Literárna moderna (koniec 19. a začiatok 20. storočia)

Spoločenské podmienky

- blížiaci sa vojnový konflikt
- kríza myslenia a kultúry, čo viedlo k rozpadu hodnôt
- v spoločnosti vládne chaos, dezorientácia, nepokoj, beznádej, pesimizmus
- nastáva kapitalizmus, ktorý spôsobuje úpadok meštianstva
- rastú sociálne problémy
- klesá význam umenia

– spoločnosť ho nahradila vedou Svetová literatúra v období moderny -obdobie “ izmov“

- znaky LM:

1. dôraz na autorský subjekt (subjektívnosť a individualita)
2. dôraz na predstavivosť a fantáziu
3. texty a diela pôsobia na zmysly a prežívanie (zmyslovosť a hudobnosť )
4. pluralita = rozmanitosť , rôznorodosť smerov a metód: parnasizmus, impresionizmus, symbolizmus, dekadencia

* Parnasizmus *

- názov podľa hory PARNAS v Grécku, kde žil boh Apolón spolu so svojimi múzami
- literárny smer, ktorý sa rozvinul vo Francúzsku koncom 19.st.
- odmieta spätosť umenia s realitou spoločnosti
- zmyslom umenia je dokonalá krása, umenie je samo o sebe cieľom: L´art pour l´art forma (umenie pre umenie)
- obsah diela nie je zaujímavý dôležitá je forma
- vzorom je antika
- predstaviteľ na Slovensku – P.O. Hviezdoslav

* Impresionizmus *

- impresia , lat. = dojem , vnem
- umelecký smer, ktorý vznikol v 2. pol. 19.st. vo Francúzsku vo výtvarnom umení, neskôr v hudbe a literatúre
- zakladateľ je Claude MONET s obrazom: Východ Slnka
- predstavitelia (výtvarné umenie): Monet, Manet, Renooir, Degas
- vyjadrenie dojmu, nálady daného okamihu

* Dekadencia *-decadence , fr. = úpadok

- hanlivé označenie pre fr. poéziu 80. r. 19.st., Francúzsko
- opustenie tradícií v poézií

– Charles Baudelaire

- pohŕda meštianskou kultúrou a tradicionalizmom
- nastoluje myšlienku “čistého umenia“

- dekadencia je predchodca symbolizmu
- spracúva tabuizované témy: sex, erotika, zlo, oslava satana, smrť, násilie
- tabuizované témy: analyzujú vlastné vnútro vytvárajú si raje, ktoré ich vedú do šialenstva, blúznenia
- vytvárajú estetiku škaredosti
- badať návrat k romantizmu: využíva harmóniu kontrastu, útek z reality do sna

* Symbolizmus *

- symbolon, gr. = znak
- literárny smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v poslednej ¼ 19. st.
- snaha o preniknutie do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok
- skutočnosť je zložitejšia ako nám ju podávajú zmysly a rozum
- využíva symbol na vyjadrenie hĺbky a skutočnosti
- vyjadrovacie prostriedky:

1. symbol
2. zvukové efekty – slovo má evokovať hudbu, má vytvárať sugesciu a evokáciu
3. asociácia – niečo mi to pripomína
4. voľný verš - dôsledok rozkladu

* Prekliati básnici *

- nepochopiteľní, sú osamelí , hľadajú „nové“ priestory mimo reality, útek do sna
- patria sem:

Francúzi - Charles Baudelaire 
             - Paul Verlaine
             - Jean Arthur Rimbaud -1884

Američan - Edgar Allan Poe

- P.Verlaine vydal súbor esejistických portrétov pod názvom - Prekliati básnici

EDGAR ALLAN POE

- viedol bohémsky život
- americký prozaik, básnik
- tvorca a majster krátkej romantickej a fantastickej poviedky
- zakladateľ detektívnej novely, predchodca hororu
- využíva atmosféru hrôzy, strachu, tajomna
- dielo: HAVRAN – básnická skladba
– téma:  vyrovnávanie sa stratou človeka, motív zármutku je nad stratou milovanej osoby
–Lenora – kontrast lásky a smrti

CHARLES BAUDELAIRE

- „ básnik osudu “
- predstaviteľ symbolizmu
- výtvarný a literárny kritik, prekladateľ, básnik
- vplyv na jeho tvorbu mali Victor Hugo a E. A. Poe
- tvorba odzrkadľuje túžbu po úteku, samotu
- základ tvorby: cynizmus, absolútna nenávisť voči pretvárke
- jeho básne zobrazujú prevrátené hodnoty
- základ básne – estetika škaredosti (kontrast)
- forma básní – sonet
- dielo: KVETY ZLA – lyrická zbierka básni - názov = oxymoro, t.z. metaforické spojenie 2 protikladov
- téma: B. tvrdí, že človek nemôže dosiahnuť šťastie, jediná cesta, ako uniknúť zo zajatia nudy, je pokus dobyť krásu zo zla, satana a nerestí
- zložená zo 6 častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť

PAUL VERLAINE

- viedol bohémsky život
- opustil manželku a dieťa kvôli Rimbandovi, Verlaine na neho vystrelil a dostal za to 2 roky väzenia, vo väzení sa zmenil 
- konvertoval na katolícku vieru
- zakladateľ symbolizmu
- princípy symbolizmu vyjadril v programovej básni – BÁSNICKÉ UMENIE
- dáva dôraz na hudobnosť a spevavosť verša a sugesciu nálady
- tvorba je blízka hudbe využíva eufóniu
- diela: BÁSNICKÉ UMENIE 
           PREKLIATI BÁSNICI
           SATURSKÉ BÁSNE
- 1.básnicka zbierka - GALANTSKÉ SLÁVNOSTI
                              - MÚDROSŤ
- Próza: Moja nemocnica, Moje väzenie, Vyznania

JEAN ARTHUR RIMBOAUD

- vytvoril konkrétny jazyk
- v dielach prezentuje vlastnú životnú skúsenosť často je úmyselne hrubý
- jeho tvorba je senzualizovaná t.j. zdrojom poznania sú pocity
- využíva asociatívnosť t.j. predstava v mysli, synestéziu t.j. miešanie vnemov z rôznych vnemových (zmyslových) oblastí
- tvorba je vzdorom proti útlaku, klamstvu, pretvárke
- diela: POBYT V PEKLE - BÁSNE (Relikviár) - ILUMINÁCIE I., II.
- básne: Moja Bohéma, Samohlásky, Opitý koráb, Spáč v údolí

Ostatní predstavitelia Literárnej Moderny

Rainer Maria Rilke - nemecký autor, popredný predstaviteľ impresionizmu a dekadencie

Walt Whitman – americký básnik a publicista, dal poézii nový obsah aj formu, vytvoril lyrické pásma, zaviedol voľný verš (báseň sa viac podobá na hovorovú reč), civilizmus t.j. oslava života všedných vecí – zbierka básní: STEBLÁ TRÁVY (využitie civilizmu)

Alexander Alexandrovič Blok – ruský básnik, predstaviteľ symboliska, jeho verš je založený na hudobnom princípe – VERŠE O PREKRÁSNEJ DÁME – slovenský výber