Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca a nakoniec i sám zomiera. Hamlet veril vo veľké, vznešené myšlienky, ale skutočnosť v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus. Toto je charakteristické pre jeho monológ „byť či nebyť“

Byť, či nebyť – kto mi odpovie
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej šťasteny
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať?

Hamlet je renesančný typ, ktorý verí v čistotu ľudských vzťahov a čestnosť, ale drsná skutočnosť vyvoláva v ňom sklamania a pesimizmus.

Gramatika.

Úvaha: útvar výkladového slohového postupu. Autor zaujíma subjektívny postoj k spoločenským filozofickým problémom. Východiskom úvahy :
- známe poznatky
- životné skúsenosti
- bezprostredné zážitky

Úvaha sa vyskytuje:
- V náučnom štýle (kritika, recenzia, esej)
- V publicistickom štýle (komentár, úvodník)
- V umeleckom štýle (reflexívna lyrika, monológ hrdinu)

Úvaha sa využíva výkladový, umelecký, publicistický rečnícky postup.
Cieľ úvahy: priviesť čitateľa k uvažovaniu o danom probléme, ukázať na správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka.
Kompozícia úvahy – nemá taký výrazný predel ako výklad, hoci tiež pozostáva z úvodu, jadra a záveru.

Úvod: vzbudenie záujmu o riešenú otázku
Jadro: rozoberá a osvetľuje sa príslušný problém
Záver: vyslovuje sa autorovo konečné stanovisko

Pre úvahu sú charakteristické:
- rečnícke otázky, prirovnania, personifikácia, kontrasty, gradácia, metafory (abstraktné, expresívne slová, dôsledkové, dôvodové súvetia).