Nazývame ju slovenská moderna. 1. Nové myšlienkové - avantgardné smery prenikli do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Generácia nastupujúca v tomto období zložitých spoločenských pomerov si uvedomovala, že spôsob, akým sa vyjadrovala predchádzajúca generácia nestačí vystihnúť všetky záporné stránky skutočnosti. Do literatúry prenikli netradičné postupy a formy. Na sformovaní moderny sa podieľali: Ivan Krasko, Janko Jesenský a Vladimír Roy. V čase, keď vyvrcholila tvorba Hviezdoslava a Vajanského prichádzalo do našej literatúry nové pokolenie - jeho vystúpenie nebolo až také smelé ako v európskych literatúrach. Na Slovensku sa zachovávala väčšia úcta k tradíciám. Boli orientované najmä sociálna a národne. Predstavitelia slovenskej literatúry chceli slúžiť myšlienke národného a sociálneho hnutia. 2. Slovenská literárna moderna trvala v rokoch 1900 - 1918 - Kraskova básnická škola. Zdroje: - vplyv svetovej moderny (subjektivizmus, pesimizmus, symbolizmus) ¦ ¦ - romantizmus (individualizmus; sen x skutočnosť; idea slobody) ¦ ¦ - nadväz aj na slov real. tradície ¦ ¦- Verš: prízvučná prozódia (potrojné metrum) - zárodok pre voľný verš ¦ ¦- znaky: -viz. svetová moderna ¦ ¦- prevažuje lyrika; krátke bás.útvary - básne v próze ¦nie veľký smútok, zvýraznenie individualizmu (vnútorné problémy, zaangažovanie) - mladé pokolenie chcelo aktivizovať vlastné sily v záujme zlepšenia sociálnych a kultúrnych pomerov - zárodky voľného veršu Svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica (1898 – 1914) – vydávala Vansová, , Prúdy (1909 – 1914), Slovenské pohľady, v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže.

Tvorili poéziu, v ktorej jazyk bol pestovanejší, kultivovanejší, vychádzali z francúzskej moderny, ale brali do úvahy aj našich klasikov. Bola to poézia národného a sociálneho vzdoru. Slovenská literárna moderna si dala za cieľ prehĺbenie umeleckej funkcie slovesnej tvorby. V úsilí o obohatenie výrazových prostriedkov sa vyrovnávala s európskym romantizmom. Sledovala však aj súveké moderné smery, najmä symbolizmus a impresionizmus. Slovenskí symbolisti a impresionisti písali (ťažisko celej moderny) lyriku a v krátkych veršovaných formách piesňového alebo melodického charakteru - sonety, básnické pásma, snažili sa o nový pohľad na človeka, používali nový slovník, novú obraznosť. Spisovatelia vystupovali proti meštiackemu spôsobu života, kritizovali morálku a ideológiu. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabiku (daktyl). Len niektorí predstavitelia moderny písali poviedky, novely a romány realistickej poetiky. Väčšina z nich používala i v próze básnické prostriedky- básne v próze, takže sa už na zač 20.st vyskytol u nás určitý typ lyrizovanej prózy.

Tvorivé zdroje: • Slovenská romantická literatúra: Janko Kráľ, Sládkovič, Botto - hrdina je osamotený (v popredí), ťažko nachádza východisko v súčastnom svete, túži po slobode. • Európsky romantizmus - Byron, Puškin, Lermontov, Heine, Sheley, Petofi • Francúzsky symbolisti: (Baudelaire, Rimbaud, Appolinaire a Verlaine), nemecká národná poézia, rumunská (Eminescu), ruská - konštruktivizmus (Blok) poetizmus z Čiech. Ivan Krasko (1876 – 1958) je hlavným predstaviteľom Slov. literárnej moderny. Vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny. Pracoval v spolku Detvan. V jeho tvorbe prevažoval vzťah k Hviezdoslavovi - ľudová poézia. Prvé verše (uverejňoval pod menom Janko Cigáň, Vajanský mu navrhol pseudonym Krasko) -reakcia na sociálny a národnostný útlak a napísal ich v duchu Hviezdoslavovej poetiky. Po maturite opúšťa domov a ide študovať do cudziny chémiu a odchádza pracovať do Čiech. Ako prekladateľ zaujímal o tvorbu rumunského spisovateľa M. Eminesca (1850 – 1889). Napísal len dve básnické zbierky, ale utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike.

Básne písal aby sa vyrovnal s problémami, ktoré trápia jeho myseľ, báseň vznikla z konkr zážitku známeho len jemu # zbierka Nox et solitudo (Noc a samota) - 1. z dvoch zbierok, ktoré napísal - veľký ohlas vo verejnosti a kritike. Došlo k výraznému odklonu od tradicionalizmu. Na prvom mieste boli prídavné mená pred podstatnými menami a slovesami.-základy pre novú poéziu, na rozdiel od starších básnikov vyslovil svoj vzťah ku skutočnosti cez vlastnú osobu dušu (hrdina je stotožnený s jeho osobnosťou). Vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka. - najnápadnejším jej znakom je hlboký smútok a veľa prírodných motívov. Príčiny Kraskovho smútku boli chorľavosť, práca ďaleko od domu, rodinný život. - Filozofické úvahové verše, ľúbostná poézia s neromantickým osobným smútkom. Báseň tvorí vždy celok, ktorý sa podriaďujú epické a dramatické prvky, situácie lyrického subjektu. Folklórny piesňový postup -melodickosť, jednoduchosť až jednotvárnosť aj vo výbere lexiky (opakovanie, význ. synonymia). Lyrický hrdina (jeho psychický stav) sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii. Vynára sa v nich spomienka na rodný kraj, matku (Vesper dominicae = Nedeľný večer.

Neustále prežíva prírodné deje (Topole, Zmráka sa), zamýšľal sa nad zmyslom ľudského života (Quia pulvis sum =Pretože som prach) a patrí sem i ľúbostný cit (Plachý rekord). V tejto zbierke zaujíma dôležité miesto báseň Jehovah. - vzýva boha a privoláva na vlastný národ pomstu, vystupuje proti pasivite v predvojnovom slovenskom živote. # zbierka Verše - 27 básní, - Básnik si uvedomuje nevyhnutnosť dostať sa zo zajatia smútku. Prekonáva pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti - odhodlaný bojovať- (Život). Zbierku venoval ju snúbenici - prebieha zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz. Na jednej strane je ľútosť za dávnymi láskami a pocit akého si vyrovnania, na druhej je neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti. Zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti: z impresionizmu - zmysel pre vyjadrovanie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov. Krasko zmenil vetnú stavbu verša, používal prirodzený slovosled. Opúšťa 4-veršovú strofu, využíva formu sonetu.

Motivicky sa presadila intímna lyrika a ani v tejto zbierke neporušil „kompozičnú“ uzavretosť básnického sonetu. Rozšíril svoje lyrické motívy o alegóriu (démon, pustovník, otrok, čierny hosť). Obsahuje však viac významových tém ako predošlá. Rozširujúcimi motívmi rozšíril svoj pohľad na spoločenskú problematiku. Zamýšľa sa nad svojím miestom vo svete (Ja; Noc) a uvedomuje si nadosobné hodnoty života, jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej a sociálnej povahy- zbierka je rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých - za rodinu za národ. Prejavilo sa to v básňach ako sú Otcova roľa, Baníci a List slečne Ľ. G.-Lyrický hrdina hľadá riešenie situácie v prospech celku. Básnik vyslovuje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred prvou sv. vojnou, raz príde čas slobody, pre tie spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpeli soc. a nár. útlakom.

PRÓZA - novela List mŕtvemu - zobral sa za námet skutočnú udalosť, používa fantastické prvky, píše list dávno mŕtvemu, utopenému človeku, vôkol seba vidí len biedu, utrpenie - chcel by pomáhať, ale je bezmocný Janko Jesenský – (1874 – 1945) – Rodák z Turca, Jesenského otec bol organizátorom Memorandového zhromaždenia, advokát, úradník. - Ako básnik bol príslušníkom slovenskej literárnej moderny, ako prozaik - realista: besednice, humoresky, fejtóny, poviedky, novely: (čisto realistická) # Malomestské rozprávky (10 kratších noviel), novela Pani Rafiková, novela Štvorylka, # román Demokrati - Advokátska prax v Liptovskom Mikuláši. Bánovce na d Bebravou pôsobil ako úradník. Bol županom (prednosta), viceprezidentom krajinského úradu v Blave. Pochovaný v Martinskom národnom cintoríne. Bol 1. predseda spolku Slovenských spisovateľov. Básnik, prozaik, publicista, prekladateľ, horlí za národ. Jeho literárne dielo vznikalo v 2 rozdielnych spoločenských i literárnych obdobiach: v predprevratovom (do r. 1914) a v poprevratovom (po r. 1918) Poézia – predprevratové obdobie: # zbierka Verše – zbierka (1905), debut – prvé dielo.

Básne rozvíjajú jediný motív, motív lásky. - jeho pohľad na ženu je nekonvenčný, vidí v nej rovnocenného partnera k mužovi; jemnú, citlivú bytosť, ktorou zmietajú rozpory Časti: 1. Piesne – na vystihnutie svojich pocitov mení formy a štylistické prostriedky: od paródie cez iróniu. 2. Verše sentimentálne, 3. Bez nadpisu – zhrnutá básnikova filozofia citu. Zaradil sem aj básne s národným motívom. svojim básňam dal určitú dejovú osnovu; písal básne s dojmami veľkomesta, kaviarní kde sa žije navonok bezstarostne, ale kde i radosti majú svoj rub; konfrontácia veľkomestského sveta s domácim prostredím ho privádzala k oslave domova, ospevovaniu jeho krás = báseň V Pešti - porovnáva veľkomesto, hluk zo svojím rodným krajom, k šumu stromov, štebotaniu vtákov kde má i svojich blízkych Poprevratové obdobie Jesenský písal už potom až do konca života len príležitostnú poéziu a pridržiaval sa realistických postupov !!! V Slovenských pohľadoch uverejnili jedinú rozsiahlu epickolyrickú skladbu Jesenského Náš hrdina - kritika životného štýlu v malom meste, ľúbostný vzťah, ktorú zaradil do zbierky Verše II ďalšie zb.-Po búrkach, Proti všem, Na zlobu dňa I, Na zlobu dňa II, Zo zajatia, Preložil poému Alexandra Bloka Dvanásti, pripravil Výber z Jesenina a Výber z poézie A. S. Puškina. J. Jesenský písal aj epigramy: „My sme malí, ale veľkí. Malinký vo vernosti, ale velikánski v zrade.“ Malé počtom – národ, Veľké – v zrade. Vladimír Roy patril medzi básnikov moderny. Svoje básne vydal až po vojne. Zbierky : Rosou a tŕním; Keď miznú hmly; Cez závoj; Peruťou sudba máva. Vo väčšine svojich básní vystupoval Roy ako umelec rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Pozornosť si zaslúži najmä za jeho majstrovské prebásnenie romantickej skladby Havran od E.A. Poea.