William Styron - Sophiina voľba

WILLIAM STYRON - SOPHIINA VOĽBA

1. Zaradenie autora: americká literatúra po roku 1945

2. Literárny žáner: román

3. Kompozícia diela: kniha je rozdelená na 16 častí.

4. Hlavná myšlienka: Autor poukazuje na zánik humánosti vo vojne, keď pod vplyvom fašistickej ideológie mnohí získali presvedčenie, že majú právo, ba povinnosť zabíjať. Je to aj o tom, že tí, čo holokaust prežili, nikdy nemôžu zabudnúť na utrpenie a na tých, čo neprežili.

5. Charakteristika postáv:

- Sophia Zawitovska – pochádzala z Krakowa. Bola vzdelaná a nábožensky vychovaná. Slepo milovala Nathana. Nikdy sa nezmierila s tým, čo prežila v Osviemčime.
- Stingo – začínajúci spisovateľ. Zaľúbil sa do Sophie. Je jediný, komu Sophia dôveruje a povie pravdu.
- Nathan – schizofrenik závislý na drogách. Každého podozrieval z antisemitizmu. Miloval Sophiu, no zároveň jej ubližoval.

6. Dej:

Na začiatku príbehu sa stretávame so Stingom, ktorý pracuje vo vydavateľstve. Práca ho nebaví a po čase dostáva výpoveď. Pre nedostatok peňazí si nájde ubytovanie v židovskej časti New Yorku, v Brooklyne u Yetti Zimmermenovej. Dom, v ktorom sa zoznámi so Sophiou a Nathanom nazve Ružový palác, pretože je celý nafarbený na ružovo. Zo všetkých troch sa stanú dobrí priatelia.

Stingo dá Nathanovi prečítať knihu, ktorú začal písať a ten ju ohodnotí veľmi kladne. Sophia Stingovi rozpráva o svojom peknom detstve v Poľsku, aj keď neskôr vysvitne, že až také pekné nebolo. Nathan vyhlasuje, že je biológ. Raz všetkých pozve na večeru, lebo jeho práca úspešne pokročila. Sophia a Stingo ho čakali na dohodnutom mieste, ale Nathan meškal. Keď prišiel bol veľmi rozčúlený, kričal na Sophiu, že ho podvádza a nakoniec sa s ňou nie po prvý raz rozišiel. Sophia sa na niekoľko dní stratila a keď sa vrátila rozprávala Stingovi o Osviemčime omnoho otvorenejšie. Hovorila mu, že tam prežila len vďaka tomu, že ovládala Gabelsbergov rýchlopis, ktorý ju naučil jej otec. Pracovala pre veliteľa tábora Hössa, mohla spať v jeho dome, v pivnici, a mala aj čo jesť, hoci to boli len zbytky z Hössovho stola. Keď sa dozvedela, že ho majú preveliť, pokúsila sa ho zviesť. Nepodarilo sa jej to a Hössa rozhodol poslať ju späť do bloku číslo dva. Sophie sa priznala Stingovi, že mala syna Jana, ktorý bol v Osviemčime v detskom tábore. Keď vedela, že pôjde späť do bloku číslo dva, poprosila Hössa, aby mohla posledný raz aspoň na chvíľu vidieť svojho syna.

Sophia so Stingom sa dohodli, že pôjdu na pláž. Na pláži sa Sophia chcela utopiť, no Stingo ju zachránil a odviedol domov. Keď sa trochu spamätala, pokračovala vo svojom rozprávaní. Hovorila mu, že ju zatkli pre pašovanie mäsa. Mäso malo byť pre jej matku, ktorá mala tuberkulózu. Spomenula mu, že mala aj dcéru Evu, ale tá bola pri selekcii určená do brezinskej spaľovne. Potom sa mu opäť rozprávala, ako sa mala stretnúť s Janom ale Höss ho nepriviedol. Mal výčitky svedomia a tak jej prisľúbil, že Jana zaradí do programu Lebensborn, v ktorom umiestňovali deti do nemeckých rodín. Sophia sa nikdy nedozvedela ako to dopadlo. Počas rozhovoru sa išli prejsť a cestou späť stretli Nathana. Ten sa ospravedlnil Sophii a znovu sa dali dokopy. Raz Stingovi zatelefonoval Nathanov brat Larry a povedal mu, že Nathan trpí schizofréniou a vôbec nie je biológ.

O niekoľko dní išiel Stingo navštíviť svojho priateľ z detstva. V posledný deň pobytu mu telefonoval jeden jeho sused a povedal mu, že Nathan má opäť záchvat a veľmi zbil Sophiu. Stingo sa rýchlo vrátil do Ružového paláca. Sem mu zatelefonoval Nathan, hneval sa na neho, že spáva so Sophiou a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Stingo sa vyľakal a aj sa Sophiou sa vybrali na juh. Zastavili sa až vo Washingtone, kde si našli ubytovanie. Tu Sophia opäť rozprávala o Osviemčime. Hovorila, že keď ona a jej deti stáli v rade na selekciu, prihovoril sa jej lekár, ktorý rozdeľoval ľudí ne schopných a neschopných. Povedala mu, že by tam vôbec nemala byť, lebo nie je židovka, ale kresťanka. Doktor jej odpovedal, že ako kresťanka si môže vybrať, ktoré z jej detí zomrie. Keď nevedela, čo povedať, doktor rozhodol, že zomrú obidve. Vtedy v zúfalstve postrčila dopredu Evu, a tak ju odsúdila na smrť.
Keď sa Stingo ráno prebudil, Sophiu nenašiel. Na recepcii mu povedali, že telefonovala do Brooklynu nejakému Nathanovi. Stingo sa zo zúfalstva a žiarlivosti rozhodol, že bude pokračovať v ceste aj sám. Po nejakom čase si to však premyslel a vrátil sa späť do New Yorku. Keď prišiel k Ružovému palácu, boli tam policajti, hasiči a sanitka. Vošiel do Sophiinej izby a tam ju videl aj s Nathanom ležať mŕtvych na posteli.

7. Ukážky: Keď Sophia postrčila dopredu svoju dcéru Evu:„Mami!“ začula Evin tenký, ale silnejúci plač v okamihu, keď ju odstrčila od seba a nemotorne, tackavo sa zdvihla z betónovej rampy. „Vezmite si tú malú!“ vykríkla. „Vezmite si moje dievčatko!“ V tej chvíli zobral doktorov pomocník Evu opatrne za ruku – na jeho ohľaduplnosť sa Sophia márne pokúšala zabudnúť – a odvádzal ju nabok medzi čakajúcu légiu zatratencov.

8. Forma literárneho diela: Rozprávač je v prvej osobe jednotného čísla. Autor používa mnoho francúzskych, židovských a nemeckých výrazov.

9. Vlastný názor: Myslím si, že je to veľmi dobré dielo a každému by som odporučila prečítať si ho.

10. Názor kritiky: Autor podáva pôsobivý obraz degradácie človeka v krajných životných situáciách, do ktorých ho vháňa nacizmus. Román sa svojím protifašistickým a humanistickým pátosom zaraďuje medzi vrcholné diela súčasnej americkej literatúry. New York Times Book Review

Zdroje:

Styron W.: Sophiina voľba, Bratislava, Tatran, 1986 -