Dôležitým je paragraf 9, dohľad, ktorým je poverené Ministerstvo kultúry SR. Dohliada na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a je oprávnené žiadať odstránenie protiprávneho stavu. Pokuty určené paragrafom 10 ukladá tiež MK SR v prípade, že sa neodstráni protiprávny stav. Právnickým osobám až do výšky 500 tis. Sk, fyzickým osobám až do 50 tis. Sk. Pri určení pokuty MK prihliada na závažnosť porušenia zákona. IV. Ďalšie vybrané právne predpisy, v ktorých sa rieši používanie štátneho jazyka

Ústava SR v čl. 6 hovorí o tom, že na území SR je štátnym jazykom slovenský jazyk. Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranní rozvoj, najmä právo rozvíjať vlastnú kultúru, rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Zaručuje sa im zároveň za podmienok ustanovených zákonom aj osvojenie si štátneho jazyka a tiež právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku a pod.

Zákon č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nariaďuje predávajúcemu riadne informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov alebo charaktere poskytovaných služieb a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z nesprávneho použitia štátneho jazyka.

Zákon NR SR č.40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR sa vo svojich paragrafoch o. i. zaoberá štátnym občianstvom maloletých. Hovorí o tom, že ak sú rodičia štátnymi občanmi SR, majú štátne občianstvo aj ich deti. V prípade, že súd zveril výchovu maloletého iba jednému z rodičov, má dieťa štátne občianstvo toho rodiča, ktorý má dieťa zverené do výchovy. Štátne občianstvo SR možno udeliť aj osobe, ktorá má nepretržitý trvalý pobyt na našom území aspoň päť rokov a ovláda slovenský jazyk. Zároveň nesmie byť za posledných päť rokov právoplatne odsúdená.

Zákon NR SR č.191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín hovorí o tom, že obce, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva, sa označujú v jazyku národnostnej menšiny aj na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce. Takéto názvy sa umiestňujú pod dopravnú značku názvu obce v úradnom jazyku. Vo verejných listinách, pečiatkach obcí a v kartografických dielach, ako aj v poštovom styku sa názvy obcí uvádzajú výlučne v úradnom jazyku.

Povinnosti výrobcov, distributérov a prevádzkovateľov audiovizuálnych diel vymedzuje zákon NR SR č. 1/1996 Z. z. o audiovízii.