Štúra by sa mala umelá literatúra podobať na ľudovú pieseň. Preto autori používajú spevné verše a rýmy. Autori často používajú aj zdrobneniny. Do literatúry sa dostáva hlavne národná problematika, pretože podľa Štúra je postavenie Slovákov tak zložité, že spisovateľ si nemôže dovoliť písať o vlastných smútkoch, pocitoch a vôbec už nie o láske.V literatúre sa objavuje Jánošíkovská tematika (Likavský väzeň, Výlomky z Jánošíka, Smrť Jánošíkova,...)V žánroch je to často balada ( Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Žltá Ľalia,...)

JANKO KRÁĽ-najrevolučnejší štúrovský básnik.-bol veľkým nespokojencom a búrlivákom a samotárom. Často ho prezývali aj "Divný Janko".-vo svojej tvorbe zobrazuje významné udalosti v revolúcii 1948, alebo zo svojho života. Vyjadruje v nej svoje rozorvane vnútro.-chcel zmeniť svet, ale nebolo to možné a z toho vychádzali jeho pocity smútku.-bol vo väzení v Šahách.Balady: • Kríž a čiapka • Bezbožné dievky • Pán v tŕni • Zverbovaný • Zabitý • Zakliata panna vo Váhu a divný JankoZakliata panna vo Váhu a divný JankoTúto baladu môžeme rozdeliť na niekoľko častí.V 1. časti autor opisuje svoje rozorvané vnútro, ktoré nikde nenachádza pokoja. Používa 1. os. j. č.V 2. časti autor charakterizuje Slovensko. Hovorí o ľuďoch, ktorí tu žijú. Títo ľudia túžia po poznaní hoci sú veľmi chudobní. V tejto časti charakterizuje aj Jankových rodičov, ktorí sú veľmi dobrí, majú sa radi a svojho syna chcú vychovať čo najlepšie, ale Janko je veľmi divný, nemá rád ľudí a ľudia nemajú radi jeho. Je samotár.Potom nasleduje samotná balada o Zakliatej panne, ktorú môže odkliať len skutočný šuhaj, ktorý si prezlečie šaty naopak a skočí do Váhu o polnoci. Janko si zabudne prevrátiť vrecko na tabak a utopí sa.

Túto smutnú správu nesie ráno pastierik s ovečkami.Janko symbolizuje samotného básnika a Zakliata panna Slovensko.Janko chce "odkliať" (oslobodiť) Slovensko, ale v danej situácii to ešte nie je možné, preto Janko v balade zomiera. Zverbovaný je dramatizovaným výjavom ľudového života, kde hrdina Kráľových postáv je najväčšmi zrastený s ľudom. Janík nie je len synom prírody, ale má aj odbojné a nepokojné črty. Východisko nachádza iba v zbrani a uvedomuje si, že „šablička zelená treba junákovi“.V závere balady vyjadril vlastné pocity, keď si kladie otázku: „Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo?“ Záver teda nezodpovedá tradičným baladám, pretože je to výzva do boja.JÁN BOTTO-najmladší štúrovský básnik.-v jeho tvorbe zaznieva pocit smútku z porážky revolúcie 1848 - 49.o Slovensku hovorí ako o zakliatej krajine. Verí však v spravodlivosť. -inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou.Jeho diela: • Žltá ľalia • Luciin stolček • Margita a Besná • Smrť JánošíkovaSmrť Jánošíkovalyricko-epická skladba, ktorej dej je vložený do 9 spevovHlavný hrdina Jánošík je zobrazený ako väzeň, ktorý čaká na popravu.1.spev zobrazuje Jánošíkovu družinu. Hôrnych chlapcov charakterizuje ako silných, smelých, krásnych, ktorí naháňajú všetkým pánom strach.2.spev autor hovorí o zlapaní Jánošíka. Nachádza sa tu aj výčitka pánom, že celý život zdierajú ľud, ale nikto ich nepovažuje za zbojníkov a nič sa im nestane.3.spev Jánošík zaspáva a sníva sa mu sen o slobode. V tejto časti sa s Jánošíkom prichádza rozlúčiť duša ľudu.4.spev zobrazuje Jánošíka vo veži. Trpí za národ. V tomto speve sa objavujú prvky ľudovej slovesnosti a veľmi veľa podobných znakov s Máchovým Májom.5.spev je úvahový.

Svitá nový deň. Jánošík sa chystá na smrť a uvažuje o nespravodlivosti. Jánošík sa zamýšľa nad tým, kto má právo brať život inému človeku. Páni si myslia, že sú viac ako Boh. Podľa neho je spravodlivosť dvojaká: jedna pre pánov a jedna pre obyčajných ľudí. 6.spev je obraz popraviska. Jánošík sa nemodlí za seba, ale za národ a verí v božiu spravodlivosť.7.spev tu autor zobrazuje ľudí na popravisku, ktorí pre záchranu Jánošíka nič nerobia, len zatínajú päste.8.spev hovorí o Slovensku po poprave Jánošíka a porovnanie so situáciou po prehratej revolúcii 1848. Jánošík žije v povestiach ľudu. 9.spev je symbolický. Jánošík hoci bol popravený, nezomiera. Žení sa s kráľovnou víl. Symbolika je v tom, že Jánošík predstavuje boj za slobodu a ten nemožno zničiť a ani ho nemožno zakázať. Slováci budú bojovať dovtedy, kým nezvíťazia.Žltá ľaliaEvička a Adamko si sľúbili vernosť na veky. Po Adamkovej smrti Evička sľub porušila a preto ju Adamko chodí strašiť. Evička zošalela a zomrela. Po smrti sa premenila na ľaliu, ktorá rástla medzi tŕním.Margita a Besná V básni sa rozpráva o dvoch skalách v Strečianskej kotline pomedzi ktoré preteká najdlhšia rieka Slovenska, Váh. Tieto dve skaly sú už od pradávna nebezpečné pre pltníkov, ktorí sa tadiaľ plavia.

K týmto skalám sa viaže povesť o vdove a jej nevlastnej dcére Margite. Margita bola pekné, mladé, pracovité dievča za ktorým sa otočil nejeden šuhaj. A macocha bola škaredá a lenivá. Na Margitu strašne žiarlila. Poslala ju k tete na obžinky. Margita išla cestou popri Váhu, macocha išla za ňou skratkou. Keď sa Margita na chvíľu zastavila , macocha využila príležitosť a zhodila ju zo skaly do Váhu. Cestou domov ju prenasledovali výčitky svedomia, ktoré jej nedali spať. Macocha sa pomiatla a na tom istom mieste, kde zhodila Margitu, skčila sama do Váhu.SAMO CHALÚPKA-bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej-po smrti svojho otca pôsobil ako farár v Hornej Lehote do konca svojho života-jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie.

Hrdinovia majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Vždy sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť.-forma a jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie. Jeho verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť, oplývajú množstvom zvukových figúr, preto sa stala jeho poézia skutočným majetkom ľudu.Likavský väzeňJánošík je vo väzení a s príchodom novej jari mocnie v ňom túžba po slobode. Verí, že sa oslobodí a znovu založí vatru na odboja na slovenských horách. V básni vystupujú aj postavy hôrnych chlapcov. Chalúpka však predstavuje Jánošíka ako obyčajného človeka (neidealizuje ho), ktorý bojuje za slobodu národa, aj keď ju nedosiahne on, verí, že raz príde deň keď bude ľud slobodný.