XI. LITERÁRNA MODERNA - (80 roky 19. storočia – 20te roky 20. storočia)

Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou. Do popredia sa dostáva človek – samotár.

Východiská literárnej moderny: rozklad spoločenskej atmosféry, rozpad feudalizmu, nástup kapitalizmu rozpad etiky, strata ideálov, strata spoločenskej perspektívy a blížiaci sa vojnový konflikt.

Kapitalistická spoločnosť si prestáva všímať a podporovať umenie, spolieha sa hlavne na vedu, ktorá je základom politického a ekonomického bohatstva.

Dekadencia: Vzniká v 80 rokoch 19. storočia. Objavuje sa hlavne v poézií a znamená opustenie tradícií. Predstaviteľ Charles Baudelaire. Začiatkom 20. storočia dekadencia znamená presadzovanie myšlienky, tzv. čistého umenia (nie je nikdy ničím ovplyvnené).

Naturalizmus: Je to variant realizmu. Prejavuje sa hlavne v románoch. Vychádza z vedecko-technickej a spoločenskej situácie. Presadzuje racionálny prístup ku všetkým spoločenským problémom.

Parnasizmus: Literárny smer, ktorý vzniká vo francúzskej poézii. Základy vyšli v 3 zborníkoch pod názvom Súčasný Parnas. Odmieta spätosť umenia so spoločenskou realitou a tvrdí, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Parnasisti hľadali inšpirácie v minulosti a hlavne v antike. Kládli dôraz na zachovanie formy básne.

Symbolizmus: Vznikol v 80 rokoch 19. storočia vo Francúzsku ako reakcia na parnasizmus a naturalizmus. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, ktorý naplno využíva prelínanie zmyslových vnemov. Základom je symbol → slúži na vyjadrenie abstraktívnych pojmov (láska-srdce, žltá ruža-žiarlivosť). Základy vytvoril Paul Vaéry. Neopiera sa o dejiny a minulosť. Do popredia sa dostáva rola nepochopenia a osamotenosť. Cez poéziu hľadali nové priestory neskutočne v sne. Svoje námety čerpali z mystiky a náboženstiev. Veľkú úlohu zohráva sugescia a evokácia (vyvolávanie). V básniach často využívali zvukové efekty (hudobné). Využívali rytmus, združovanie predstáv a voľný verš.

Roku 1884 vznikol termín prekliati básnici. Pod tento termín sa združovali predstavitelia symbolizmu. Tento termín vytvoril Paul Verlaine → napísal knihu Prekliati básnici – vytvor eseistických portrétov. K týmto predstaviteľom patrí: Tristan Corbiel, Jean Atthur Rimbaud, Charles Baudeleire, Edgard Allan Poe – Američan, ktorý písal v období romantizmu, ale jeho poézia má znaky symbolizmu.

Charles Baudelaire

Narodil sa a zomrel v Paríži. Prežil zložité detstvo. Bol týraný z pozície otca. Odmietol dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. V jeho tvorbe ho značne ovplyvnil Edgard Allan Poe. Vo svojich básňach využíval hlavne motívy nepochopenia. V básni Albatros opisuje túžbu umelca po slobode. Nemožno z básnika vyjadrovať svoje myšlienky. V rámci spoločnosti vyjadruje cez posádku na lodi a chytí albatrosa v rámci svojej zábavy. Dalšia báseň Mrcina – spoločnosť prirovnáva k mrcine (zdochline). Ostro kritizuje spoločenskú morálku, neschopnosť prijať kritiku a poukazuje na úpadok spoločnosti, keď nenastane zmena. Tieto básne aj iné vyšli v básnickej zbierke Kvety zla – keďže veľmi pobúrila verejnosť, prinieslo mu to zákaz tvorenia a dokonca súd. Je to reakcia na parnasizmus (bojoval pre statickosť a opisnosť) – negoval ho.

Jean Arthur Rimbaud

Bol nepokojnej povahy. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické verše. Zo začiatku ho ovplyvnil romantizmus (hlavne Hugo), neskôr Baudelairova tvorba. Základ jeho tvorby tvoril senzualizmus (zdroj poznávania – zmysle a pocity, základ poznávania skutočnosti – city, pocity, zmyslové vnímanie). Poézia bola plná vzdoru proti útlaku, klamstvu a pretvárke. Vyskytujú sa tu aj sociálne motívy, opisy prírody.

Zbierky : Pobyt v pekle, Básne, Iluminácie.

Paul Verlaine

Patrí medzi zakladateľov symbolizmu knihou Priekliati básnici. Básnická zbierka Saturumské básne – tu využíva poetické princípy parnasizmu a značný vplyv Baudelairovej tvory. Jeho básne vyvolávajú silné citové zážitky a zmyslové vnímanie, ktoré vyplávajú z poznávania krajiny a jeho obdivu k nej. Využíva motívy lásky, smútku a túžby. Zbierka Múdrosť.

Predvojnové umelecké avantgardy

Vznikli začiatkom 20. storočia. Termínom avantgarda (predvoj) označujeme širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré odmietajú mešťanstvo a jeho hodnoty. Umelci ako vzdor proti spoločnosti využívajú gesto osamelosti a odmietania, avšak nevystupujú osamelo, ale ako organizované názorovo jednotné smery (skupiny).

Základné znaky avantagardy:

kolektivizmus – združovanie do smerov, programotvorné úsilie (vytváranie manifestov). Avantgarda sa rozvíja v 2 základných prúdoch: vychádza z kubizmu, cez futurizmus k abstrakcionizmu. Začína expresionizmom, cez dadaizmus k surrealizmu.

Prvý prúd sa snaží nahradiť realitu abstrakciou, pričom druhý prúd uvoľňuje v človeku spontánnu tvorivosť, odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu a prirodzenosť.

Guillaume Apollinaire (Francúz)

Vedúcou osobnosťou avantgardy 20. storočia, ktorý do literatúry vnáša moderný lyrizmus. Po celý svoj život sa zaujímal o nevšedné zvyky nevšedných národov a spoločenstiev (rómov, komediantov). Medzi jeho prvotinu patrí próza Zavraždený básnik – obsahuje 6 poviedok, ktoré majú autobiografický ráz a vypovedajú o zlložitom dospievaní básnika. Mal blízky vzťah s kubistami (hlavne Picassom) z čoho vychádza, že napísal prózu Maliari kubisti.

Najvýznamnejšia básnická zbierka Alkoholy. Využíva v nej humor, iróniu, melancholickosť a poetickosť. Z kompozičného hľadiska je to reťaz rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Základná črta je odmietanie prírodných a civilizačných motívov. Pohráva sa s citmi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V zbierke je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdenia, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je veľmi bohatý, využíva hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, fotografické názvy, neologizmy (nové slová) a archaizmy (zastaralé slová). Najvýznamnejšia báseň z tejto zbierky je Pásno.

Dalšia zbierka Kaligramy (básne napísané vo forme toho, čo vyjadrujú). Satirický román Sediaca žena.