Literatúra 3. ročník gymnázia

XI. LITERÁRNA MODERNA - (80 roky 19. storočia – 20te roky 20. storočia)

Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou. Do popredia sa dostáva človek – samotár.

Východiská literárnej moderny: rozklad spoločenskej atmosféry, rozpad feudalizmu, nástup kapitalizmu rozpad etiky, strata ideálov, strata spoločenskej perspektívy a blížiaci sa vojnový konflikt.

Kapitalistická spoločnosť si prestáva všímať a podporovať umenie, spolieha sa hlavne na vedu, ktorá je základom politického a ekonomického bohatstva.

Dekadencia: Vzniká v 80 rokoch 19. storočia. Objavuje sa hlavne v poézií a znamená opustenie tradícií. Predstaviteľ Charles Baudelaire. Začiatkom 20. storočia dekadencia znamená presadzovanie myšlienky, tzv. čistého umenia (nie je nikdy ničím ovplyvnené).

Naturalizmus: Je to variant realizmu. Prejavuje sa hlavne v románoch. Vychádza z vedecko-technickej a spoločenskej situácie. Presadzuje racionálny prístup ku všetkým spoločenským problémom.

Parnasizmus: Literárny smer, ktorý vzniká vo francúzskej poézii. Základy vyšli v 3 zborníkoch pod názvom Súčasný Parnas. Odmieta spätosť umenia so spoločenskou realitou a tvrdí, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Parnasisti hľadali inšpirácie v minulosti a hlavne v antike. Kládli dôraz na zachovanie formy básne.

Symbolizmus: Vznikol v 80 rokoch 19. storočia vo Francúzsku ako reakcia na parnasizmus a naturalizmus. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, ktorý naplno využíva prelínanie zmyslových vnemov. Základom je symbol → slúži na vyjadrenie abstraktívnych pojmov (láska-srdce, žltá ruža-žiarlivosť). Základy vytvoril Paul Vaéry. Neopiera sa o dejiny a minulosť. Do popredia sa dostáva rola nepochopenia a osamotenosť. Cez poéziu hľadali nové priestory neskutočne v sne. Svoje námety čerpali z mystiky a náboženstiev. Veľkú úlohu zohráva sugescia a evokácia (vyvolávanie). V básniach často využívali zvukové efekty (hudobné). Využívali rytmus, združovanie predstáv a voľný verš.

Roku 1884 vznikol termín prekliati básnici. Pod tento termín sa združovali predstavitelia symbolizmu. Tento termín vytvoril Paul Verlaine → napísal knihu Prekliati básnici – vytvor eseistických portrétov. K týmto predstaviteľom patrí: Tristan Corbiel, Jean Atthur Rimbaud, Charles Baudeleire, Edgard Allan Poe – Američan, ktorý písal v období romantizmu, ale jeho poézia má znaky symbolizmu.

Charles Baudelaire

Narodil sa a zomrel v Paríži. Prežil zložité detstvo. Bol týraný z pozície otca. Odmietol dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. V jeho tvorbe ho značne ovplyvnil Edgard Allan Poe. Vo svojich básňach využíval hlavne motívy nepochopenia. V básni Albatros opisuje túžbu umelca po slobode. Nemožno z básnika vyjadrovať svoje myšlienky. V rámci spoločnosti vyjadruje cez posádku na lodi a chytí albatrosa v rámci svojej zábavy. Dalšia báseň Mrcina – spoločnosť prirovnáva k mrcine (zdochline). Ostro kritizuje spoločenskú morálku, neschopnosť prijať kritiku a poukazuje na úpadok spoločnosti, keď nenastane zmena. Tieto básne aj iné vyšli v básnickej zbierke Kvety zla – keďže veľmi pobúrila verejnosť, prinieslo mu to zákaz tvorenia a dokonca súd. Je to reakcia na parnasizmus (bojoval pre statickosť a opisnosť) – negoval ho.

Jean Arthur Rimbaud

Bol nepokojnej povahy. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické verše. Zo začiatku ho ovplyvnil romantizmus (hlavne Hugo), neskôr Baudelairova tvorba. Základ jeho tvorby tvoril senzualizmus (zdroj poznávania – zmysle a pocity, základ poznávania skutočnosti – city, pocity, zmyslové vnímanie). Poézia bola plná vzdoru proti útlaku, klamstvu a pretvárke. Vyskytujú sa tu aj sociálne motívy, opisy prírody.

Zbierky : Pobyt v pekle, Básne, Iluminácie.

Paul Verlaine

Patrí medzi zakladateľov symbolizmu knihou Priekliati básnici. Básnická zbierka Saturumské básne – tu využíva poetické princípy parnasizmu a značný vplyv Baudelairovej tvory. Jeho básne vyvolávajú silné citové zážitky a zmyslové vnímanie, ktoré vyplávajú z poznávania krajiny a jeho obdivu k nej. Využíva motívy lásky, smútku a túžby. Zbierka Múdrosť.

Predvojnové umelecké avantgardy

Vznikli začiatkom 20. storočia. Termínom avantgarda (predvoj) označujeme širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré odmietajú mešťanstvo a jeho hodnoty. Umelci ako vzdor proti spoločnosti využívajú gesto osamelosti a odmietania, avšak nevystupujú osamelo, ale ako organizované názorovo jednotné smery (skupiny).

Základné znaky avantagardy:

kolektivizmus – združovanie do smerov, programotvorné úsilie (vytváranie manifestov). Avantgarda sa rozvíja v 2 základných prúdoch: vychádza z kubizmu, cez futurizmus k abstrakcionizmu. Začína expresionizmom, cez dadaizmus k surrealizmu.

Prvý prúd sa snaží nahradiť realitu abstrakciou, pričom druhý prúd uvoľňuje v človeku spontánnu tvorivosť, odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu a prirodzenosť.

Guillaume Apollinaire (Francúz)

Vedúcou osobnosťou avantgardy 20. storočia, ktorý do literatúry vnáša moderný lyrizmus. Po celý svoj život sa zaujímal o nevšedné zvyky nevšedných národov a spoločenstiev (rómov, komediantov). Medzi jeho prvotinu patrí próza Zavraždený básnik – obsahuje 6 poviedok, ktoré majú autobiografický ráz a vypovedajú o zlložitom dospievaní básnika. Mal blízky vzťah s kubistami (hlavne Picassom) z čoho vychádza, že napísal prózu Maliari kubisti.

Najvýznamnejšia básnická zbierka Alkoholy. Využíva v nej humor, iróniu, melancholickosť a poetickosť. Z kompozičného hľadiska je to reťaz rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Základná črta je odmietanie prírodných a civilizačných motívov. Pohráva sa s citmi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V zbierke je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdenia, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je veľmi bohatý, využíva hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, fotografické názvy, neologizmy (nové slová) a archaizmy (zastaralé slová). Najvýznamnejšia báseň z tejto zbierky je Pásno.

Dalšia zbierka Kaligramy (básne napísané vo forme toho, čo vyjadrujú). Satirický román Sediaca žena.Česká moderna (1895 – 1918)

Ich umelecké názory boli napísané v manifeste českej moderny. Najvýznamnejšou osobnosťou je František Xaver Šalda. Bol to literárny kritik. Jeho básne sú značne ovplyvnené symbolizmom, impresionizmom a dekadenciou. Najvýznamnejšie prozaické diela (vyjadrujú názory na literatúru): Moderní literatúra česká, Duše a dílo

Predstavitelia:

Otakar Březina, Antonín Sova, Petr Bezruč, Stanislav Kostka Neumann, Fráňa Šrámek. Ich básne vyjadrujú silný osobný zážitok. Do popredia sa dostáva motív, tradičného pocitu zo života, ktoré prehlbuje motív smrti a pesimistických nálad.

V českej moderne vzniká nový literárny smer vitalizmus. Vzniká po 1. svetovej vojne. Do popredia sa u dostáva kult zmyslov (zmyslovosť), radosť zo života, existencie človeka. Oslava lásky, krásy a radosti z poznávania sveta. Verše sú väčšinou melancholické. Utiekajú sa do prírody a verše plynú prirodzeným rytmom.

Predstavitelia:

Stanislav Kostka Neumann, Fráňa Šrámek, Jiří Wolker, Ján Smrek (slovák).

Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

Spoločenská situácia: zrýchľuje sa ekonomika v R-U. Výstavba železnice. Slovensko sa stalo najpriemyselnejšou časťou Uhorska, avšak priemysel sa nerozvíjal na celom Slovensku, čo zhoršilo podmienky slovenských roľníkov. Na jednej strave sa zrýchľovala modernizácia spoločnosti, na druhej strane sa stupňovalo hospodárske a sociálne zbedačovanie obyvateľstva. V rámci národnostnej otázky pokračuje odnárodňovanie. Dôsledkom toho k sťahovaniu obyvateľstva za prácou.

Kultúrny život : dochádza k hlbokej spoločenskej kríze. Je tu nejednotnosť v názoroch, ako viesť a riadiť národný kolektív. Slabé postavenie buržoázie, Obavy o uchovanie národa slov. spoločnosti a kultúry. Dochádza k zmene postoja spisovateľa, čiže štatútu spisovateľa verejného, politicko-spoločensky angažovaného sa stáva tvorivá osobnosť, individualita. Zobrazuje skutočnosť cez svoje myšlienky, má právo presadzovať vlastný názor, ktorý nemusí zastupovať národné ciele. Lietrárna moderna na SR nebola programovo uzavretá skupina. Na prelome tvoria autori staršej generácie (napr. P.O.Hviezdoslav, S.H.Vajanský, M.Kukučín, T.Vansová, E.M.Šoltésová a Ľ.Podjavorinská) aj mladšie generácie (napr. J.G.Tajovský, J.Čajak, B.S.Timrava) a skupina nastupujúcej generácie básnikov, prozaikov, prekladateľov, literárnych publicistov, kritikov (=slov.lit.mod.).

Medzi básnikov patria: Janko Jesenský, Ivan Krasko, Vladimír Roy, Ivan Gal, Andrej Klas,
Prozaici: Janko Jesenský, Ivan Krasko, Ivan Gál, Vladimír Roy, Ľudmila Groeblová, Hana Horáková, František Votruba,
Kritici: František Votruba, Pavol Bujňák, Juraj Slávik Neresnícky,
Literárny život udržujú časopisy: Literárne listy, Slovenské pohľady, Černokňažník, Dennica-ženský, Živena-ženský.

V myslení v literatúre dochádza ku kríze v umení, v jeho postoji, funkcii i zámeroch. Do popredia sa dostáva modernosť ako nový vzťah k tradícií národnej literatúry. Tradíciu prekonávali novými umeleckými postupmi, neodvrhovali ich. Krasko nadväzoval na Hviezdoslava, Jesenský na Timravu. Modernosť sa prejavovala v prístupe ku skutočnosti cez sociálno-mravné motívy, v netradičnej veršológii (rytmická usporiadateľnosť verša), netradične psychické a sociálne prežívanie lyrického subjekta a strata spoločenského ideálu.

Ivan Krasko (1876 – 1958)

Vlastným menom Ján Botto. Bol chemickým inžinierom, básnikom, prozaikom a prekladateľom. Využíval preudonym Ivan Krasko alebo Ján Cigáň. Písal zbierky: Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše. Týmito zbierkami preklenul epochu vo vývine národnej lyriky.

Noc a samota – prvotina. Vniesla do slovenskej poézie ľúbostnú poéziu, nasýtenú osobným smútkom. Motív ženy je v jeho poézii vznešený a bez irónie. Lyrický subjekt (hrdina) je stále v dramatickej polohe (stále rozpoltený), pričom vníma a prežíva šedú skutočnosť. Do popredia sa dostáva vnútorné prežívanie citových a mravných sklamaní. V básňach vyjadruje svoj postoj k svetu. Jeho báseň vždy tvorí ucelený celok. V básňach využíva folklórny priesňový postup, t.z. melodickosť, jednoduchosť, pravidelnosť poetickej schémy (dodržiavanie rovnakého počtu slabík a rytmu vo verši), jednotvárnosť v lexike (často opakuje tie isté slová, využíva synonymá).

Jeho lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom viny, nenaplnenou osobnou túžbou a túži po harmónii. Jeho tvorba bola značne inšpirovaná S.H.Vajanským. Najznámejšia báseň zo zbierky Nox et solitudo Vesper je Dominicae (Nedeľný večer).

Jehovak – inšpirovaná národno-sociálnou situáciou a je napísaná na spôsob žalmu zo starého zákona.

Zbierka Verše – nevyužíva tu 4-veršovú strofu ako v prvej, ale ako veršovaný systém využíva sonet. Je to intímna lyrika. Využíva alegorické postavy ako je napr. démon pustovník, otrok, symbolizujúce slová ako aj mystickosť a tajomnosť. Písal aj prózu, ktorú vydával po pseudymom Bohdana J. Potokinová. Boli to sentimentálne príhody. Najznámejšie: List mŕtvému, Almužna, Svadba.

Janko Jesenský (1874 – 1945)

Bol básnik, prozaik a publicista. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na 2 obdobia:

Poézia: Do 1. obdobia zaraďujeme túto tvorbu:

Verše – základným a jediným motívom bola láska. Kompozícia – pieseň. Táto zbierka je rozdelená na 3 časti:

1. Piesne – vystihuje svoje vlastné pocity, využíva paródiu, iróniu až paradox. Tieto verše sú akési hry na lásku.
2. Verše sentimentálne – poézia ovplyvnená nemeckým romantickým revolučným básnikom Henrichom Heinem.
3. Bez nadpisu – zobrazená básnikova životná filozofia – básne s národným motívom.

Verše II. – vyjadruje ľúbostnú a národnú poéziu a súčasťou nej je jeho jediná lyricko-epická skladba Náš hrdina.

Po búrkach – príležitostná poézia daným udalostiam, ktoré sa uskutočnili.

Do 2. obdobia zaraďujeme:

Čierne dni, Proti noci, Na zlobu dňa I., II.Reflexie, aťď.

Próza: Vytvoril tu netradičného hrdinu, ktorý je vo vnútornom napätí so spoločnosťou, teda s jej tradíciou, ideálmi, spoločenskou etikou. Základom jeho krátkych próz je určitý konflikt, čiže citová alebo mravná kríza hrdinu, rozpor medzi slovami a činmi, komický protiklad správania sa doma a verejnosti. Najznámejšie krátke prózy: Pani Rafiková, Štastie v nešťastí, Nešťastie v šťastí, Štvorylka, Strašidlo, Slnečný kúpeľ. Súborné poviedky: Malomestské rozprávky, Novely, Zo starých časov, Jesenský sa snažil prostredníctvom jednej postavy charakteriovať daný spoločenský jav a nastoliť istý problém.

Román Demokrati - útočil na malosť a tuposť slov. meštiaka. Odkrýva slabé miesta v morálke a v zmysle života. Napísal ho pomocou humoru a irónie. Hlavná postava Dr. Landík, ktorý sa snaží do života vniesť demokratizmus, čo je prameňom jeho utrpenia a konfliktných situácií. Odmieta karierizmus a nachádza uspokojenie v skromnom živote malého úradníka a v šťastnom živote so slúžkou Hanou, ženou schopnou všetkých obetí. Protikladom Dr. Landíka je advokár Dr. Petrovič, ktorý navonok vyzdvihuje demokraciu, ale súhlasí s tým, aby sa do popredia dostal nedemokratickým spôsobom. Jeho životným krédom sú peniaze a politická moc.XII.SVETOVÁ LITERATÚRA MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI (1918 – 1945)

Spoločenská situácia: 1. svetová vojna, svetová hospodárska kríza, vznik socializmu -1917 – VOSR (Veľká októbrová socialisktická revolúcia), vznik fašizmu v Taliansku a Nemecku → hrozba vojny

Fifozofické vplyvy:

Pragmatizmus – uznáva všetko užitočné, osobný úspech, vznik USA

Vitalizmus – človek má životnú intuíciu a energiu, ktorú treba využiť, Bergson Marxizmus – založený na materializme. Literatúra – odráža dobu, hodnotí ju, stáva sa jej predvojom vznik množstva smerov a prúdov.

Kritický realizmus → Rolland, Mann, Shawaž

Naturalizmus → Dreiser, Barbusse

Socialistický realizmus – ZSSR – schematické čierno-biele videnie sveta → Šolochov, Gorkij

Moderná próza (román) → psychologizácia, experiment → Kafka (pražský Nemec), Joye, Proust, Bulgakov

Avantgardné smery → expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus, konštruktivizmus, stratená generácia – 1. svetová vojna – USA → Hemingway, Faulkner, Dos Passos

Európske medzivojnové avantgardné smery

Expresionizmus

Nemecko (expressuz a výrazný)- znaky: analýza zobrazovanej skutočnosti v celej surovosti, záujem o vnútorný svet postáv

Individualizmus

dezilúzia, rozpad viery, sklamania, skepsa, živelná pohrom, odpor voči vojne, fašizmus → základná myšlienka. Umelecká stránka – jednoduchosť, všednosť, výraznosť, kontrast. Predstavitelia: Remarque, Brecht

Dadaizmus

Vznik: 1916 vo Švajčiarsku. Preniká aj do Paríža a New Yorku. Dada – kúsok detskej reči (kontrast s vojnou). Znaky: anarchistický svetonázor, neviera v umenie, nihilizmus, odsúdenie vojny, vraždenia, ničenia hodnôt. Spôsob tvorby - hra so slovami založená na náhode (rozstrihaný súvislý text). Predstavitelia:- Tristan Tzara, Paul Eduard.

Konštruktivizmus

Vznik po VOSR v ZSSR – Moskva → medzinárodný umelecký prúd. Znaky: presadzovanie všedných životných javov do literatúry = predmetnosť, dôraz na funkčnosť, ideovosť umenia, netradičné umelecké prostriedky, dynamika, oslavnosť. Predstavitelia: Vladimír Majakovskij, slov. a českí autori

Surrealizmus = „nadrealizmus“. Vznik: 20. roky 20. storočia vo Francúzsku. Nadreálne videnia skutočnosti, psychoanalýza (Zigmund Fraud). Ovplyvnil Apolinaira. Znaky: automatický text vyvolaný psychickým automatizmom = citové vzruchy, pocity, zážitky bez logickej stavby diktované podvedomím, obrazy z podvedomia bez kontroly rozumom, sny, voľná a veľká obrazotvornosť, fantázijnosť, metafora, krásu vidia v prekvapivosti, nepoužívajú interpunkciu. Predstavitelia: Andre Breton, Paul Eduard, Salvator Dali.

André Breton - bol to francúzsky surrealistický básnik a zároveň teoretik tohto avantgardného umenia. Povolaním bol lekár (neuropsychiater). Najvýznamnejšie básnické zbierky: Spojené nádoby, Magnetické polia, Nepoškvrnené počatie, Vzduch rody, Nadja, Manifest surrealizmu – vytvoril ho spolu s Filipom Souplautom (teoretický kritik).

Spojené nádoby – vysvetľuje, že medzi vedomím a snom neexistuje hranica, ale tajná súvislosť – spojené nádoby, sen a skutočnosť akoby splývali. Témy v jeho básňach: príroda (motívy kameňa a vtáka), žena (oči a tvár vyjadrujú čaro a moc ľudskej bytosti); láska k žene je podobná s poéziou.„Láska i poézia sú zrodené z túžby a smerujú k tomu, aby túžbou neustále žili“. Obraznosť – surrealistická, prekvapivá (hviezda stratená v kožušine noci, tisíc viečok spiacej vody, slnko – ležiaci pes). Surrealizmus: „Číry automatizmus, ktorým sa má vyjadriť slovne i písomne, skutočný pohyb myslenia. Diktát myšlienky, mimo akúkoľvek rozumovú kontrolu, mimo akýkoľvek estetický alebo morálny zreteľ.

Futurizmus (futurus = budúci)

Je to literárny smer, ktorý vznikol roku 1909 v Taliansku. Zakladateľ Filippo Tomaso Marinetti. Jeho dielo: Manifest futurizmu: zákl. téza = proti tradícií: Odmietol normy a konvencie, presadzoval kult sily a činutvoriť umenie, ktoré zobrazuje ruch a tempo rodiaceho sa priemyselného sveta, oslobodiť slovo od ustálených väzieb, zrušiť interpunkciu, využívať zvukomaľbu a kakokóniu (zvuky áut, lietadiel, strojov), zrušiť pravidelný rytmus a rým, preferovať slovesá a podstatné mená → dynamickosť→ tvorenie poézie z tzv. oslobodených slov (spájanie slov bez ohľadu na vetné zákony)→ vplyv na futurizmus: fil. myslenie F. Nietzscheho tal. nacionalizmus a fašizmus (Marinetti), ruské proletárske revolúcie = ruský futurizmus: Majakovskij – Oblak v nohaviciach, Chlebnikov,

Kubizmus (Cubus = kocka)

Literárny smer v maliarstve, sochárstve, literatúre. V literatúre: dôraz na obraz alebo slovo, ktoré vyvoláva nečakané asociácie. Kombináciu obrazov uskutočňovali na základe neočakávaných, spojených bez logickej nadväznosti, nechceli napodobňovať a opisovať prírodu, skutočnosť zobrazovali pomocou geometrických útvarov, nenarušili vetný syntax, odstránili iba interpunkciu a osamotnili verš (jednot. verše na seba nenadväzovali). Najvýznamnejší básnik: Gulliame Apollinaire – básnicka zbierka Alkoholy, KaligramyStratená generácia

Americká literatúra. Pojem vznikol v 20. rokoch 20. storočia. Označuje amerických spisovateľov, ktorí prežili záverečné obdobie 1. svetovej vojny na európskych frontoch. Nikdy sa spolu nestretli, ale zaraďujeme ich do jednej skupiny, lebo zobrazovali protivojnovú tematiku (odmietajú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť, odsudzujú jej strojcov). Termín stratená generácia prvý krát použila v Paríži americká spisovateľka Gertrúda Steinová. Označila takto mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojisk 1.svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácií. Jej motto „Vy všetci ste stratená generácia“ využil Hemingway a v 1. románe Slnko aj vychádza, v ktorom Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po vojne. Predstavitelia: Ernest Hemingway, Wiliam Faulkner, John Dos Passos, T.S. Fitzgerald, T.S. Eliot, E. O'Neil.

Témy: autori zobrazovali mladých ľudí, ktorí nezmyselne zomierali vo vojne, alebo neboli schopní včleniť sa do povojnového života. Hrdina: základný pocit – pesimizmus, skepsa, vracajú sa psychicky aj fyzicky zmrzačení, doma nachádzajú tých, ktorí zbohatli na vojne.

Ernest Hemingway

každé dielo – autobiografická črta. Za dielo Starec a more dostal Nobelovu cenu. TVORBA: poviedky (49 poviedok), novely (Starec a more), romány: s tématikou 1. svetovej vojny (Zbohom zbraniam), s tematikou fašizmu (Španielsko), (Komu zvonia do hrobu), s prírodnou tematikou (Zelené pahorky africké, Ostrovy v prúde, Lež rieka a pod Stromy), so sociálnou tematikou (Mať a nemať), román z prostredia španielskej koridy Smrť popoludní, autobiografický román Pohyblivý sviatok

Starec a more - prostredie novely – more. Hlavná postava – starec Santiago – na mori s ulovenou rybou zvádza boj sám so sebou (ešte za niečo stojí). Podstatou novely je krásny vzťah človeka a mora – na mori človek nikdy nie je sám (rybu považuje starec za svoju sestru). Novela je oslavou prírody, nespútanosti mora, živelnosti, jeho svojprávneho prostredia ale aj postava človeka – jeho veľkosť – v tom, že sa nepodáva, bojuje do poslednej chvíle.

Zbohom zbraniam – z prostredia talianského frontu. Hlavná postava Frederik Henry (člen dobrovoľnej americkej jednotky) spoznáva hrôzy vojny. Je ranený, dostáva sa do nemocnice, kde sa zoznámi s anglickou ošetrovateľkou Katherine Beuhleyovou → láska. Rozhodnú sa pre spoločný útek – cez jazero utečú do Švajčiarska. Žijú si zdanlivo šťastne a pokojne. Katherine čaká dieťa, pri pôrode obidvaja zomrú. Frederik ostáva sám v cudzom meste, uzavrie s vojnou separačný mier – pred vojnou nemôže utiecť, každého nejakým spôsobom zasiahne. Frederik, hoci neumiera, je postihnutý ináč.

Komu zvonia do hrobu – román sa odohráva v Španielsku za čias občianskej vojny – krvavé zrážky, hrozné obrazy. Hlavná postava Robert Jordan, lektor na univerzite. Román sa odohráva 3 dní a 3 noci. R..J. sa dostane k partizánskej skupine (Pablo, Pilar, Mária a 4 partizáni). Rozpor Róbert – Pablo (tuší, že vyhodenie mostu naruší ich pokojný život). Pablo je bojazlivý, váhavý, jeho žena Pilar – energická, presvedčená o správnosti veci, preberá velenie. Róbert – láska k Márii. Most vyhodia, ale pri akcii zahynie väčšina skupiny, ostanú len Pablo, Róbert, Mária. Róbert je zranený, chce zachrániť ostatných (kryť ústup) – zomiera. Róbert váha o svojej povinnosti, mení svoje názory – umiera spokojný, vykonal niečo v prospech ľudskosti.„Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať“ – svoje konanie povýšil na vyšší cieľ – od povinnosti k záujmu o vec → pocítil lásku k Márií – záujem o ľudí.

Typické črty Hemingwayových diel: odmietnutie vojny, sila a nezdolateľnosti prírody a človeka, dôstojnosť. Štýl – jednoduchý, vyhýba sa jazykovým okrasám, mnohovravnosti, je to strohý štýl.

Theodore Dreiser

Jeho dielo Americká tragédia: chudobný mládenec Clyde Griffith – životný sen – zbohatnúť, získať postavenie a lásku žien, na ceste k tomuto cieľu – množstvo zamestnaní ako hotelový poslíček – výlet na aute – zabije dieťa- ujde z mesta, potĺka sa po USA pod cudzím menom. Pozvanie strýka – mestečko Ly curg – stáva sa z neho robotník, láska s robotníčkou Robertou Aldenovou, prostredníctvom strýka sa dostáva do vyššej spoločnosti – chce odstrániť Robertu (čaká s ním dieťa)- nechá ju utopiť. Clyda uväznia a odsúdia na smrť. Autor uvažuje o zločine a treste, kriminalistický román, román má všeobecnú platnosť, je to tragédia americkej spoločnosti, ktorá Clydovi najskôr fandí, no neskôr ho odsúdi na smrť, na vine je spoločnosť, ktorá deformuje ľudské charaktery.

Prvý román Sestra Carrie – v duchu naturalizmu hrdinka využíva svoj pôvab, aby získala úspech.

Wiliam Faulkner

Vo svojej tvorbe nadviazal na J. Joyca. Vo väčšine svojich románov čerpal námety zo života amerického juhu. 1. román Sartoris – je kronikou významnej južanskej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s vojnovými zážitkami a súčasným svetom, čím pripomína život stratenej generácie. Jeho ďalší román Bľabot a bes – zobrazuje fyzický a mentálny úpadok rodiny. Román Neodpočívaj v pokoji – zobrazuje tu vzťahy medzi černochmi a bielymi južanmi. Využíva tu komplikovanú kompozíciu, striedanie rôznych časových pásiem, atď. Roku 1949 získal Nobelovu cenu

John Dos Passos

Predstaviteľ stratenej generácie, do značnej miery ovplyvnil avantgardnými prvkami. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí románová trilógia USA – zobrazuje tu život Ameriky na začiatku 20. storočia. Je zaujímavý tým, že tu využíva rôzne básnicke prostriedky, striedanie dejových pásiem. Román obsahuje životopisy amerických politikov, vynálezcov, finančníkov, rôzne citáty z novín, vtipy, ale aj subjektívne pocity, pričom autor touto technikou chcel vytvoriť ilúziu nefalšovanej skutočnosti.Anglická literatúra

V anglickej literatúre sa autori zaoberali hlavne otázkami osudu ľudstva, pričom presadzovali ideály humanizmu.

John Galsvedthy

Najznámejšie dielo: Forsytovská sága (trilógia), na ktorú naväzujú dve trilógie Moderná komédia a Koniec kapitoly. Zobrazuje tu život zámožnej rodiny žijúcej v Anglicku, pričom zobrazuje 80. roky 19. storočia, 1. svetovú vojnu a 30 roky 20. storočia.

George Bernard Shaw

Jeho najvýznamnejšie hry: Svätá Jana (historická dráma), Pygmalión (sociálne ladená dráma), ktorá vychádza z Odiových, kde sochár oživil svoju sochu, ktorú vytvoril. Profesor fonetiky H. Higgins sa staví so svojim priateľom, plukovníkom Picheringom, že vychová z obyčajnej predavačky Elisy dámu. V tejto hre autor kritizuje predsudky spoločnosti. Vysmeirva sa konvenciám vtedajšieho Anglicka a presadzuje emancipáciu žien. Námet tejto divadelnej hry je známy ako muzikál My fair lady.

James Joyce

Prozaická tvorba: kniha poviedok Dublinčania – naturalistické príbehy života prostých ľudí. Jeho najvýznamnejšie dielo: román Vlysses (Odyseus) – viaže sa na epizody z Homérovej Odysei. Dej sa odhráva počas 1 dňa, zachytáva zážitky bezvýznamného novinára Leopolda Blooma, ktorý predstavuje Odysea. Je to prostý, jednoduchý človek, podradný novinár, ktorého celoživotnou púťou je 24 hodinová cesta po Dubline. Jeho úlohou je získavať predplatiteľov tlače. Jo je obmena Odyseovej púte. Bloomova manželka Moly predstavuje Penelopu a jeho syna predstavuje učiteľ Stefan Dedalus, ktorý predstavuje Odyseovho syna Telemanta. Ako prvý vo svojej tvorbe využil asociatívnu metódu, a to v próze Portrét mladého umelca.

Francúzska literatúra

Roman Rolland

Tvorba:- životopisy Tolstoj, Beethoven, Michalangelo - veľké epické dielo – tvorca unanimistického (kolektívny hrdina, jedna duša) románu : román – Rieka (príbeh vytvorený cyklicky). Ján Krištof – psychologický román – rieka, komponovaný ako cyklická hudobná skladba. Hlavná postava Ján Krištof Kraft ( nem. Kraft = sila) – osamelý, túži po čistote a kráse, autobiografická postava aj Beethoven (hudobné, symfonické motívy). Román – Rieka – cyklická hudobná skladba – od narodenia J. Krištofa až po smrť, osudy – alebo prílohy + motívy rieky Rýn (kvapky vody → hučiaci prúd vody) → symbolika rozvetvenosti ľudského života. Ďalšie dielo Očarená duša – 4 zväzkový román - vzbura hrdinky proti spoločenským konvenciám. Historický román Colas Bregnon (Dobrý človek ešte žije) – optimisticky ladený román – láska k životu (z obdobia Ľudovíta XIII.). Psychologická novela Peter a Lucia. Drámy – súhrn Divadlo revolúcie – z obdobia francúzskej revolúcie, najznámejšia Hra o láske a smrti.

Henri Barbusse

Ovplyvnený realizmom vytvoril naturalizmus. Román Oheň - je to denník bojového družstva popretkávaný autentickým zážitkami zo zákopov- má 24 kapitol- zobrazuje život vojakov na fronte, na dovolenke v zázemí- nemá hlavného hrdinu, postava sa prelína s autorom, hrdinami sú všetci vojaci - u vojakov sa rodí odhodlanie bojovať proti vojne - román je venovaný pamiatke spolubojovníkov - celý román = 1 veľká hrôza, v ktorej vojaci žijú (→ bieda, blato, kal, jednotvárnosť, únava)- striedanie detailných záberov z vojny s myslením vojakov - ostré odsúdenie vojny a tých, čo ju rozpútavajú.

Marcel Proust

Hľadanie strateného času - zo 7 častí, každá – akoby samostatný román, rozprávanie v 1. osobe (ja), oživuje svoje zážitky z vysokej francúzskej aristokratickej spoločnosti 20 rokov 20. storočia. Dej – voľný, neucelený, vyrozprávaný podľa toho, ako sa hlavnej postave vynárajú spomienky – tie sa mu stávajú prítomnosťou, spojivo rozprávania – láska k žene. Sujet (dej) je jednoduchý, dôležitejšie sú filozofické a psychologické zložky = filozoficko-psychologický román. Štýl – zložitý, komplikované súvetia, zmysel románu - v posledných kapitolách protagonista sa po dlhom čase vracia do Paríža a zisťuje, že čas uplynul (všetko sa zmenilo) → stratil sa – treba ho nájsť = nájsť trvalé hodnoty v ľudskom živote, ktoré mu dávajú tú správnu chuť a vôňu. Čas možno znovu nájsť znovu prežívaním (spomienky); zmysel života – v boji proti osudu a ubiehajúcemu času – čas, minulosť možno zachytiť v umení (v umeleckom diele).„... rozumom ťažko vrátiť spomienku...“Nemecká literatúra

Thomas Mann

Dominantná téma: vzťah umelca a spoločnosti. Realitu často ukrýva za symboly = symbolický realizmus. Román Čarovný vrch – sanatórium – Daros – každodenný život ľudí, liečiacich sa na tuberkulózu sanatórium = „izolácia“ – malý svet, v ktorom sa lieči „chorá smotánka“ z celej Európy (ľudia rozličných národností a názorov) hlavná postava Hans Castorp – mladík, ktorý sem príde iba na návštevu a zotrvá dlhý čas – má zmysel pre bolesť iných, prežíva tu prvú lásku – odchádza priamo do vojny. Buddenbrookovci (podtitul ÚPADOK RODINY) – vývoj niekoľkých generácií nemeckej veľkoobchodníckej rodiny, stará generácia – dravá, priebojná (zakl.firmy), neskôr – biologický aj firemný úpadok až po najmladšiu generáciu, ktorá je poznačená dedičnými chorobami; čudáctvom. Jozef a jeho bratia – biblické motívy – zachytáva krutosť fašizmu, je to historicko-filozofické dielo; protest proti antisemitizmu a rasizmu. Poviedka Mário a kúzelník - fašizmus

Erich Mária Remarque (Erich Paul Krammer)

Predstaviteľ expresionizmu. Jeho tvorba – znaky stratenej generácie. Hlavné témy: ohlas na obidve svetové vojny, život počas nich a medzi nimi, život po vojne. Základná myšlienka: obžaloba každého, kto vojnu rozpútava, kto ju velebí a kto je zodpovedný za život bez istôt po vojne (hlad, nezamestnanosť, inflácia). Postavy: mladí ľudia, ktorí umierajú vo vojne, alebo prežijú, ale sú vykoľajení z normálneho života, nevedia nájsť zmysel života (alkohol), bezvýchodisková situácia (pre niektorých jediný pevný bod – pomsta), sú pasívni, len premýšľajú. Hlavné hodnoty: priateľstvo a láska

Tvorba: Na západe nič nového, voľné pokračovanie: Cesta späť. Obdobie po 1. svetovej vojne: Traja kamaráti, Nebo nepozná obľúbencov. Osudy emigrantov: Víťazný oblúk, Noc v Lisabone, Tiene v raji. Štýl – reťaz príhod v konkrétnom čase a priestore + napätie → krátke vety.

Franz Kafka

Rromán Proces – prokurista v banke Jozef K. je v deň 30. narodenín zatknutý bez dôvodu – postupne nadobúda pocit viny, snaží sa ovplyvniť ľudí, súd ho uzná vinným, lebo sa tak cíti. V deň 30. narodením – poprava. Atmosféra – temná až snová, pocity človeka z vlastnej existencie – strach, samota až vina. Román Zámok - do dediny pod zámkom príde zememerač K. – snaží sa dostať do zámku, ale nie je dôveryhodný, až na smrteľnej posteli dostáva povolenie pracovať v zámku = získa dôveru ľudí. Novela Premena – bankový úradník Gregor Samca sa premení na chrobáka → zo živiteľa rodiny sa stáva odporné bremeno. Znaky Kafkových diel: neurčité miesto a čas, anonymné postavy s pocitmi osamelosti, ohrozenia, strachu, viny → pocity súčasného človeka v spoločnosti – predpovedá tragický dosah anonymných mocenských aparátov na život obyčajného človeka, využíva filozofiu ľudského odcudzenia – alineácia.