Narodil sa 18.3.1901 v Letohrade (predtým Kyšperk) - Čechy. Zomrel v Moskve 19.5.1949 ako 48 ročný, pochovaný je v Bratislave. Absolvoval Hospodársku školu v Chrudimi, vzdelanie ukončil na učiteľskom ústave v Leviciach. V roku 1923 prichádza učiť na Kysuce - do malotriedky vo Svrčinovci - U Deja. Od roku 1925 do 1926 učil na štátnej meštianskej škole v Čadci. Z pobytu na Kysuciach čerpal námety na svoje dielo Víťazný pád (dokončený v Čadci 1926), obsahujúci formou lyrickej prózy rozpory medzi krásnou prírodou Kysúc a biedou ľudí. Jedno z najvýznamnejších diel Pole neorané (1932) je napísané podľa skutočných udalostí tej doby. Dielo bolo i sfilmované. Z mnohých ďalších jeho diel treba spomenúť novely z Kysúc Návrat a Prievan, z prostredia Trnavy Kus cukru, z obdobia SNP je to Kronika (dej sa odohráva v Čiernom Balogu).

Autor v tomto románe zobrazuje Kysuce.V úvode diela autor opisuje kysucký rok.Kysucká jar je víťazstvom.Kysucká jeseň pádom.Kysucký rok je teda víťazným pádom.Na Kysuciach bolo bežné, že ľudia v zime nemali čo do úst Opisuje silu prírody voči ktorej je človek takmer bezmocný. Rozprávačom deja je sám autor a približuje nám dedinské prostredie. Kedže autor bol ovplyvnený prózou DAV –u,všíma si i sociálne rozdiely medzi postavami. V diele opisuje chudobu, nevzdelanosť, alkoholizmus a nádhernú nedotknutú kysuckú prírodu,ktorú často personifikuje.V celej jeho próze sa objavujú lyrizačné prvky prózy. Názov diel je oxymoron- paradoxný názov, dve slová sa navzájom vylučujú.

Hlavná postava:Maťo Horoň:Mladý typický dedinský mládenec, ktorý zažil hrôzy frontu. Prichádza z ruského zajatia úplne zmenený. Vracia sa k svojej láske,Magde,s ktorou sa chce oženiť,aj napriek nevôli svojich rodičov. Rodina Horoňovcov je druhá najbohatšia rodina v dedine. Autor si všíma sociálne podmienky na Kysuciach práve na tejto postave.Je predstaviteľom bohatšej časti dediny a pre neho nie sú dôležité ani peniaze ani majetok, ale hľadanie ľudského šťastia v živote.)

Vedľajšie postavy:Magda :Chudobná mladá deva.Jej matka hľadí na majetkové pomery a preto jej nechce dovoliť vydať sa za Horoňa.S Maťom zostane tehotná.Je tragická postava, pretože v diele umiera rukou svojho milého.Gregor:Je to mladý dedinský mládenec,ktorý chodí za Magdou,kým Martin bojuje na fronte.Je Maťovým sokom. Má sa oženiť s Magdou,hoci Magda ho nemá rada.Svojim vystupovaním pôsobí veľmi neohrabane a svojou primitívnosťou Magdu odpudzuje.Magdina matka:Vdova,ktorá prostredníctvom intríg prinúti Magdu vydať sa za Gregora.Týmito intrigami nepriamo spôsobí nešťastie, za ktoré obviňuje Maťa. Stará Horoňová:Jej život je trpký a bez radosti.Má rada svojho syna Maťa.Zahŕňa ho materinskou láskou a snaží sa udržať v chalupe mier. Vidí,že Maťo sa na fronte zmenil. O celý statok,ktorý vlastnia sa stará sama.Starý Horoň:Je predstaviteľom starého dedinského spôsobu života. Holduje alkoholu. Keď zdedí peniaze po strýkovi z Ameriky,nič ho nezaujíma. Celé dni prepije, preje a leží na posteli,žije pasívny život.

Autor svojim lyrizovaním prírody posúva prírodu na úroveň postáv a z diela. Je tu neustále prítomná ako niečo čisté. Na jej opis používa metafory, epitetá, prirovnania.Miesto deja: Miestom deja sú biedne a neustále hladné Kysuce, hoci je tu nádheré prírodné prostredie. Na Kysuciach sa stále žije patriotickým spôsobom života.Téma diela:Autor zobrazuje neustále pády a vzostupy hlavného hrdinu Martina Horoňa, ktorý každý pád vo svojom živote berie ako výzvu do ďaľšieho boja. Snaží sa stále vstať a hľadať životné šťastie, ktoré nachádza v každodennej práci. Motív diela:Dielo je výrazne založené na opise prírody.Nachádza sa tu viacero motívov. V úvode je to motív vojny,ako symbol zla a diabla.Kedže autor je výrazne proletársky orientovaný používa motív Ruska,kde poukazuje na veľkosť tejto krajiny a na jej úrodné lány. V diele sa vyskytuje motív vášnivej lásky , pretože Maťo zabíja Magdu z vášne. Motív prekonávania samého seba, vnútorný boj postavy. Motív prírody ako živel ,ktorý berie a zároveň živý.Snaží sa znázorniť malosť človeka voči prírodným živlom.Dejová línia:Zmenený Maťo Horoň po príchode domov má nezhody s otcom,ktoré sa vyhrotia tým,že Maťo si túži svoju veľkú lásku,Magdu, zobrať za ženu.

Magda zostane tehotná s Maťom, ale on o tom nemá ani tušenia. Magdina matka si myslí, že Maťovi rodičia mu nedovolia zobrať si Magdu za ženu, pretože by nedoniesla žiadne veno. A tak svojimi intrigami zaistí,že Magda si nakoniec musí zobrať neohrabaného Gregora. Po ohláškach v kostole, keď sa to Maťo dozvie, opije sa. Prichádza k Magde domov a zabije ju. V snahe zabiť aj seba však netrafí srdce a samovraždu prežije. Kým on leží v nemocnici uhorí im chalupa, pretože jeho opitý otec nechtiac podpali seno na povale. Matka spolu s jeho bratom ostávajú na ulici a Maťo si vyčíta, že prečo sa mu nepodarilo sa zabiť. V tomto období zažíva Maťo prvý pád a počas pobytu v nemocnici sa pokúša zmieriť s realitou. Má obrovský strach z budúcnosti, čo ho čaká, ako sa k nemu bude správať okolie. Autor sa tu zameriava na vnútorné pocity spoluväzňov v nemocnici. V tejto časti diela zobrazuje aj problém doby,vysťahovalectvo do Ameriky. Po príchode domov, do skutočnej reality si uvedomí,že musí žiť ďalej a nevzdávať sa. Jeho plánom je vyliečiť mamu,ktorá ochorela počas Maťovho pobytu v nemocnici, a postaviť chalupu, v ktorej budú spolu bývať a jeho cieľom je postaviť sa na vlastné nohy. Stretne Magdinu matku,ktorá mu vyčíta jeho čin.

Okrem iných problémov ho predvolajú na okresný súd,kde musí zaplatiť pokutu za buričstvo,lebo v krčme rozprával o úrodnej ruskej pôde a o Rusku. Maťo prežil pád a keďže nevedel plakať, iba ho posilnil k novému útoku. Pre Maťa bolo postaviť si vlastný dom najväčším víťazstvom v jeho živote. Práca ho napĺňala a robila ho šťastným, našiel v nej zmysel svojho života. Chalupa pomaly rástla, tešil sa z toho. Avšak Kysuce sú nútené prežiť ďalší pád, ktorý prichádza v podobe prírodného živlu, pustošivej búrky. Maťo keď vidí prichádzajúcu búrku, zmocní sa ho strach o jeho chalupu, no ktorej tak tvrdo pracoval. Snaží sa zachrániť aspoň trámy na strechu, ale človek je taký malý a bezmocný voči prírode a jej moci. Tu sa Maťo zlomil a nechcel vidieť skazu svojho života a len bezmocne sa prizeral ako neľútostná príroda mu berie dom a úrodu. Po trojdňovej búrke sú potopené a zničené celé Kysuce, no žijú ďalej.

Maťo po páde, ktorý prežil, sa snaží opäť postaviť na vlastné nohy. Znova zaseje, zamestná sa na píle. Záver diela je zobrazenie ako Maťo ako stojí nad novozasadeným poľom so zaťatými päsťami a vraví:“ Ty....ROĎ!“Vlastný názor:Pri čítaní tohto diela som si aj ja ako čitateľ uvedomila maličkosť človeka voči všemocnej prírode. Fascinovali ma až takmer živé opisy prírody. Vďaka vynikajúcemu opisu autora som si vedela dokonale predstaviť prostredie v ktorom sa dej odohrával. V tomto diele zomiera dosť postáv, ale napriek tomu dielo na mňa nepôsobí v tomto smere tragicky. Pre mňa skôr tragikou diela sú neustále pády Maťa, ktorý i napriek tomu sa vždy dokáže postaviť na vlastné nohy. Kysuce vždy boli biedne, no nádherné. Toto dielo ma obohatilo o uvedomenie si potreby hľadania šťastia v živote každého z nás i o to aké je dôležité i po neúspechu začať odznova.