- umelecká spolupráca
- Kollár za slovanské jazyky považoval: ruský jazyk, poľský jazyk a dva umelo vytvorené jazyky: československý jazyk a srbochorvátsky jazyk

idea všeslovanskej vzájomnosti nebola možná, ostala ideou, avšak ovplyvnila aj slovenských romantikov

- „dubisko“ = veľké Rusko, Kollár verí v jeho stálosť
- zrodenie Slávie (Slávy dcéry) – matky
- Mína = idealizovaná postava, je akýsi prototyp vlastenky, zahŕňa v sebe najlepšie vlastnosti všetkých slovanských žien. Je Slávy dcérou i dcérou bohyne Slávy.

Osvietenecké znaky

- racionalizmus

– keď napr. Kollár rozdelil srdce na dve polovice, najprv zmýšľal o láske
– kritizuje a poúča
– základom úspechu je usilovnosť, usilovná práca

Klasicistické znaky:

- návrat k antike – grécka a slov. mytológia. Nielen ich spomína, ale bohovia aj zasahujú do deja. 
- predspev – je písaný časomierou 
- nemennosť prírody 
- myšlienky humanizmu 
- vyšší žáner, forma: sonet

Národno-obrodenecké tendencie:

- smutná minulosť, smutná prítomnosť, lebo ľudia sú pasívny 
- kritizuje pasivitu, vyzýva k aktivite 
- kritizuje nejednotnosť, vyzýva k zjednoteniu 
- najvyššie hodnoty sú vlasť a národ 
- usiluje sa o pozdvihnutie národného povedomia 
- vyzdvihuje ľudí, ktorí sa pričinili o slovanstvo 
- kritizuje tých, ktorí sú proti slovanstvu zvonku i zvnútra (odrodilci, tí, ktorí opovrhujú slovanstvom)

Motívy:   

- motív slobody (slobodný národ je ten, ktorý neutláča iné národy) 
- kritizuje pasivitu a nejednotnosť, vyzýva k aktivite a k zjdnoteniu 
- motív lásky : – láska k vlasti 
                      – láska k Míne 
                      – preromantické prežívanie lásky (trýzeň, radosť)

Forma:

- sonet = znelka, 14 veršový systém, u Kollára je to 4 + 4 + 3 + 3 
- verše musia byť rýmované 
- obkročný rým: abba + abba + cdc + ede
- v štvorveršiach zámerné, v trojveršiach voľnejšie