Túto funkciu mohli podľa úradných predpisov vykonávať len uhorskí zemani.
Poštové linky boli jediným viac-menej pravidelným spojením a preto pre zbieranie a rozširovanie informácií a organizovanie spravodajstva mali od počiatku veľký význam. Pretože poštové vozy na hlavných dopravných spojoch prichádzali a odchádzali raz týždenne, umožnilo to aj vznik novín s týždennou periodicitou. Poštmajstri, ktorí boli v trvalom spojení s viacerými významnými mestami, využili to na systematické zbieranie správ. Tak postupne vzniklo z pošty dôležité spravodajské zariadenie. Významnejší poštmajstri vydávali a rozosielali svoje vlastné písané noviny, alebo sprostredkovali pre iných cenné informácie, v čom našli výdatný zdroj zárobku. V tejto súvislosti sa spomína Zbierka písaných novín z rokoch 1600-1613 posielaných augšburským poštmajstrom Krispínom Lamperterom bratislavskému mestskému notárovi Martinovi Kestlerovi, ktorý ich tiež ďalej posielal falckému grófovi Pistorimu, do Novohradu, na cisársky dvor do Viedne i do rakúskeho Linza. Pretože obyvateľstvo banských miest, ako aj iných obchodných a remeselníckych stredísk v Uhorsku udržiavalo živé styky s materskou krajinou, prichádzali k nim písané latinské a nemecké noviny, neskôr i tlačené novinové letáky a letákové noviny z Viedne, z nemeckých miest a z iných oblastí. Písané noviny existovali dlhý čas aj popri produktoch výrazne spravodajského charakteru (letákové manifesty, letákové noviny, novinové letáky, noviny). Mali jedinú, ale podstatnú výhodu pred tlačenými novinami v tom, že ich vrchnosť nemohla kontrolovať, pretože nepodliehali cenzúre. Druhým vynálezom, ktorý v pravom slova zmysle znamenal prevrat v šírení informácií a umožnil masové využitie spravodajstva, bol vynález kníhtlače Jánom Gutenbergom v roku 1445 v Nemecku. V roku 1577 bola založená tlačiareň v Bardejove Dávidom Gutgeselom. V roku 1585 bola založená tlačiareň v Hlohovci. V roku 1624 v Levoči začína činnosť Brewerova tlačiareň, kde vychádzala väčšina textov barokovej svetskej i náboženskej lietratúry na Slovensku. V roku 1665 v Žiline začína pracovať tlačiareň Jána Dadana. V roku 1750 Ján Michal Landerer otvára v Bratislave tlačiareň, ktorá bola najväčším tlačiarenským podnikom v Uhorsku do roku 1854.
Spočiatku bola kníhtlačiarska produkcia malá a nemohla podstatnejšie ohroziť existenciu pisárskych cechov. No postupne, keď sa dosiahlo novými technickými metódami zlacnenie a urýchlenie tlače, pisársky cech v tomto nerovnom boji podľahol kníhtlači. Tlačiari sa stali aj vydavateľmi prvých novinových letákov, ktoré boli pre nich výhodným zdrojom zárobku.