V závere spevu sa básnik lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť.

2. SPEV: Labe, Rén, Vltava

Básnik putuje nazad do vlasti. Zobrazuje tu kraje, cez ktoré prechádzal, uvažuje o súčasnosti, minulosti a budúcnosti. Prelína prítomnosť s minulosťou nedávnou i dávnejšou. Na svojej ceste spoznáva rozličné kraje a pamätné miesta národnej histórie, rozmýšľa nad ich minulosťou a o odkaze minulosti pre súčasnosť. Apeluje na spolurodákov, vyzýva ich k aktivite, k práci pre blaho národa. Uvažuje nad tým, že činy obyčajného človeka môžu byť lepšie ako veľké historické činy:

„Pravou vlast jen v v srdci nosíme,
tuto nelze býti ani krásti.“

Svoj smútok po rozchode s Mínou spája s utrpením Slovanov.

3. SPEV: Dunaj

Kollár prichádza na Slovensko – do svojho rodného kraja (rodný kraj = útočisko, prechováva k nemu najušľachtilejšie city, nadchýna sa krásami prírody). V obraze Dunaja a Tatier (symbolizujú osudy slovenského národa) vyjadruje svoj úprimný vzťah k vlasti.

Naďalej zobrazuje utrpenie Slovanov, ale utešuje ho vidina zjednoteného Slovanstva a to mu dáva silu predvídať budúcnosť Slovanov – má víziu slávnej budúcnosti.

Opäť ospevuje svoju lásku a smútok za Mínou. Mína le vzdialená – je len v jeho spomienkach, ako vidina, prelud. Láska k Míne sa mu zdá byť neperspektívna, a preto básnik túži stretnúť Mínu po smrti.

V záverečnom sonete posiela Kollár pozdravenie Slovanom (Tatrancom, Čechom) a uchádza sa o ich priazeň.

„Šťastnou tedy cestu, básně, jdouce
neste pozdravení Slavianum
všechněm vukol, zvláště Tatranum,
a pak Čechum, ...“

4. SPEV: Lethe (slovanské nebo)

Kollár prechádza s údajne mŕtvou Mínou po slovanskom nebi.

„Tuto Sláva sa ctiteli svými,
dcerami a syny trunuje,
tu ples, radost, rozkoš věkuje
s odměnami za cnost nebeskými ...“ 

Sú tu osobnosti i obyčajný ľudia, ktorí skutočne žili a ktorí v slovanstve zohrali pozitívnu úlohu. O niektorých sa zmieňuje, niektorým venuje aj malé portréty. Oceňuje najmä tých, ktorí boli národu a slovanstvu verní, ktorí zanechali za sebou kus záslužnej práce.

„ ...nebe Slávum věrným...“