referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Sobota, 28. novembra 2020
Antická literatúra ako východisko pre ďalšie literárne obdobia
Dátum pridania: 24.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: anela
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 610
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 
Antická literatúra ako východisko pre ďalšie literárne obdobia

Úvod do témy

Umenie sprevádzalo spoločnosť od nepamäti. Či predstavovalo jaskynné maľby, alebo vyryte nápisy do kamenných tabuliek, vždy bolo prítomné. Pár storočí pred nástupom antiky, istý asýrsky panovník založil knižnicu, ktorá obsahovala tisícky vtedajších diel vyrytých do hlinených tabuliek. Je zjavné, že jednotlivec si literatúru, ako špeciálne odvetvie umenia, vždy vážil. Existuje niekoľko významných míľnikov sveta literatúry, a práve antike sa dáva prívlastok 'kolíska'. Práve antika bola miestom, kde všetko vznikalo, kde sa rodili nápady a kreatívne myšlienky.

Charakteristika doby

(9.-5. storočie pnl.) Toto obdobie bolo priaznivé pre rozvoj literatúry a jej zaznamenávanie. Tým, že Atény prevzali a modifikovali fenickú abecedu, sa naskytol priestor pre rozvoj písomníctva. Tato éra mala veľký význam pre ďalší vývoj starovekého Grécka. Na jednej strane vznikali a pomaly sa rozvíjali sídliská, ktoré dali podnet na vytvorenie občianskeho spoločenstva, a na druhej strane to bol začiatok mohutného rozpínania Hellady (gréckeho sveta), ktorý počas dvoch storočí dosiahol obrovské územia.

Rozdelenie starovekej literatúry

Orientálna

– sumerská, akkadská, hebrejská, staroegyptská

Antická

– grécka, rímskaAkkadská literatúra - Epos o Gilgamešovi patrí ku akkadskej literatúre. Tento epos sa zachoval na 12 tabuľkách popísaných klínovým písmom. Hlavným hrdinom je kráľ Gilgameš, ktorý chcel vykonať hrdinské činy a stať sa nesmrteľným.

- Posolstvo diela: každý, kto sa narodí, musí zomrieť, a smrť je jediná istota na svete; priateľstvo je hodnota taká stará ako ľudstvo a nemenia ju ani spoločenské a kultúrne rozdiely

- Význam eposu: vplyv na Bibliu – potopa sveta, vplyv na tvorbu neskorsich eposov – Homér

Staroegyptská literatúra

– Kniha mŕtvych, ktorá bola vkladaná k bohatým mŕtvym do hrobky.Hebrejská literatúra bola najmladšia z orientálnych literatúr a jej nositeľom bol židovský národ. Najvýznamnejším dielom je Biblia, ktorá prináša židovské zákony, dejiny, mytý, prikázania a lyriku.

- Význam Biblie: je náboženským, historickým a umeleckým dielom, jej jazyk a spracovanie dodnes ovplyvňuje literatúru a duchovný vývoj; obohatila slovnú zásobu (napr. jablko sváru)

Indická literatúra

– Védy boli zbierkou náboženskej poézie, duchovných piesni a boli významné pre hinduistov. Známe sú aj eposy Maahábhárata a Rámájana.

Antická literatúra

– hrdina je spätý s prírodou, pozemsky život má pre neho význam, veľkú úlohu zohrávajú bohovia, ktorí majú ľudské vlastnosti a človek je voči nim bezmocný Staroveká grécka literatúraHomér – eposy Ilias a Odysea – hrdinské opisy, ktorých hlavnou témou je Trójska vojna. Hrdinsky epos je oslavná epická báseň veľkého rozsahu. Vystupuje v nej jedna hlavná postava, ale svoju úlohu zohrávajú aj bohovia. Autor opisuje prostredie a bitky, čím podáva záznam o živote starovekej spoločnosti.

- Ilias obsahuje 24 spevov a opisuje 51 dni posledného roku trójskej vojny. Hlavným motívom eposu je hnev Achilla. Bohovia zasahujú do deja a pomáhajú raz jednej, raz druhej strane.

- Odysea obsahuje 24 spevov a zobrazuje 41 dni desaťročného putovania itackého kráľa pri návrate z Trójskej vojny. Jeho návrat je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nezvyčajných zvratov a nebezpečenstiev – je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odyseus je silný, víťazí nad bohmi, pretvára prírodu.

- Význam Homérových eposov: zárodky dobrodružného románu; ustálené spojenia (napr. Achillova päta, trójsky kôň, danajsky dar, okrídlený kôň)

- Homérske hodnoty: Oba opisy obsahujú univerzálne pravdy o človeku, živote a smrti. Vojnová aristokracia nesie hrdinskú morálku – smrť v boji je krásna. Hodnota večnej mladosti a neochvejnej sily, impozantného zjavu.

- Ezop písal bájky, v ktorých zvieratá, hmyz, rastliny majú ľudské vlastnosti. Bájky nesú morálne ponaučenie:

Pes a kúsok mäsa – uspokoj sa s tým, čo máš; Havran a líška;
Jeleň pri jazierku – to, čo ma pre nás najväčšiu cenu si ceníme najmenej;
Jupiter a opica – ten, koho máme radi, je v našich očiach vždy najkrajší na svete;
Hvezdár – neoplatí sa upriamovať myseľ iba na vysoké ciele a nevšímať si, čo sa robí okolo nás

- Sofokles napísal mnoho hier, ale zanechalo sa ich iba 7. Jedna z významných je Antigona - tragédia, v ktorej hlavná hrdinka i napriek zákazu kráľa pochová svojho otca, za čo je zatvorená do skalnej hrobky.

- Antigona je dcéra mŕtveho kráľa Téb Oidipa. Milovala oboch svojich bratov, "Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť!" Je odvážna, hrdá, spravodlivá, za česť otca je ochotná dať svoj život - obesí sa na vlastnom závoji, "Ja, panna, ktorá ešte nevie, čo je svadobný spev, čo je manželstvo, čo deti, musím odist.. do ríše mŕtvych." Antigona, aj keď zomiera, morálne víťazí.

- Novy kráľ Kreón bol hrdý, neústupčivý, panovačný a konfliktný typ. Vedel milovať, aj nenávidieť, "Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým!" To, že Antigona neposlúchla jeho nariadenie, sa ho hlboko dotkne, "Keby som jej trúfalý čin nechal bez trestu, bol by som ešte mužom?"

- Antigonin snúbenec a Kreónov syn Haimón sa nebál otca. Bol milujúci, obľúbený a odvážny. Otec mu bránil v sobáši s Antigonou. Odsudzoval otcovo správanie, "Ako býva pýchou otca dobra povesť deti, pýchou dieťaťa – tou najväčšou – je dobra povesť otca" , "Keby si mi nebol otcom, povedal by som, že si sa zbláznil."

- Ďalšou Sofoklovou drámou je Kráľ Oidipus. Tébsky kráľ zisti, že sa oženil s vlastnou matkou, cíti sa preto vinný a oslepí sa – oidipovsky komplex.

- Ďalším dramatikom bol Aischylos – tragédia Pripútaný Prometeus zobrazuje vzburu jednotlivca proti bohom, ktorých nazýva tyranmi. Rozhodol sa pomôcť ľuďom, tak ukradol bohom oheň, priniesol ho ľuďom a Zeus ho potrestal tým, že ho pripútal o skaly Kaukazu.

- Tragédie písal aj Euripides – Trójanky, Ifigénia v Tauride alebo Medea. Medea je príbeh krásnej ženy, ktorá sa zamiluje do krásneho Jasona, kvôli nemu opustí domov, porodí mu dve deti a on ju opustí kvôli inej. Medea otrávi sokyňu a zabije aj vlastné deti.

- Aristofanes bol dramatikom komédií. Vo svojej tvorbe upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z nadmernej túžby po sláve, bohatstve a moci. Komédie Jazdci, Oblaky a Lysistrata. Lysistrata má názov podľa hlavnej hrdinky, ktorá nechcela pustiť svojho muža na vojnu.

- Lyrické piesne sa prednášali vždy za sprevádzania hudby. Lyrička Sapfo žila na ostrove Lesbos, na ktorom zriadila "dom múz" Museion. Mnohé svoje básne venovala dievčatám, telesnej a duševnej krase, láske a iným citom. Zachovala sa len jedna báseň – Modlitba k Afrodite.

- Anakreón vo svojej básnickej tvorbe ospevoval lásku, víno, priateľstvo, Alkaios písal zase pijanské a politické básne. Anakreonská poézia je symbolom pôžitkárskeho života.

Staroveká rímska literatúra

- poznamenala ju helenizácia – pogréčtovanie. Grécka literatúra mala vplyv na rímsku. Plautus písal komédie. Námety čerpal z každodenného života. Komédia v hrnci hovorí o lakomcovi, ktorý nájde hrniec so zlatom, zakope ho v záhrade a otrok, ktorý miluje jeho dcéru, mu ho ukradne. Vplyv na Moliéra – Lakomec. 

Najviac rozvinutým druhom bola v Ríme poézia:

- Horatius bol zástancom filozofie epikurizmu (hlásal, že ku šťastiu treba cnosť a čestnosť). V básnickom cykle Ódy sa básnik zamýšľa nad ľudským šťastím a zmyslom života. V básni Ak chceš, priateľ, múdro žiť radi, aby si ľudia našli zlatu strednú cestu života.

- Ovidius mal tri okruhy svojej tvorby:

-ľúbostná lyrika – elegická zbierka Lásky - báseň Umenie milovať
-spracovanie gréckych a rímskych bájí – ich motívom je premena – Metamorfózy. Zobrazuje premenu ľudí (napr. nymfa Dafne sa zmenila na vavrín) alebo zobrazuje motívy túžby, vášne (napr. Daidalos a Ikaros) Svojou tvorbou inspiroval Shakespeara – Romeo a Júlia = Pyramos a Tyshe.

- básnické zbierky, ktoré vznikli, keď sa dostal do vyhnanstva – Žalospevy, Listy z PontuVergílius bol veľmi vzdelaný, žil v meste, ale v dielach ospieval dedinský ľud. Bucolica obsahuje pastierske idyly, kde opisuje pastiersky život a Georgica obsahuje roľnícke spevy. Idyla je prozaická báseň, ktorej hlavnými postavami sú pastieri a roľníci a všeobecne tu opisuje vidieckych ľudí a kladie ho do protikladu s mestským.

- Rímsku starovekú prózu reprezentuje významný historik Tacitus. Napísal dve epické historické diela – Letopisy a Dejiny. Juvenalis bol zase rímsky satirik. Seneca bol významným filozofom tohto obdobia. Uznáva hodnoty ako sú láska k blížnemu, spätosť s prírodou – dielo Listy Lucillovi.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.