Anglická literatúra

V anglickej literatúre sa autori zaoberali hlavne otázkami osudu ľudstva, pričom presadzovali ideály humanizmu.

John Galsvedthy

Najznámejšie dielo: Forsytovská sága (trilógia), na ktorú naväzujú dve trilógie Moderná komédia a Koniec kapitoly. Zobrazuje tu život zámožnej rodiny žijúcej v Anglicku, pričom zobrazuje 80. roky 19. storočia, 1. svetovú vojnu a 30 roky 20. storočia.

George Bernard Shaw

Jeho najvýznamnejšie hry: Svätá Jana (historická dráma), Pygmalión (sociálne ladená dráma), ktorá vychádza z Odiových, kde sochár oživil svoju sochu, ktorú vytvoril. Profesor fonetiky H. Higgins sa staví so svojim priateľom, plukovníkom Picheringom, že vychová z obyčajnej predavačky Elisy dámu. V tejto hre autor kritizuje predsudky spoločnosti. Vysmeirva sa konvenciám vtedajšieho Anglicka a presadzuje emancipáciu žien. Námet tejto divadelnej hry je známy ako muzikál My fair lady.

James Joyce

Prozaická tvorba: kniha poviedok Dublinčania – naturalistické príbehy života prostých ľudí. Jeho najvýznamnejšie dielo: román Vlysses (Odyseus) – viaže sa na epizody z Homérovej Odysei. Dej sa odhráva počas 1 dňa, zachytáva zážitky bezvýznamného novinára Leopolda Blooma, ktorý predstavuje Odysea. Je to prostý, jednoduchý človek, podradný novinár, ktorého celoživotnou púťou je 24 hodinová cesta po Dubline. Jeho úlohou je získavať predplatiteľov tlače. Jo je obmena Odyseovej púte. Bloomova manželka Moly predstavuje Penelopu a jeho syna predstavuje učiteľ Stefan Dedalus, ktorý predstavuje Odyseovho syna Telemanta. Ako prvý vo svojej tvorbe využil asociatívnu metódu, a to v próze Portrét mladého umelca.

Francúzska literatúra

Roman Rolland

Tvorba:- životopisy Tolstoj, Beethoven, Michalangelo - veľké epické dielo – tvorca unanimistického (kolektívny hrdina, jedna duša) románu : román – Rieka (príbeh vytvorený cyklicky). Ján Krištof – psychologický román – rieka, komponovaný ako cyklická hudobná skladba. Hlavná postava Ján Krištof Kraft ( nem. Kraft = sila) – osamelý, túži po čistote a kráse, autobiografická postava aj Beethoven (hudobné, symfonické motívy). Román – Rieka – cyklická hudobná skladba – od narodenia J. Krištofa až po smrť, osudy – alebo prílohy + motívy rieky Rýn (kvapky vody → hučiaci prúd vody) → symbolika rozvetvenosti ľudského života. Ďalšie dielo Očarená duša – 4 zväzkový román - vzbura hrdinky proti spoločenským konvenciám. Historický román Colas Bregnon (Dobrý človek ešte žije) – optimisticky ladený román – láska k životu (z obdobia Ľudovíta XIII.). Psychologická novela Peter a Lucia. Drámy – súhrn Divadlo revolúcie – z obdobia francúzskej revolúcie, najznámejšia Hra o láske a smrti.

Henri Barbusse

Ovplyvnený realizmom vytvoril naturalizmus. Román Oheň - je to denník bojového družstva popretkávaný autentickým zážitkami zo zákopov- má 24 kapitol- zobrazuje život vojakov na fronte, na dovolenke v zázemí- nemá hlavného hrdinu, postava sa prelína s autorom, hrdinami sú všetci vojaci - u vojakov sa rodí odhodlanie bojovať proti vojne - román je venovaný pamiatke spolubojovníkov - celý román = 1 veľká hrôza, v ktorej vojaci žijú (→ bieda, blato, kal, jednotvárnosť, únava)- striedanie detailných záberov z vojny s myslením vojakov - ostré odsúdenie vojny a tých, čo ju rozpútavajú.

Marcel Proust

Hľadanie strateného času - zo 7 častí, každá – akoby samostatný román, rozprávanie v 1. osobe (ja), oživuje svoje zážitky z vysokej francúzskej aristokratickej spoločnosti 20 rokov 20. storočia. Dej – voľný, neucelený, vyrozprávaný podľa toho, ako sa hlavnej postave vynárajú spomienky – tie sa mu stávajú prítomnosťou, spojivo rozprávania – láska k žene. Sujet (dej) je jednoduchý, dôležitejšie sú filozofické a psychologické zložky = filozoficko-psychologický román. Štýl – zložitý, komplikované súvetia, zmysel románu - v posledných kapitolách protagonista sa po dlhom čase vracia do Paríža a zisťuje, že čas uplynul (všetko sa zmenilo) → stratil sa – treba ho nájsť = nájsť trvalé hodnoty v ľudskom živote, ktoré mu dávajú tú správnu chuť a vôňu. Čas možno znovu nájsť znovu prežívaním (spomienky); zmysel života – v boji proti osudu a ubiehajúcemu času – čas, minulosť možno zachytiť v umení (v umeleckom diele).„... rozumom ťažko vrátiť spomienku...“