Exupéry, Saroyan, Vámoš

Úvod do témy

Hovorí sa, že každý dospelý človek skrýva v sebe dieťa. Ale je to naozaj tak? Každý z nás bol v minulosti dieťaťom, ale zdá sa, že mnohí na to pekné obdobie zabudli. Stali sa z nich racionálne bytosti bez štipky fantázie. Ak by bola pravda, že v každom z nás je kúsok dieťaťa, svet by musel veselý a bezproblémový.

Periodizácia

Všetci traja autori tejto témy majú čosi spoločné – všetci písali na základe svojich vlastných životných skúseností a poznatkov. Exupéry a Saroyan boli medzivojnovými spisovateľmi. Exupéry pracoval ako vojnový letec, čo zohľadnil v diele VOJNOVÝ PILOT, alebo aj vo filozofickej rozprávke MALÝ PRINC. William Saroyan sa takisto nechal inšpirovať svojim životom – najmä zlými sociálnymi podmienkami, svojím arménskym pôvodom a prácou v detstve. Gejza Vámoš bol slovensky prozaik, ktorý začal tvoriť krátko po prvej svetovej vojne. Svojou tvorbou sa zaradil k ornamentálnej próze. V niektorých dielach nezabúda na svoje povolanie lekára.

Gejza Vámoš (1901-1956) sa narodil v židovskej rodine, čo mu však nezabránilo získať lekárske vzdelanie. Čiastočne autobiografická je jeho novela Editino očko, ktorú venoval svojim sestrám. Editka bolo 9-ročné dievčatko, ktoré stále muselo čosi robiť, "Editu nemôžem pristihnúť, aby niečo nerobila. Berie slúžke z ruky prácu a urobí ju sama." Je ako malé teliatko, nemá totiž vlastný názor. Na svoj vek je vážna a dospelá, ale možno miestami zaostalá. Veľmi dobrý dojem zanechá na bratových priateľoch. Nerada rozvíja debatu, ale na druhej strane rada počúva. Po nehode zostava naďalej milá a nikoho neviní, "Nebuďte smutný, nič to, maličkosť. Všetko bude dobre."

Brat=autor si Editku najprv vôbec nevšímal. Vyká jej. Nemal rád malé deti, no po rokoch si všimol, že sestrička mu očistila klobúk a začal sa o ňu bližšie zaujímať. On ako veľký sveták a bohém obdivoval jej praktickú stránku. Po určitom čase si sestru obľúbi, je pre neho bútľavou vŕbou, "...je mi clivo, keď ju deň nevidím. Najradšej by som si ju strčil do vrecka, ako drahú, milú, maličkú sošku." Avšak po tom, ako príde o oko, jeho vzťah sa mení. Cíti sa byť zdrvený. Podobne sa cíti, keď mu zmizne obľúbené morča. Uvažuje nad tým, prečo vždy trpia len ti najslabší.

Autor poukazuje na povrchnosť súrodeneckeho vzťahu, na problémy spoločnosti a sústreďuje sa na otázku ceny života. Editino očko je novela. Vystupuje v nej malo postáv – sú psychické, čudácke a zvláštne. Štýl je expresívny a bez lyrizmov. Využíva autorský monológ, vnútornú analýzu postáv, hungarizmy, bohémizmy a anglicizmy, iróniu a sarkazmus. Pre Vámoša je typický pesimizmus a agnocizmus. Reaguje na vojnovú dezilúziu. Základným princípom sú snovy – voľné spájanie myšlienok.

Ornamentálna próza

- vychádza z expresionizmu
- búri sa proti opisnému realizmu
- pesimistické a tragické nálady a životné pocity
- nešťastné postavy
- ostrý rozpor medzi vnútorným a vonkajším svetom
- cieľom je povýšiť tvar literárneho diela na európsku úroveň

Antoine de Saint Exupéry protestuje proti vojne filozofickou rozprávkou MALÝ PRINC. Jadrom diela je rozprávanie o hodnotách a silná symbolika. Pilot=autor havaruje s lietadlom na púšti. Zrazu sa objaví Malý princ, s ktorým sa spriatelí. Malý princ je z inej planéty. Prechádza vesmírom a stretáva rôzne typy ľudí. Napokon zomiera.

- fantázia deti –ovečka; deti vidia veci inak ako dospelí. Nie je dôležité, kto sa na vec pozerá, ale ako sa na vec pozerá, "Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."

- dáva návod na to, ako budovať vzťah a zaoberá sa problematikou lásky a priateľstva, "Nepleť si lásku s vlastníckym šialením; z neho pochádza to najhoršie trápenie. Lebo z lásky, na rozdiel od obecnej mienky, trápenia nepochádzajú. Trápenie plynie len z pudu vlastníctva, ktoré je opakom lásky. Skutočná láska začína tam, kde oplátkou nič nečakáš."

- pragmatizmus dospelých, "Dospelí majú záľubu v číslicach. Keď im rozprávate o nejakom novom priateľovi, nikdy sa vás nespýtajú na podstatné veci. Nikdy vám nepovedia: Aký ma hlas? Ako sa najradšej zabáva? Zbiera motýle? Spýtajú sa vás: Koľko ma rokov? Koľko ma bratov? Koľko váži? Koľko zarobí jeho otec? Až potom si myslia, že vedia, aký je. Ak dospelým poviete: Videl som pekný dom z červených tehál, s muškátmi v oblokoch a s holubmi na streche... nevedia si ten dom predstaviť. Treba im povedať: Videl som dom za stotisíc frankov. Vtedy vykríknu: To je krásne!"

- Hlavnou myšlienkou diela je rozdiel medzi svetom dospelých a detí – deti si všímajú detaily, dospelí sú povrchní; deti žijú, dospelí existujú; deti majú predstavivosť, tá dospelým chýba

- malý princ navštevuje postupne rôzne planéty a stretáva typy ľudí:

-bussinessman – zaoberá sa len číslami
-opilec – hanbí sa za to, že pije a aby na to zabudol, pije
-zemepisec – zapísal čokoľvek bez overenia
-lampár – mal zmysel svojho života a bol užitočný
-márnivec -
-kráľ -

- Forma rozprávky: členená na kapitoly, prológ a epilóg; základom je dialóg; dobro víťazí nad zlom; symboly – had, púšť, baobab, náhubok, líška, vlak a iné; najprv načrtáva problém, potom kontrastuje dva rozdielne svety

- Citáty:

"Zabudnúť na priateľa je smutné."
"Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojho blížneho. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si ozajstný mudrc."
"Reč je prameňom nedorozumení."
"Púšť robí krásnou to, že niekde skrýva studňu."
"Dospelí sú čudní."
"Áno, čím ťažšia je práca, ktorú v mene lásky venuješ svojej sile, tým je tvoje nadšenie väčšie."
"Galeje vôbec nie sú tam, kde sa kope čakanom. Ich hrôza nemá hmotný charakter. O galejách možno hovoriť vtedy, ak kopeme, a naša práca nemá zmysel."