Antigona

Dcéra tébskeho kráľa Oidipa, dcéra Jokasty, jej strýkom je Kreón, odvážna, verná svojmu bratovi, sú pre ňu dôležitejšie zákony bohov a to, čo si o nej myslia tí v podsvetí ako zákonu štátu. Hádala sa s Isménou, ale nakoniec si aj tak obe urobili po svojom. Antigona sa neskôr vrátila k hrobu a videla, že ho zrušili. Bola z toho smutná a opäť ho išla urobiť. Lenže strážnici ju zbadali a zajali. Priznala sa k obom činom. Obraňovala sa tým, že vôľa smrteľníka nie je dôležitejšia ako vôľa bohov. Hovorila Kreontovi, že všetci s ňou súhlasia, len sa ho boja. Hádajú sa, či je za týchto okolností správne ctiť si oboch bratov rovnako. Antigona povedala: Nieto medzi nimi rozdielu pred tvárou smrti. Kreón jej oporoval a ona odvetila: Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávdieť. Kreón dal odviesť obe sestry do paláca a nasleduje 2. pieseň zboru. Neposlúchne príkazy Kreóna. Kreón ju dal zaživa pochovať do kamennej hrobky, kde spáchala samovraždu.

Isména

Antigonina mladšia sestra, odhovára ju od toho, aby pochovala Polyneika, sú pre ňu dôležitejšie príkazy kráľa. Keď sú obidve obvinené, že pochovali brata, Isména chce niesť spoluvinu, ale Antigona ju odrádza, pretože vtedy si vybrala život.

Polyneikos

Viedol vojenské ťaženie proti Tébam, je Antigoniným bratom. Zomrel v bratovražednom boji, keď na seba naraz zdvihli zbrane. Vstupná pieseň zboru hovorí, že mal veľa zbraní a chocholy zastoknuté do heliem. Keď sa blížil k mestu, Zeus ho šľahol bleskom a zem zadunela pod pádom jeho kostí. Lenže Ares, ktorý vždy vedľa Dia stojí, zaháňal nepriateľov späť. A tak na seba bratia naraz zdvihli kopiju.

Kreón

Menoikov syn, otec Antigoninho snúbenca Haimóna a manžel Eurydiky. Nechcel, aby bol Polyneikos pochovaný. Keď mu strážca prišiel oznámiť, že mŕtvola zmizla, rozzúril sa a chcel vedieť, kto je vinníkom.

Strážca

Bojí sa, keď má ísť oznámiť Kreónovi novinu, párkrát sa chce aj vrátiť, ale nakoniec dôjde a začne obraňovaním sa, že to nie je jeho vinou.

Náčelník zboru

Myslí si, že je prácou bohov, že zmizla mŕtvola. 1. pieseň zboru oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a naopak.

V treťom dejstve prišiel za Kreontom Haimón. Zo začaitku to vyzeralo, že s ním súhlasí, ale potom povie svoj názor. Ako sa v meste dopočul, že ľudia sú na Antigoninej strane. Hovoril otcovi, že nie je hanbou ani v jeho veku sa niečo priučiť – je to lepšie, ako tvrdohlavosť. Kreón s tým nesúhlasil a hovoril, že jeho syn je otrokom ženy. Dal zavolať Antigonu, ale Haimón ju nechcel vidieť umierať a tak odišiel. Kreón povedal náčelníkovi zboru jej trest. 3. pieseň zboru oslavuje lásku a čo je pre ňu človek schopný urobiť.

Keď privádzajú Antigonu, je to ľúto už aj náčelníkovi zboru. Ona začne nariekať nad svojím osudom a ľutuje, že nezažila manželstvo a nemala deti. Nevie, či sa má ešte obrátiť k bohom, keď takto dopadla. Prirovnáva sa k Tantalovej dcére, ktorá vrástla do skaly a z jej očí sa na hruď navždy budú valiť slzy. Náčelník jej hovorí, že Tantalova dcéra mala božský pôvod, kým ona je iba obyčajná smrteľníčka a dostáva sa jej takejto pocty. To je jej slabou útechou. Sluhovia odvedú Antigonu. 4. pieseň zboru opisuje hnev bohov a osudy ľudí, ktorí sa voči nim previnili.

Do paláca prichádza chlapec, ktorý vedie slepého veštca Teiresia. Je to človek, vďaka ktorému sa dostal Kreón na trón a aj teraz mu ide poradiť. Opísal mu svoju obetu, ako nevyšla a že to má na svedomí práve on. Tým, že mŕtvemu odoprel pohreb a život zavrel do hrobu. Teiresias sa s ním ešte chvíľu háda a potom vyriekne proroctvo: čoskoro bude musieť Kreón za tých mŕtvych platiť mŕtvym z vlastnej krvi. Predpovedá mu trest Fúrií. Odíde a Kreón si pýta radu od náčelníka. Ten mu poradí, aby pustil Antigonu na slobodu a pochoval Polyneika. Kreón zháňa sluhov a vyberá sa na lúku za mestom. V 5. piesni zbor oslavuje Dionýza a prosí ho, aby aj teraz ochraňoval Téby.

Prichádza prvý posol. Vyrozpráva Eurydike, čo sa stalo: Keď pochovali Polyneika, vybrali sa k skalnej hrobke, aby pustili von Antigonu. Už z diaľky počuli nárek. Keď odvalili balvan, zbadali jej mŕtvolu. Zaškrtila sa vlastným závojom. Haimón, ktorý ju objímal, vrhol divý pohľad na otca, vytasil na neho meč, ale Kreón ušiel. Haimón si vrazil meč do pŕs a chrčiac sa privinul k jej mŕtvole.

Eurydika sa vrátila do paláca. Po chvíli ju šli skontrolovať prvý posol a náčelník. Našli ju mŕtvu pred oltárom. Vrátil sa Kreón nesúc mŕtveho Haimóna a druhý posol mu oznámil, ako ho Eurydika pred smrťou prekliala. Kreón si až vtedy uvedomí svoje chyby a ich následky. Prosí bohov o odpustenie a žiada, aby ho stráže odviedli. Začína šalieť.