Vznik novín a časopisov je úzko spojený s obdobím upevňovania sa kapitalistických spoločenských vzťahov, s rastom výroby a s rozvojom obchodu, čo vytvorilo priaznivé podmienky pre tento druh spravodajskej činnosti. Teda len vtedy, keď je záujemca ochotný za správu zaplatiť, keď sa táto správa stáva tovarom, vytvárajú sa podmienky pre vznik novinárstva. Stáva sa tak v nových ekonomických podmienkach, keď nastupuje nová spoločenská trieda meštiactva, ktorá z ekonomických dôvodov potrebuje v širšej miere hospodárske a politické informácie.
Pravidelné zbieranie a posielanie správ, ktoré sa rozvíjalo v období kapitalizmu, malo svoje skromné počiatky už v staroveku. Vtedajší rímski úradníci a obchodníci žijúci vo vzdialených provinciách si vydržiavali v Ríme osobitných dopisovateľov, ktorí im posielali informácie. Gaius Július Caesar zaviedol uverejňovanie krátkych protokolov o uzneseniach senátu, tzv. Acta senatus, ako aj o verejných schôdzach ľudu a iných dôležitých podujatiach pod názvom Acta diurna populi romani. Tieto správy boli písané na tabuliach, ktoré zostávali nejakú dobu verejne vystavené a potom ich originály prešli do štátneho archívu.
Rýchle striedanie sa cisárov v rímskej ríši bolo výrazom všeobecnej krízy, ktorá sa neustále zostrovala. Zasiahla všetky oblasti rímskeho života a strhla ríšu z vrcholu moci a slávy do úpadku. Príčiny tejto krízy boli vnútorné. Jej korene vyrastali z ekonomickej základne rímskej spoločnosti; otrokárske zriadenie sa prežívalo, ale ešte sa neprežilo, prvky nového zriadenia silneli, ale staré zriadenie zatiaľ len narušovali. Najvýraznejšie sa to prejavovalo v poľnohospodárstve; veľkostatky založené na práci otrokov upadali a počet otrokov sa v nich znížil. Kolonát sa rozrastal, ale nemal dostatočný priestor pre rozvoj. Kríza v poľnohospodárstve, ktorá viedla okrem iného k vytláčaniu peňažného hospodárstva naturálnym, citeľne zasiahla aj obchod a remeslo. Ďalší úder týmto odvetviam zasadilo obmedzenie mestskej samosprávy a najmä sústavné znehodnocovanie peňazí. Štátne financie sa dostali do chronickej nerovnováhy. Cisársky byrokratický aparát sa rozrástol do nevídaných rozmerov a jeho vydržiavanie si vyžadovalo nesmierne náklady. Ešte viac však stála armáda. Napriek tomu však v tomto období pochopili veľký význam práva a nevyhnutnosť uviesť ho do súladu so skutočnými potrebami doby. Hlboko premysleli a formulovali princíp spravodlivosti a princíp poctivosti. Okolo roku 284 sa ríša nachádzala v dezolátnom stave.