Vzhľadom k tomu, že pracujem v oblasti dopravy a cestného hospodárstva, môžem povedať, že takýto názov je absolútne neproduktívny. Takto vyznačené vodorovné dopravné značenie na cestách je označené ako priechod pre chodcov. V jazykovej praxi sa väčšinou používa v tejto podobe, prípade v skrátenej podobe „prechod“. 20. str. 28 darmomluvník, darmotlach – pomenovanie muža, ktorý rád rozpráva, klebetí. Slovo používané v starej slovenčine, v predbernolákovskom období. Z tohto dôvodu sa domnievam, že uvedené slovo je možné označiť ako slovo v jazykovej praxi neproduktívne. 21. str. 252 debnič – pomenovanie pracovníka, ktorý robí na stavbe debnenie. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, skôr si myslím, že sa používa len medzi pracovníkmi v takejto prevádzke ako slangizmus určitej vyhranenej skupiny ľudí, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.

22. str. 11 družobník – dejové podstatné meno – pomenovanie osoby alebo skupiny osôb, ktoré uzavreli s inou osobou alebo skupinou osôb družbu, priateľstvo. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom na vyjadrenie družby, priateľstva, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.

23. str. 27 dverník – pomenovanie osoby, ktorá zatvára a otvára dvere pri vchode kdekoľvek, kde je to potrebné. V spisovnej slovenčine máme na takéto pomenovanie zaužívané slovo vrátnik, no ním je osoba, ktorá má na starosti vchod do verejnej budovy, najmä jeho otváranie a zatváranie, kontrolu vstupujúcich osôb a podávanie informácií. Preto sa domnievam, že slovo dverník je umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. 24. str. 105 dvojdenník – pomenovanie novín, ktoré vychádzajú každý druhý deň. V jazykovej praxi sa občas stretávame aj s pojmom obdenník, ktorý je však z hľadiska jazykovej kultúry nevhodný. Zo svojej skúsenosti viem, že pomenovanie dvojdenník je veľmi zriedkavé, a preto si myslím, že uvedené pomenovanie je v jazykovej praxi neproduktívne. 25. str. 103 hospodárnostný – týkajúci sa hospodárnosti. Mám za to, že v jazykovej praxi je zaužívanejší pojem hospodárny, a preto sa domnievam, že slovo hospodárnostný je umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. 26. str. 29 koničkár – ak má niekto nejakú záľubu. Mám za to, že v jazykovej praxi je zaužívanejší pojem má koníčka, a preto sa domnievam, že slovo koničkár je umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. 27. str. 28 odievka, odievačka – pomenovanie časti ošatenia, ktoré si ženy dávajú na chrbát alebo plecia. 28. str. 99 príbudok – pomenovanie na vyjadrenie niečoho, čo pribudne.