Humanizmus sa považuje za začiatok a východisko renesancie.
Znaky renesancie:
 diela sa písali len v národných jazykoch
 témy súviseli s citovým životom človeka a spoločnosti
 jednoduchá štylistika – ľudový charakter
 vyjadrovala radostný vzťah človeka k pozemskému životu, kráse

Talianska humanistická renesančná literatúra kvitla v 14. – 16. stor. Centrom kultúry bola Florencia, práve florentské nárečie sa stalo základom spisovnej taliančiny.

K najvýznamnejším autorom patrí Dante Alighieri (1265 – 1321) – rodák z Florencie, pôvodom šľachtic, politický činný. Jeho epická báseň Božská komédia ma tri časti – Peklo, Očistec a Raj. Tvorí ju 100 spevov a je zložená v trojveršových strofách – tercínach. Zobrazuje základné problémy stredovekého človeka.
Obsah tvorí cesta Danteho duše po záhrobí. Peklom a Očistcom ho sprevádza rímsky básnik Vergílius, ktorý je symbolom pozemského poznania. Peklo je podobenstvom zla a hriechu a Očistec tvorí prechod do Raja cez ľútosť a pokánie. V Raji sa Danteho ujíma jeho milá Beatrice. Danteho duša tu predstavuje ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo a teológiu.
V tomto diele sa stretávajú dva myšlienkové svety – stredoveký náboženský a renesančný pozemský. Dôležitou súčasťou básne sú však i čísla 3 a 10 –> symbol dokonalosti. Autor sa predstavuje ako hrdý vlastenec a sudca vtedajších politických pomerov, ako vášnivý bojovník za právo a starostlivosť.


Francesco Petrarca (1304 – 1374) sa preslávil najmä básn. zbierkou Spevník, ktorá obsahuje ľúbostné sonety, v ktorých ospevuje svoju milú Lauru. Zbierka obsahuje 366 básní. Idealizovaný portrét milovanej ženy obdarúva aj reálnymi vlastnosťami.

Lodovico Ariosto (1474 – 1533) – napísal epos o rytieroch Karola Veľkého – Zúrivý Roland

Giovany Boccaccio (1313 – 1375) sa stal zakladateľom renesančnej prózy zbierkou noviel Dekameron, ktorá obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí na vidieku počas vyčíňania moru.

Novela – epický žáner stredného rozsahu. Má málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť a dej odráža každodenný život, reálnosť. Dej má rýchly spád a býva v ňom nejaký prekvapujúci obrat. Príbehy sú väčšinou veselé, s jemným humorom, vyžaruje z nich radosť zo života. V novelách vystupujú postavy z rôznych spoločenských vrstiev a s najrozmanitejšími vlastnosťami – múdrosť, hlúposť, závisť, pokrytectvo, chamtivosť a prešibanosť. Autor stavia do popredia lásku v prirodzenej forme. Jednotlivé rozprávania sa končia ponaučením

Vo francúzskej renesančnej literatúre vynikol FranCois Villon (1431 – 1464) básn. zbierkami Malý testament a Veľký testament. Písal lyrické spovede človeka, ktorým lomcujú stredoveké a renesančné pocity.

FranCois Rabelais (1494 – 1553) predstavuje vrchol v próze svojim románom Gargantua a Pantagurel.