MO2 (OABB)
ROZDIELNE SPÔSOBY CHÁPANIA ŽIVOTA A ČLOVEKA

Stredoveká literatúra a umenie vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a pod veľkým vplyvom kresťanského náboženstva.
Myslenie zasiahla náboženská transcendentálnosť, ktorá spočívala vo viere v božský, večný, nadpozemský svet. Pozemský svet a život sa zobrazuje len okrajovo, stáva sa jeho odrazom. Z toho vyplýva i dvojpólovosť umenia. Tá sa prejavuje kontrastmi –> božský – ľudský svet, duša – telo, dobro – zlo. Kresťanstvo neurčovali iba morálku a spoločenské myslenie, ale aj názory na umenie.

Štýl tohto obdobia bol rétorický, jazyk bol veľmi ozdobný, expresívny (citovo zafarbený) a emocionálny. Z trópov (básnická figúra) a figúr sa používalo najmä synonymum, prirovnanie, personifikácia, hyperbola, epizeuxa, anafora a epifora. Autori sa uspokojovali s nezmenenými, parafrázovanými obrazmi, zvratmi, frázami alebo citátmi. Obsah bol menej dôležitý ako forma, ktorá podliehala nemenným, stereotypným obrazom, frázam a citátom. Rozšírenou metódou bola imitácia.

1. Feudálna náboženská literatúra vznikla v cirkevnom prostredí, mala predovšetkým náboženský obsah. Život a svet zobrazovala v dvoch kontrastných polohách a to hriech – cnosť. Zdôrazňovala kresťanské cnosti (oddanosť Bohu, mravnosť a askézu). Najvyššími cnosťami bol obdarený svätec – ideálny hrdina stredovekej literatúry a ústredná postava legiend (príbehov zo života svätých s dôrazom na zázraky).

Medzi náboženské lit. žánre patrili:
 lyrické piesne, kázne (postily – zbierky kázní),
 legendy,
 hagigrafie (životopisy svätých),
 exapiá (krátke rozprávania o príkladoch mravného života vo forme bájky, anekdoty, poviedky a podobne)
 drámy (mystériá)

Talianska legenda – Legenda aurea (zlatá legenda) – 13. stor.
Nemecká legenda – Gesta Romanum ( Rímske príbehy) – 13. a 14. stor.

2. Feudálna svetská literatúra – jej ústredným hrdinom bol bojovník, šľachtic = zidealizovaná postava, ktorá tradičné cnosti (statočnosť, oddanosť feudálnemu pánovi).

Hlavným lit. druhom bola hrdinská veršovaná epika, ktorá kvitla najmä vo Francúzsku (Pieseň o Ronaldovi) – 11. a 12. stor. a v Nemecku (Pieseň o Nibulungoch) – 12. stor.

Zo slovanských literatúr poznala hrdinskú epiku
 srbská literatúra (junácke piesne o kráľovičovi Markovi),
 ruská literatúra (byliny o bohatieroch, epos Slovo o pluku Igorovom, Nestorov letopis)
 ukrajinská literatúra (dumy).

Od 12.