V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, skôr si myslím, že sa používa len medzi pracovníkmi v takejto prevádzke ako slangizmus určitej vyhranenej skupiny ľudí, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
10. str. 136 mlynkočerpadlo – pomenovanie čerpadla s konštrukčným prvkom čerpadla. V spisovnej slovenčine sa na takéto vyjadrenie používajú dvojslovné pomenovania typu mlynčekové čerpadlo. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, skôr si myslím, že sa používa len medzi pracovníkmi v takejto prevádzke ako slangizmus určitej vyhranenej skupiny ľudí, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.

11. str. 137 hosťka – slovo hosť patrí k osobným názvom, ktoré sa používajú aj ako pomenovanie osôb bez rozlíšenia rodu, ale v neutrálnom a spisovnom prejave ženskú podobu hosťka zatiaľ nenachádzame. 12. str. 141 stračiak – vyjadrenie mužského rodu zvierat – používa sa len veľmi zriedkavo, väčšina zvieracích mien nerozlišuje prirodzený rod a pomenúva príslušný druh zvierat súhrnne. Slová tohto typu môžeme skôr objaviť iba v rozprávkach. 13. str. 144 pečiaca rúra – v jazykovej praxi je skôr zaužívaný termín rúra na pečenie. 14. str. 145 štvorný skok – takéto vyjadrenie násobnej číslovky je umelé a preto v jazykovej praxi neproduktívne. 15. str. 148 malotriedka – málotriedka – jednoslovný názov školy s malým počtom tried. Mám za to, že tieto výrazy možno zaradiť už medzi výrazy v jazykovej praxi neproduktívne, nakoľko takého školy s malým počtom tried sa už z nášho života vytrácajú. 16. str. 210 dúžka – staré slovo, ktorým sa pomenúva oblúkovito ohnutá doštička. Slovo dúžka je zdrobnenina od rovnako starého slova dúha, ktorého pôvodný význam – oblúk nad konským záprahom – už zanikol. Preto si myslím, že toto slovo možno označiť ako slovo v jazykovej praxi neproduktívne. 17. str. 210 podenkový – súvisí so slovom podenka, čo je názov hmyzu žijúceho iba jeden deň. Z toho potom vznikol neskôr posunutý význam slova podenkový, teda krátko trvajúci, chvíľkový, dočasný. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. Možno by sa podľa môjho názoru ešte dalo zaradiť ako slovo hovorové. 18. str. 220 bachant – označenie veľkej, objemnej knihy. Podľa slovníka cudzích slov má toto slovo svoj pôvod v gréčtine, ale ako sa prenieslo na označenie veľkej, objemnej knihy ani jazykovedcom nie je jasné. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, a ani by som nevedela vysvetliť jeho význam, označila by som ho ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.

19. str. 256 zebrapás – označenie pruhu vozovky, po ktorom prechádzajú chodci.