"Tridsať rokov – a kedysi sa mi zdalo, že sa nikdy nedočkám dvadsiatky, taká sa mi zdala vzdialená...."(str.9)
"1919. Opäť doma. Revolúcia. Hlad. Zvonka ešte ustavične štekot guľometov. Vojaci proti vojakom. Kamaráti proti kamarátom." (str.10)
"Čím menej ma človek sebavedomia, tým vacsiu ma hodnotu." (str.12)
"Kým je človek niečo hoden, je už iba svojim vlastným pomníkom." (str.12)
"Kriticky okamih narodenín, keď sa človek zahľadí do seba a odkrýva, akým je vlastne chudákom." (str.12)
"Ale človek predsa musí vedieť aj prehrávať; ako by inak mohol žiť." (Str.18)
"Heslom dneska je zabúdať, a nie ustavične dumať!" (Str.25)
"Kino ja vždy dobre. Tam si každý môže zasnívať." (str.25)
"Vo veku vecnosti musí byť človek romanticky, v tom je ten vtip." (str.32)
"Prac sa spať k pumpe, ty prekliaty výhonok dvadsiateho storočia!" (Str.33)
"Zásady sú na to, aby sa rušili, inak z nich nie je nijaká radosť." (str.33)
"Primladá, to je vám také slovo. Myslím si, že človek nikdy nie je primladý. Skôr pristarý." (str.40)
"Rum ma veľmi malo spoločného s chuťou. Nie je to len taký obyčajný napoj – je to skôr priateľ. Priateľ, ktorý všetko uľahčuje. Mení svet. A preto vlastne človek pije." (str.41)
"Atmosféra, vyžarovanie, teplo, tajomnosť – všetko to, čo krasu oduševňuje a vlieva do nej život..." (str.45)
"Nikdy, nikdy sa nezosmiešniš v očiach ženy, ak robíš niečo kvôli nej. Ani pri najhlupejsej komédii. Rob, čo chceš – postav sa na hlavu, táraj najvacsie nezmysly, vystatuj sa ako páv, spievaj jej pod oknom, iba jedno nerob : nebuď vecný! Nebuď rozumný!" (str.51)
"Cudne, jakým ľuďom – a prečo raz nepostavia pomník mesiacu alebo kvitnúcemu stromu..."(str.52)
"Dlho som tak sedel a o všeličom premýšľal. Aj o tom, ako sme sa vracali z vojny, mladi, bez viery, ako baníci zo zasypanej šachty. Chceli sme pochodovať proti lži, proti chamtivosti, ľahostajnosti a ťažkopádnosti srdca, ktoré zavinili to všetko, čo sme mali za sebou; - boli sme tvrdí a dôverovali sme iba kamarátom po boku a tomu, čo nikdy nesklamalo: veciam – oblohe, tabaku, stromu, a chlebu a zemi – ale čo nám z toho ostalo? Všetko sa zrútilo, spreneverilo, upadlo do zabudnutia. Pre toho, kto nevedel zabudnúť, ostala iba bezmocnosť, zúfalstvo, ľahostajnosť a pálenka. Čas veľkých ľudských a chlapských snov bol preč. Víťazili šikovníci. Korupcia. Bieda." (Str.53)
"Kto je sám, toho nemá kto opustiť." (str.53)
"Človek sa rozpamätáva na svoje zriedkavé dobre vlastnosti vždy až potom, keď je už neskoro. Potom ho dojíma, aký šľachetný mohol byt a hneď sa pokladá za šľachetného." (str.63)
"Šľachetnosť, dobrota, ušľachtilosť – tie si človek praje u iných, aby ich mohol využiť." (str.64)
"Základnými piliermi ľudskej spoločnosti sú lakomstvo, strach a korupcia." (str.64)
"Človek je zlý, ale miluje dobro – keď ho robia iní." (str.64)
"Nie je nijakou hanbou narodiť sa hlúpy. Hanba je iba umrieť ako hlupák." (str.65)
"Iba ten, kto je hlúpy, víťazí v živote; ten druhy vidí priveľa prekážok a stane sa neistým, skôr než začne." (Str.65)
"Čím človek menej vie, tým jednoduchšie sa mu žije. Vedenie robí slobodným – ale nešťastným." (str.65)
"Najlepsi prostriedok, ako čeliť zákonu, je bezočivosť." (str.73)
"Dnes niet ničoho, za čo by sa oddalo žiť." (str.81)
"Ľudský život je príliš dlhy na lásku." (str.94)
"Bez lásky je človek predsa len ako mŕtvola na dovolenke." (Str.94)
"Tam, kde iní majú srdce, vy mate fľašku pálenky." (str.101)
"Zblaznieť nie je vôbec nijakou hanbou." (Str.105)
"Pod, pritisni sa ku mne – lebo mi ta ináč unesie hmla..." (str.112)
"Zlosť robí ľudí sentimentalnejsimi než láska." (Str.126)
"Človek sa stáva melancholickým, keď premýšľa o živote – cynickým, keď vidí, ako sa s tým väčšina vysporiada." (Str.129)
"Osamotenosť – ozajstná osamotenosť, bez akýchkoľvek ilúzií – to prichádza iba tesne pred šialenstvom a samovraždou." (Str.129)
"Človek iba vtedy môže mat odvahu, ak ma aj strach." (str.136)
"Láska je čosi úžasné. Ale kazí charakter." (str.147)
"Čas. Okamih, ktorý žijeme a predsa ho nikdy neovládame." (str.148)
"Najhoršia choroba na svete je myslenie. Je nevyliečiteľná." (str.149)
"Život je choroba a smrť sa začína už od narodenia. Každé vdýchnutie a každý uder srdca je už tak trosku umieraním – malý krôčik v ústrety smrti." (Str.149)
"Noc je protestom prírody proti malomocenstvu civilizácie." (str.150)
"Bože môj, pomyslel som si, zdá sa mi, že som šťastný." (str.156)
"Kto dnes ešte rata s budúcnosťou! Prečo by som si už teraz mal kvôli tomu lámať hlavu!" (str.157)
"Vy mladi ľudia ste čudáci, všetci do jedného. Minulosť nenávidíte, prítomnosť opovrhujete a budúcnosť je vám ľahostajná. Môže mat toto dobrý koniec?" (str.157)
"Koniec iba vtedy môže byt dobrý, ak všetko predtým bolo zle. Potom je zlý koniec oveľa lepší." (Str.157)
"Peniaze síce nerobia človeka šťastným – ale neobyčajne spokojným." (str.158)
"Iba ten, kto vždy znovu ostáva sám, pozná šťastie spolupatričnosti." (Str.161)
"Keď ide o ženu, nemôže byť o krachu ani reč. Človek sa na ňu môže nanajvýš zlostiť." (Str.168)
"Zabúdanie je tajomstvo vecnej mladosti. Človek starne iba preto, že ma pamäť. Príliš malo sa zabúda." (Str.169)
"Práva láska neznáša ľudí." (str.174)
"Vlastne je hanba, že človek tu beha po zemi a temer nič o nej nevie." "Netráp sa, oveľa vacsia hanba je, že človek vôbec nevie, prečo tu po zemi beha." (str.190)
"V lenivosti je pôvod každého šťastia a koniec každej filozofie." (str.190)
"Ozajstný idealista túži po peniazoch. Peniaze sú peňažitou slobodou. A sloboda je život." (str.191)
"Čiže peniaze podporujú ideály – láska naproti tomu materializmus." (str.191)
"Čo sa týka predsavzatí, je človek veľkorysý. Iba v činoch nie. A v tom je jeho pôvab." (Str.197)
"Bojovať, bojovať, to jedine zaváži v tejto pracke so životom, v ktorej človek napokon predsa len podľahne." (str.216)
"Čím dlhšie človek žije, tým je nervoznejsi." (str.216)
"Niečo, za čo sa oddá žiť. Pre lásku muž nemôže žiť. Pre človeka áno." (str.219)
"Ťažko sa hľadajú slova, keď sú naozaj potrebne. A aj vtedy, keď človek tie práve slova pozná, hanbi sa ich vysloviť." (str.219)
"Naša doba ešte nenašla svoje slova pre city." (str.219)
"Nič nemožno vedieť dopredu. Smrteľne chorý môže prežiť zdravého. Život je čudná záležitosť." (str.253)
"Hrozne je, keď človek nemá nič, na čo by mohol čakať." (Str.257)
"Čím viac toho ľudia o sebe vedia, tým menej si rozumejú. A čím blizsie sa poznajú, tým sú si cudzejsi." (Str.273)
"Len nestrácajte dôveru. Nebesky otec pomôže. Pomáha vždy, aj keď to niekedy nechápeme." (str.277)
"Na svete už vytieklo príliš mnoho krvi, než aby človek takto mohol veriť v nebeského otca!" (Str.278)
"V láske nie je nič smiešne." (Str.281)
"Ešte nič nie je stratene. Človek stratí druhého iba vtedy, keď je mŕtvy." (Str.284)
"Pravda je pre urazený cit vždy hrubá a temer neznesiteľná." (Str.285)
"Nikto nemôže vedieť, či toho, koho teraz ľutuje, nebude ešte raz pokladať za šťastného." (Str.297)
"Kým sa človek nevzdáva, je silnejsi než osud." (str.307)
"Hrdinské správanie je dobre v zlých časoch. My však žijeme v zúfalých časoch. A tu je jediným primeraným správaním humor." (str.313)
"Nič je zrkadlo, v ktorom poznávaš svet." (str.319)
"Iba nešťastný pozná šťastie. Šťastný je iba manekýnom pocitu života. Predvádza ho, ale nevlastni. Svetlo vo svete nesvieti; svieti iba v tme." (str.320)
"Súcit je najneuzitocnejsia vec na svete." (Str.328)
"A teraz som si uvedomil, že to nemá nijaký zmysel. Že nič nemá zmysel. Načo vlastne človek žije?" (str.329)
"Človek nežije preto, že to ma nejaký zmysel." (str.329)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Erich Maria Remarque: Traja kamaráti (citáty)