stor sa stali najvýznamnejšími lit. žánrami rytiersky epos a dvorná lyrika. V dvornej lyrike sa pestovala najmä ľúbostná lyrika. O jej šírenie sa vo Francúzsku starali básnici a trubadúri a v Nemecku minnasängri, v ktorých sú rytieri okrem tradičných cností ochrancami vyvolených dám. Vo franc. lit. – povesť o Tristanovi a Izolde, nemecký epos, španielske romance – Pieseň o Cidovi.

3. Mestská svetská literatúra sa rodila v mestskom prostredí, zaujímala sa o každodenný život. Nevyhýbala sa kritike spoločnosti a zdôrazňovala zábanvnú funkciu. Vo Francúzsku takúto lit. Predstavovali krátke veršované poviedky – Fabliaux, ktoré zosmiešňovali hlúposť a zbabelosť feudálov.




Humanistická a renesančná literatúra
V 13. – 14. stor. sa začalo v Taliansku a neskôr v iných krajinách šíriť nové myšlienkové, spoločenské, umelecké hnutie => humanizmus ( z lat. humanus = ľudský) a renesancia ( z fr. renaissance = obroda, znovuzrodenie).
Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon obroda, znovuzrodenie antiky. Vznik tohto hnutia súvisí s rozvojom výroby a s rozmachom meštianstva. Bola však bohatá na významné objavy a vynálezy (heliocentrické názory M. Kopernika a Galilea Galileiho, kníhtlač Jána Gutenberga), objavenie Ameriky, kompasu.

Humanistické a renesančné myslenie prevratne zasiahlo do života, literatúry, umenia a vedy. Odmietalo feudálnu a náboženskú ideológiu a od nadpozemského sveta sa obracalo k pozemskému životu. Zdôrazňovalo nové hodnoty:
 právo človeka na radostné prežívanie života
 účtu k rozumu – racionalizmus
 zmyslové konanie – senzualizmus
 význam jednotlivca – individualizmus

Podobné hodnoty boli typické pre grécku a rímsku kultúru. Preto sa humanizmus a renesancia opierali o antiku. Humanisti študovali, vysvetľovali a vydávali rukopisy rímskych a gréckych básnikov, rečníkov a filozofov. Napokon napodobňovali ich tvorbu:

 tematiku
 žánre
 veršované formy
 štylistické prostriedky
 klasický latinský jazyk

Literárny humanizmus spočiatku používal iba latinský jazyk. Neskôr siahol aj po národných jazykoch pričom humanistické ideály prispôsoboval domácemu prostrediu. Preto sa obmedzoval len na školské a učené kruhy.

Pod renesanciou sa v širšom zmysle rozumejú všetky myšlienkové, spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredoveké feudálne myslenie. V užšom zmysle sa pojmom renesancia označuje iba súveké výtvarné umenie a literatúra.