Od nich pochádza množstvo poučnej a odbornej literatúry, historických a umeleckých diel.
Kultivácia slovenčiny vo všetkých vrstvách feudálnej spoločnosti znamenala tvorbu výrazových prostriedkov, pomenovaní a termínov z domácich slovenských jazykových základov i prevzatí z iných jazykov, najmä z latinčiny a nemčiny.
Čeština zohrávala u Slovákov úlohu praktického dorozumievacieho prostriedku, predovšetkým v písaných prejavoch. Neprijímala sa ako hierarchicky vyššia forma vlastného jazyka. Takéto vnímanie češtiny bolo spôsobené tým, že sa k nám, začala dostávať a uplatňovať v čase, keď sa dávno predtým natrvalo upevnilo slovenské jazykové vedomie. Preto čeština nemala vplyv na prirodzený jazykovo–historický vývin slovenského jazyka v jeho predspisovných podobách. Slovenský jazykovo–historický vývin prebiehal cestou kultivovania vlastného jazyka, Slovenčiny. Bernolákova kodifikácia je výsledkom prirodzeného, zákonitého jazykovo–historického vývinu slovenčiny.