Pád komunizmu v Československu umožnil prozaikovi vydanie svojrázne komponovaného románu Hľadanie strateného autora (1991), ktorý je označený za "ukážku postmoderného literárneho kanónu." Autor v ňom využil žánrovú koláž a medzitextové nadväzovanie. Dielo získala titul Kniha roka 1992. Zaujímavosťou je, že ocenená kniha bola na vyhlasovaní výsledkov vydražená v aukčnej sieni Sotheby`s za 1900 Sk. Licitácie sa zúčastnil aj Mitana a prejavil nečakaný záujem o kúpu vlastnej knihy.
Ďalšia zbierka poviedok Slovenský poker (1993) dokázala, že poviedky sú silnou stránkou autora. Poviedky sú napínavé, dynamické a obohatené o skeptický humor.

Román Návrat Krista (1999) štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora. Kniha nesie podtitul: "Fantasticko-faktografický pararomán s vesmírnou zápletkou alebo Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom." Obsahuje ufologické prednášky, evanjelizačné traktáty, novinové správy a mediálne súdy. Autor sa zaoberá špekulatívnou teológiou a biblickou exegézou (čiže výkladom biblických textov).

Medzi najnovšie vydané prozaické diela patrí memoárová próza Môj rodný cintorín (2000), ktorej dej autor priestorovo lokalizoval do rodného kraja a časovo do obdobia, kedy sa upevňovala komunistická moc. V roku 2001 vyšla kniha Krst ohňom, v ktorej autor tvrdí, že každé bludisko, keď v ňom blúdime dostatočne dlho, sa nebadane stane pre nás sídliskom.

Mitana sa môže pochváliť aj dvoma súbornými dielami poviedok. V roku 1987 vyšlo súborné dielo z úvodných dvoch zbierok a dostalo názov Na prahu. V roku 1996, k päťdesiatemu výročiu narodenia spisovateľa, sa dostala na pulty zbierka Prievan.
Autorove úspešné zbierky poviedok a ostatné prozaické diela boli preložené do mnohých jazykov, napríklad do litovčiny, maďarčiny, ruštiny a rumunčiny. Kniha Koniec hry, napríklad, vyšla v Sovietskom zväze v celkovom náklade 565 000 výtlačkov.
Dušan Mitana nie je však iba prozaikom. Predstavil sa aj ako básnik. Je tvorcom dvoch básnických zbierok, Krutohory(1992) a Maranatha (1996), ktoré však nerozvírili hladinu slovenskej poetickej tvorby. Autor verí, "že básnik sa má stotožniť so svojou básňou. Jeho život ma byť akciou. Musí byť, musí konať, musí stelesňovať báseň. Poézia nesmie byť zlúčením vedomého a nevedomého. Najprv treba báseň žiť." (bib.17)Druhá zo spomínaných zbierok konfrontuje rôzne náboženské predstavy o svete, existencii, klasických morálnych hodnotách, živote a smrti.

Autor vyštudoval scenáristiku na VŠMU, čo ho inšpirovalo k napísaniu niekoľkých filmových a televíznych scenárov. Medzi tie najznámejšie patria Škola lásky (1973), Dynamit (1974) a Plukovník Chabert (1976). Film A pobežím na kraj sveta z roku 1979, ku ktorému napísal scenár, bol natočený podľa knihy Márie Ďuríčkovej. Autor momentálne pracuje na filmovom scenári o sochárovi Messerschmidtovi, avšak sám tvrdí, "že najväčším a možno jediným prínosom tejto práce pre moju literárnu robotu je pravdepodobne honorár, ktorý mi umožňuje prežiť v rámci existenčného minima niekoľko ďalších mesiacov a písať si prózu."
Dušan Mitana sa okrajovo zaoberá aj publicistikou. Rozhovory a úvahy z rokov 1990-1998 vydal pod názvom Pocity pouličného našinca (1998).

A aký je význam Mitanovej spisovateľskej práce? Zapíše sa ako prozaik, ktorý sa nebál rozvinúť netradičné žánrové formy. Literárna história si ho určite zapamätá ako originálny talent, ktorý oplýva hravou fantáziou a neskrytou láskou k tajomstvám. "Svet Mitanovej prózy je deziluzívny, otvorený voči všetkým možnostiam a významom. Nie každý je ochotný podniknúť riskantný výpravu Mitanovou prózou. Ciele sú totiž nejasné, výsledky a odmeny možno ťažko predpokladať. Jasná je len cesta, spôsob."