Odveký zápas dobra a zla v literatúre

Ľudstvo sa už od pradávna snaží rozdeľovať veci okolo seba na čierne a biele, pretože dúfa, že ich takýmto spôsobom dôkaze lepšie pochopiť. Vymysleli sme si pojmy ako 'veľké' a 'malé', 'živé' a 'neživé', 'dobré' a 'zlé'. Ale vo svete nie je nič absolútne, všetko je relatívne. Ľudia sa však radi utešujú pohľadom len na to pozitívne. Preto je literatúra, v ktorej vidíme víťazstvo dobrého nad zlým, žiadaná. Ľudia sa potrebujú utvrdiť v tom, že svet nie je až taký negatívny ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Periodizácia: Napriek tomu, že všetky diela sú iného žánru, hovoria o ľudských hodnotách.

• Matka je psychologická dráma, teda sa orientuje na vnútorný svet postav.
• Tri gaštanové kone sú novela ovplyvnená lyrizovanou prózou.
• Popravisko je klasicky román, ktorý nesie prvky altruizmu.

Július Barč- Ivan (1909-1953) bol dramatikom (napr. Na konci cesty, Diktátor, Dvaja a iné) aj románopiscom (napr. Železné ruky, Husličky z javora a iné). Otázku dobra a zla rozoberá v psychologickej dráme MATKA.

• Matka ma zvláštnu schopnosť vidieť do budúcnosti, "Ľudia rozprávajú o mne, že som s čertom spriahnutá. A ja mam iba svoj kríž." Milovala oboch svojich synov. Vyčíta Janovi, že kvôli nemu Paľo odišiel, "Nespratník si. Pre teba odišiel. Úzky bol pre vás tento dom." Nečaká, že sa Paľo vráti s peniazmi, je rada, že je doma. Konflikty medzi bratmi sa snaží vyriešiť, "Ak nebudem mat oboch synov, nechcem ani jedného." Túži, aby sa jej synovia zmierili. Boh jej ukázal cestu, ak v neho bude veriť, tak sa splní jej osud. Dedina ju odsudzovala za to, čo robila, ale nemali pravo.
• Paľo prejavoval svoje city k matke. Snažil sa pochopiť, čo prežívala. Sú si povahovo blízki. Bratovi prenechal Katu, majetok, odišiel do Ameriky. Napriek všetkému necíti k bratovi nenávisť. Je ústupčivý, "Ak ho Kata chce, nech si ho má."
• Jano je silný a neústupčivý. K matke bol nepríjemný a nemal pre ňu pochopenia. Hanbi sa za to, že ma vidiny, "Len to mi chyba, aby sa takéto pletky rozniesli po dedine. Aby ľudia prstom ukazovali: Aha, to je ten, čo ma bláznivú mater." Na Paľa žiarlil, myslel si, že matka ho ma radšej. Doslova ho nenávidel a závidel mu. Bol zákerný a nečestný, ubližoval druhým ľuďom. Závidel Paľovi dobrý vzťah k matke.

Problémy: rozdielnosť charakterov bratov; rodinne vzťahy; materinská láska – suseda a matka; sociálne problémy na pozadí – vysťahovalectvo, práca v bani; alkoholizmus; vplyv výchovy

Forma: 3 dejstva, psychologická dráma

Margita Figuli (1909-1995) je predstaviteľkou lyrizovanej prózy. Získala titul zaslúžilá umelkyňa a národná umelkyňa. Problematika dobra a zla sa u nej vyskytuje v próze TRI GAŠTANOVÉ KONE.

• Peter je sirota, ale napriek tejto trpkej skúsenosti je z neho citlivý človek. Za lásku by bol ochotný položiť život, "Moja láska trpezlivá je, moja láska obetavá je, moja láska všetko znáša, vytrvalo verí a v nádeji čaká." Veril v čistú lásku, "A verím, že moja Magdaléna sa pridruží, lebo dá pred mamou prednosť láske, veľkej, hlbokej a čistej, ako je moja." Vie, že jeho život bez nej by bol prázdny, preto sa snaží zabezpečiť ich oboch do budúcnosti. Snaží sa správať a konať podľa kresťanskej etiky.
• Magdaléna je realistickejšia ako Peter, len tak čosi ju neprinútilo plakať. Keď sa vydala za Zapotočného, cítila sa previnilo, lebo sa predtým sľúbila Petrovi. V manželstve sa trápila, "Nikdy som takej smutnej svadby nevidel. Veď ani neplakala, len tvar mala takú, akoby ju niekto drhol povrazom...Ako vkročila do jeho domu, nik nevidel usmiať sa ju. Vravím, že nenarieka, nikdy nikomu nepožaluje, nikdy nikomu nič zlého nepovie o ňom."
• Maliarička, Magdina matka, chcela, aby sa dcéra vydala za boháča. Bola chamtivá, panovačná, "Nemala v lakomosti paru naširoko-ďaleko."
• Zapotočný bol krutý a surový. Magda ho priťahovala iba fyzicky.

Problémy: láska vyhráva nad silou peňazí; životná láska prekoná všetky prekážky a to na pozadí sociálnych problémov
Forma: románová novela; opisy prírody; chronológia

Lyrizovaná próza:

• nedotýka sa vojnových problémov ani vojnových dôsledkov
• vetva expresionizmu
• folklór, tradícia,
• znaky: morálne charaktery, ľudia prekonávajú prekážky, dobro a zlo, harmonicky zaver, rozprávková symbolika, mystické postavy, zvláštne postavy
• osobná zaujatosť autora
• predstavitelia: Figuli, Švantner, Chrobák, Ondrejov,

Čingiz Ajtmatov je Kirgiz. Novelou Džamila kritizuje uväznenosť tradícií. Zaujímavý román je POPRAVISKO, ktorý nemohol byť vydaný skôr ako v 1988. Zaoberá sa otázkou hodnôt a ľudskej morálky.

• Niekoľko hlavných a vedľajších dejových línii:-živočíchy – príbeh vlčice Akbary a vlka, ktorí majú rovnaké životné ciele ako ľudia. Človek im zabije vĺča. Ich svet sa zdá ľudskejší ako ľudský.-ľudia – Avdij Kallistratov ide do seminára a rozmýšľa o veciach, o ktorých by farár nemal uvažovať-osudy obyčajných ľudí – Boston zabije náhodou vlastné dieťa; Bazarbaj je zlý človek, kvôli ktorému stratila vlčica dieťa
• Človek vs. zviera: človek rozmýšľa, vytvára si pravidla, vedome pracuje; obaja majú potomkov, ktorých vychovávajú a pripravujú na život. Obaja cítia nenávisť k tým, čo im ubližujú. Človek nie je zlý iba k človeku, ale aj k prírode. Poukazuje aj na ekologické zmeny.
• Morálka: človek by mal nájsť morálku, ktorú stratil. Avdij Kallistratov prichádza k anašiarom, ktorí žili v stepiach a snaží sa im navrátiť klasické životné hodnoty.
• Otázka šťastia. Drogový kráľ Grišan: "Pomáham ľuďom zakusovať šťastie, poznávať boha v tranze. Dávam im to, čo im vy nemôžete dať ani svojimi kázňami, ani modlitbami..." Tvrdí, že šťastie sa dá pocítiť iba v drogovom tranze, "Len takéto opojenie poskytuje blaženosť, upokojenie, uvolnenie v priestore a v čase. Aj keď je tá blaženosť iba chvíľková a klamlivá, aj keď existuje iba v halucináciách, no je to šťastie a dá sa dosiahnuť iba v tranze."
• Otázka narkománie: drogy ničia človeka; ľudia zarábajú na utrpení a slabosti druhých
• Viera. Človek sa k nej utieka, aby našiel sám seba. Jej význam: "Viera nie je nijaké opojenie, viera je produkt utrpenia mnohých generácií, na viere treba pracovať tisícročia a dennodenne." Autor hovorí, že v dnešnej spoločnosti sa ľudia správajú ako polobohovia, "Človek je sám sudcom aj tvorcom každého nášho dňa."
• Význam slov: "Slovami môžeš zničiť všetko, čo len chceš."Boston je odsúdený dedinou za to, že si vzal priateľku svojho kamaráta a mal s ňou dieťa. Pred vlčicou sa boji o svoje dieťa a cíti sústrasť za to, že Bazarbaj zabil vĺča. Náhodou zabije svoje decko a ide sa sám udať. Uvedomuje si, že v každom človeku je dobro aj zlo, je v ňom všetko, ale záleží len na ňom, čomu dovolí prejaviť sa.
• Závidí Bostonovi zázemie. Nemá názor a vždy sa prikloní k väčšine. Konal bez rozmýšľania, "Bazarbaj je vlci provokatér... Je to zbabelý provokatér."
• Forma: altruisticky (ľudomilný) román, 3 dejové línie, úvahy