STRUČNÝ PRIEREZ POVIEDKOVOU TVORBOU DUŠANA MITANU

Ako sme už v predchádzajúcej časti zameranej na literárnu tvorbu Dušana Mitanu spomenuli, poviedka je jeho najsilnejším žánrom. Je originálna svojimi postavami i mysterióznym rukopisom. Načrtáva tajomstvo, ktoré neodhaľuje.

Prvou autorovou zbierkou boli Psie dni. Poviedky sa vyznačujú zmenou idylického konania na konanie brutálne a extrémne. Rovnomenná próza je toho dôkazom. Hrdina zachráni topiaceho sa psa, začnú sa hrať, ibaže táto hra prerastá do súboja. "Zľakol som sa, aby mi pes neodhryzol moje malé zvieratko, scvrknuté, odpočívajúce, schúlené v čiernom húšti medzi nohami...Cítil som na krku jeho ňufák, jeho dych, jeho vlhký drapľavý jazyk. Zrazu som sa naľakal, že sa mi môže zahryznúť do krčnej žily...Chcel som ho chytiť a dať dolu z pleca, ale pri prudkom pohybe som ho pichol do oka. Zavrčal od bolesti a v zmätku mi zahryzol do prsta. Mozog sa mi zastrel zlosťou. Tak ty takto. Za to, že som ťa zachránil. Ozval sa vo mne ľudský pud, vyžadoval som vďačnosť, a keď sa mi jej nedostalo, zavrčal som na psa, vyceril som zuby a zahryzol som mu do krku... Medzi zubami som cítil srsť a chrupavku ucha. Potom som zdrapil psa a šmaril som ho do vody. Z poraneného líca tiekla krv. Vypľúval som srsť, zbieral kamene a hádzal som ich do psa, ktorý sa trepal vo vode. Štvrtým kameňom som ho zlikvidoval. Voda zružovela. Prestal sa trepať, bol už ďaleko a zdalo sa mi, že ho vidím klesať ku dnu."

Ani použitie erotických prvkov nie je samoúčelné. Mitana takýmto veľmi svojským spôsobom zdôrazňuje osamotenosť človeka a jeho neschopnosť zblížiť sa. Poviedka V električke poukazuje na náhodný, ba až absurdný, sexuálny akt dvoch úplne neznámych ľudí, ktorí nemajú žiadnu možnosť vidieť si do tvárí. V tejto poviedke zohráva dôležitú úlohu dav, ktorý symbolizuje skutočnosť, že my všetci sa vezieme v jednej preplnenej električke bez toho, aby sme sa spoznávali hĺbkovo, nie iba povrchne. Je nositeľom zápachu, hniloby a jediný čerstvý pocit ma hrdina z mladej ženy.

Významná funkcia davu a objavuje aj v poviedke Horúce popoludnie. Dav je negatívny činiteľ, ktorý bráni v sebarealizácii. Väčšinou je symbolom totality. Hlavná postava ide na pivo do krčmy, kde vládne divná atmosféra. "Toto je posledná šanca na únik – uvedomil som si. Všetci boli akísi ochabnutí, ich ostražitosť povolila. Akoby im chýbal elixír." V poviedke sa objavuje nevysvetliteľný strach a tajomstvo.

Tajomstvo je takisto súčasťou poviedky Vianočná cesta, kde chlad je symbolom ľudských vzťahov: "Autobus bol studený a úplne prázdny." Svoju rolu zohráva ja paradox. Hrdina odchádza do horského hotela, pretože ho tam má čakať určité prekvapenie v podobe vianočného darčeka. Je však prekvapený, keď v sprche nájde mŕtvolu svojho kamaráta Stana Malého. "Voda mu búšila do temena, splachovala čerstvú krv. Musel to byť tvrdý a nečakaný uder, lebo, ako som poznal Stana Malého, rozhodne by ho nezložili prvou ranou. A po nejakom zápase nebolo ani stopy. Pozrel som sa na hodinky. Devätnásť hodín, tridsať minút. Prišiel som o trinásť neskoršie... Zastavil som sprchu. Náhle ticho iba znásobilo neskutočnosť tejto krvavo konkrétnej situácie." Poslednou replikou poviedky je prehovor recepčnej: "Predsa tu len nebude taká nuda, ako sa vám zdalo."

Za poviedku s existencialistickou tendenciou sa považuje Posledný termín. Postava, ktorá nemá meno, je donútená odhodlať sa k existenčnému činu. Príde o zamestnanie. "Možno som podvedome túžil po terajšej situácii, lebo sa budem musieť odhodlať k činu. (Existenčnému) Samozrejme, sú tu ešte objektívne okolnosti, na ktoré sa môžem vyhovoriť." Hlavná postava sa boji žitia, spánku. "Možno preto nemôžem spávať, lebo sa bojím. Bojím sa spánku, pripomína mi smrť. Cítim sa bezmocný, stratený, vydaný napospas číhajúcim nebezpečenstvám. Nahováram si, že v bdelom im môžem čeliť. Ale možno je to celkom inak. Možno sa vôbec nebojím. Musím sa priznať, že veľa toho o sebe neviem."''Posledný termín' je teda pre neho posledná šanca ako pre človeka.

Hlavní hrdinovia zbierky Nočné správy sú alkoholici, blázni, spisovatelia a redaktori, ktorí zanedbávajú svoje pracovne povinnosti. Postavy žijú tajomný život a ako keby neverili v pevnú a jedinú pravdu. Hlavnou postavou poviedky Muškáty je osoba, ktorá nevie zvládnuť svoj vlastný život a nemá osobnú identitu. Napokon sa stráca aj sám sebe. Je vyhlásený za nezvestného: "Pozeral som sa na svoju tvár na obrazovke a zrazu som si jasne uvedomil: majú pravdu. Už dlho, veľmi dlho patrím medzi nezvestných... akokoľvek som sa vykrúcal, zrkadlo nič neodrážalo." Autor tu rozoberá aj otázku smrti a zomierania: "Smrti sa nebojím. Veď smrť je rovnaká ako spánok. A prečo sa báť toho, čo sa každú noc opakuje? Keď zomriem, tiež len zaspím; ibaže sa prebudím v inej izbe." Tematicky sa táto zbierka zameriava na rodinu, postavy s rodinným zázemím. Napríklad poviedky Zem je guľatá, Tajomstvo Štedrého večera a Prechádzka zimnou krajinou.

Zbierka poviedok Slovenský poker obsahuje mnoho postmodernistických prvkov. Predslov zbierky – O ovciach a vlkoch, obsahuje stenografický záznam o efektívnosti a postavení ovce v posttotalitnom živote, čím sa Mitana výrazne prikláňa k svojej typickej tvorbe deväťdesiatych rokov. Postavy tejto zbierky sú kruté, neľudské a všetko vybudované ničia. Poviedky sa dajú rozdeliť na tie motivované biblickou symbolikou (napr. Boží hod a V neznámom jazyku) a na tie, čo sú spoločensky motivované (napr. Slovenský poker a Keď kvitli šibenice).

V poviedke Poľahčujúce okolnosti sa Mitana orientuje na morálku manželských vzťahov. Obaja manželia sa snažia spáchať vraždu na druhom z páru, už z mena Johana Gomoru nám je jasné, kto ju naozaj spácha. V úvode poviedky autor (rozprávač) vysvetľuje svoje kompetencie: "Chcel by som hneď na začiatku, aby nedošlo k zbytočnému nedorozumeniu, zdôrazniť úlohu v tomto príbehu. Som iba pozorovateľ! Pozorujúci rozprávač, bez akéhokoľvek vplyvu na udalosti." Týmito slovami ako keby si Mitana chcel zabezpečiť alibi a dištancovať sa od deja a následného zločinu.

V próze Kiki a Viki paroduje klasickú časopiseckú rubriku, akou je Linka dôvery alebo čosi podobné. Poviedka je založená na vymieňaní si listov medzi dôverníčkou a pisateľkou. Záver je mimoriadne absurdný – Kiki porodí zvieracieho potomka, ktorého splodila s vlastným psom Oskarom.

Špecifickosť Mitanovej poviedkovej tvorby je v tom, že po každom jednom prečítaní poviedky sa nám v mysli objavujú nové a nové asociácie a spojitosti. Autor doslova vŕta do čitateľa a šokuje ho. Každá samostatná poviedka je "ostňom do uzmierených a pasívnych vôd."