Tento rodák z Častej sa narodil 21. októbra 1750 v rodine chudobného remeselníka. Otca stratil skoro a tak matka bola nútená pracovať ako slúžka v šaštínskom kláštore, kde mladý Fándly navštevoval školu a poznal kláštorný život. Neskôr študoval teológiu v Budíne a Trnave a v roku 1776 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Seredi a Lukáčoviciach a napokon ako farár na chudobnej fare v Naháči. Už v 80. rokoch 18. storočia sa dostáva o kontaktu s bernolákovskou mládežou študujúcou na generálnom seminári v Bratislave a prijal nový bernolákovský spisovný jazyk.
Stal sa aktívnym predstaviteľom bernolákovskej generácie a stúpencom osvietenských reforiem Jozefa II. Bol príkladom ideálneho osvietenského jozefínskeho farára: pre svojich farníkov nebol iba kňazom, ale aj zelinkárom a radcom v poľnohospodárskych záležitostiach. Presadzoval sa aj vo verejnom kultúrnom živote. Bol zakladajúcim členom a tajomníkom Slovenského učeného tovarišstva v Trnave.
Pre chorobu a zoslabený zrak napokon odišiel z naháčskej fary a 7. marca 1811 zomrel. Prvé dielo Juraja Fándlyho Dúverná zmluva mezi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včulajších premenách reholňíckích o je preniknuté duchom osvietenského kriticizmu. Toto dielo, rozdelené do štyroch častí, bolo vydané v roku 1789, kedy vyšli len jeho prvé dve časti. Ostatné dve museli zostať v rukopise. Téma Dúvernej zmluvy sa týka jedného z najvýznamnejších reformných opatrení Jozefa II. – zrušenia žobravých reholí v habsburskej ríši.
Fándly sa s touto reformou plne stotožňuje a sám vo svojom diele prináša mnohé dôkazy o tom, že tieto rehole sú spoločensky neužitočné, ba priam škodlivé. Hlavný dôvod ich škodlivosti vidí v tom, že mnísi sa vzdali telesnej práce, čo bol vlastne pôvodný spôsob života zakladateľov týchto reholí. Vypracovali si určitý parazitný spôsob života na úkor chudobného ľudu a neobávajú sa použiť aj rôzne drobné fígle a klamstvá. Takže v tomto diele autor presadzuje osvietenské myšlienky – úprimný záujem o spoločenské dobro tu splýva s racionalistickým názorom na oslobodenie ľudí od „povery“ aj s plebejským názorom na význam produktívnej práce ako základu blaha jednotlivcov i celej krajiny.
Zároveň Fándly berie do ochrany „chudobného pracovitého človeka“ pred celým rojom príživníkov. Fándly celkom vedome využíva ja isté literárne prvky, ktoré majú podporiť hoci len vedľajší „kratochvíľny“ charakter diela, pričom sa pridržiava starej latinskej zásady: „Ten všetku chválu zaslúžil, kto kňihu žartom i osohom naplňil, čtenára obveselujíce. Alebo spolu aj veselé veci predkladajíce, aj lidskému veku súcé vipravajíce.“ Racionalistický didaktizmus je tu zameraný vysoko intelektuálne, pretože adresátom nebol ľudový čitateľ, ale mladí slovenskí vzdelanci.
Dôkazom toho sú časté citáty a parafrázy z odbornej osvietenskej literatúry a rovnako časté latinské vsuvky do textu. Racionalistický didaktizmus je tu oživovaný zmyslom pre ironický ostrovtip, anekdotu a miniatúrny komický príbeh . Vecne výkladový štýl Fándlyho sa miestami kríži so štylistickou rovinou hovorovej reči, čo posilňuje komický čitateľský účinok a zábavnú funkciu diela. Pomáha tomu aj zvolená dialogická forma – rozhovor medzi „skasíruvaným“ mníchom Anthanaziom a diablom Titinillom, dôsledne reprezentujúcim osvietensky racionalistický pól v názore na tému diela. Osvietenský diabol Titinillus dokazuje teda nielen svoju ideovú a vecnú prevahu nad mníchom, ale stáva sa ja zdrojom určitej literárnej sviežosti tohto Fándlyho diela. Je pochopiteľné, že toto dielo vyvolalo nesúhlas u konzervatívnych zástancov starých poriadkov, najmä u tých, ktorých sa jozefínska reforma kláštorov existenčne dotkla. Svedčí o tom anonymný spisok Odporné smluvání mezi rozumným mníchem a sprostým ďáblem o mníchoch a reholníkoch složené a o niečo neskôr vydaný pamflet Anti-Fándly, ktoré bolo predovšetkým zlostným útokom na Fándlyho osobu.
V ďalšom období sa Fándly zameral na písanie osvetových kníh, určeným širokým ľudovým vrstvám. V nich nabádal racionálne obrábať pôsu a múdro užívať dary prírody. Štvorzväzkové dielo Poľní domajší a poľní hospodár je súhrnom dobových poznatkov o poľnohospodárstve: obsahuje rady a poučenia o vlastnostiach a zložení pôdy, o jej obrábaní a hnojení, o pestovaní plodín, o chove dobytka a hydiny. Dotýka sa aj sociálnych a kultúrnych otázok života roľníkov, podporuje najmä zakladanie dedinských škôl. Prozaický text je na mnohých miestach doplnený poučnými alebo oslavnými veršami.
Osvetový charakter majú i diela Zelinkár, O uhoroch ai včelách rozmlúvání mezi úradskíma a richtárom a Slovenský včelár.Fándly je autorom aj viacerých klasicistických básní, písaných v latinčine a bernolákovčine. Jednou z najvýznamnejších je idylická báseň s autobiografickými črtami napísaná v časomerných hexametroch Prátelské porozumení. Báseň je oslavou autorovho rodného kraja i miesta posledného odpočinku. Juraj Fándly dnes patrí medzi slovenských najvýznamnejších klasicistických autorov, ktorý svojím dielom výrazne prispel k vývinu literatúry u nás.
