storočí európska expanzia do iných častí sveta sa začala objavnými plavbami, ktoré zaznamenali revolúciu v dejinách ľudstva. Narušili tradičné ekonomické väzby a viedli k formovaniu svetového hospodárstva a k rozvoju moderného priemyslu. V súvislosti s rozmachom námorných ciest nastáva rozvoj geografickej vedy. Moreplavectvo podporilo aj vznik nových technických prostriedkov. Prevrat v poznaní spôsobujú objavy v astronómii, matematike, geografii, botanike, ale aj medicíne. V priebehu 2. polovice 15. storočia nastáva rozmach európskeho hospodárstva, ktorý sa prejavoval predovšetkým vo výmene tovaru. Na podporu výroby boli zakladané kráľovské manufaktúry a obchodné spoločnosti. V 17. storočí nastáva veľký pokrok vo vede a ohromný rozkvet umenia. Okrem významných hospodárskych zmien podstatný vplyv na rozšírenie spravodajskej a informačnej služby, teda i na vznik nášho novinárstva, malo zavedenie pravidelného poštového spojenia. DO XVI. storočia úradnú poštu v rakúskych zemiach dopravovali kuriéri, súkromné listy príležitostné povozy, ale aj zvláštni poslovia. V snahe udržať pravidelné spojenie so vzdialenými oblasťami monarchie bola vybudovaná poštová linka, spájajúca Viedeň s Bruselom, ako aj pravidelné poštové spojenie z Viedne do Ríma. Významnejšou pre Uhorsko bola linka Viedeň – Budín, zriadená roku 1528 a linka Viedeň - Bratislava z roku 1530, ktorá bola prvou stálou poštovou linkou prechádzajúcou čiastočne slovenským územím. Prvou poštovou linkou na území Slovenska bolo spojenie z Bratislavy do Košíc cez Ružomberok zriadené roku 1558. V tejto dobe to bola jediná úradná poštová linka na Slovensku bez odbočiek. Len v čase vojnového nebezpečenstva sa zavádzalo prechodné poštové spojenie. Okrem tejto úradnej pošty zriadili si niektoré slobodné kráľovské banské mestá vo vlastnej réžii osobitné spojenia, ba vyskytli sa aj také prípady, že príslušníci bohatej aristokracie, predstavení kapitul alebo aj oblastné cechy, udržiavali medzi sebou pravidelné poštové spojenie. Ich rozsah býval menší a obyčajne sa pripájali k hlavnej úradnej poštovej trati.
Po stránke finančnej i organizačnej bola pošta podriadená najvyšším poštmajstrom. Mária Terézia roku 1743 zoštátnila a zmonopolizovala poštovú ustanovizeň. Úradne bola v Uhorsku pošta poštátnená až roku 1813. Roku 1750 bolo zriadené Generálne poštové riaditeľstvo vo Viedni, zaviedli sa dostavníky a vo väčších mestách sa zriadili poštové zberne. Až v štyridsiatych rokoch minulého storočia začínajú sa v rakúskej monarchii zavádzať prvé železnice. Vedúcimi poštových staníc v Uhorsku od najstarších čias boli poštmajstri.