Tvorba Dušana Mitanu

TVORBA DUŠANA MITANU

Na úvod by sme mohli všeobecne charakterizovať autorovu tvorbu. Je to prozaik, básnik, scenárista a esejista, no zameriava sa hlavne na prozaické diela. Píše najmä poviedky, novely a romány, ktoré sa vyznačujú kontrastným až absurdným spojením všedného príbehu s prvkami napätia, hyperboly, tajomstva a snov. V autorových prózach hrá významnú úlohu zmysel pre humor, iróniu, či grotesku. Sloboda tvorby je erbovým znakom Mitanovho ponímania umenia. Vernosť tomuto princípu garantuje originalitu a vysokú umeleckú kvalitu jeho tvorby.

Hrdinom jeho prózy je neprispôsobivý mladý človek, ktorý sa pre svoje správanie dostáva do konfliktu s realitou spoločnosti. Dušan Mitana zdôvodňuje charakter svojich knižných hrdinov nasledovne: "Mladí ľudia zvyčajne pociťujú potrebu búriť sa, lebo realita, v ktorej žijú, sa im nezdá ideálna, aj keby ich o tom presviedčali všetky vlády, cirkvi a masmédia. Nemajú síce ešte veľa skúsenosti, majú však prirodzené reflexy alebo intuíciu, ktorá ich núti narušovať status quo. Človek, ktorý je spokojný sám so sebou a so svetom, v ktorom žije, môže byť vzorný občan a hrdina nástenných novín, no ako literárny hrdina by pravdepodobne neuspel. Preto sú neprispôsobiví, búriaci sa mladí ľudia pre mnohých spisovateľov -odjakživa- takí príťažliví. Ich chuť deštruovať je vlastne podvedomým vyjadrením túžby po istote, harmónii, identite." Zároveň sa postavy jeho diel pohybujú medzi zjavným, racionálnym a tušeným, iracionálnym a transcendentálnym rozmerom ľudského bytia. Štandardný protagonista je tak trochu asociálny, konfliktný a ťažko zaraditeľný.

Autor neoficiálne debutoval v roku 1965 v časopise Mladá tvorba poviedkou Oáza s jabloňami. Jej témou je márna snaha chlapca zbaviť sa panictva. Za poviedku dostal cenu na Wolkrovej Polianke. V ranej mladosti uverejňoval svoje prozaické pokusy práve v spomínanom literárnom časopise a aj v Slovenských pohľadoch. Poviedka sa stala najsilnejším žánrom jeho tvorby.

Za knižný debut sa považuje zbierka poviedok Psie dni (1970). Táto zbierka, v ktorej premýšľa nad zmyslom života a podstatou ľudskej existencie, mu otvorila brány do sveta slovenskej literatúry. Poviedky vychádzajú z reálnych životných situácií, ich závery sú väčšinou otvorené a nejasné. Už tu sa objavuje konflikt medzi racionálnym a iracionálnym. Takto autor spomína na vydanie svojho prvého diela: "Knižka, ktorú som napísal v druhej polovici šesťdesiatych rokov, zažila na vlastnej koži radikálnu zmenu politickej i literárnej situácie a preskupovania súradníc.

Knižka vyšla, vyšli aj vecné, fundované recenzie, potom sa to začalo prehodnocovať, až napokon Daniel Okáli urobil zo Psích dní exemplárny, výstražný príklad, vyvrcholenie krízových a deštruktívnych tendencií šesťdesiatych rokov." Kritika tvrdila, že jeho debut je "...plný nepríjemného, ba miestami celkom neprijateľného literárneho exhibicionizmu a ktorý musel čitateľa o to viac rozčuľovať, že mladý autor predvádzal svoje šokujúce 'voľné zostavy' s viditeľnou dávkou prozaického talentu a slovesnej zručnosti..." Dielo bolo považované za ukážku dešpektu voči socializmu. D.Okáli v stati Psie dni prózy takto ohodnotil Mitanovo dielo: "Etická a ideová bezvýchodiskovosť Psích dní, odporujúca základným funkčným a humanizačným princípom socializmu je príznakom 'kafkovčiny', hoci neústi do oslavy brutality a násilia ako na Západe. V akom príkrom rozpore sú zámery Mitanových Psích dní s Leninovými slovami o poslaní umenia a literatúry..."

O dva roky neskôr, v roku 1972, autor vydal novelu Patagónia, ktorá je autorovou skutočnou prvotinou. Je založená na ľúbostnom príbehu. Hovorí o osude mladého človeka, ktorý sa búri proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá si svoje vlastné životné poslanie. "Andy, pampy, Patagónia. Vlak ma unášal tmou, za oknami povievali červené závoje iskier, kolesá sa točili a každým otočením kolies som sa od niečoho vzďaľoval a k niečomu približoval. Čím ďalej, tým bližšie." Píše aj o význame citovej výchovy a zodpovednosti voči sebe a aj voči ostatným. Novela čiastočne obsahuje autobiografické prvky. Získala cenu vydavateľstva Smena.

Druhá zbierka poviedok Nočné správy (1976) kombinuje reálny príbeh s absurditou. Tematicky sa viaže na súčasnosť. Zdanlivo všedný príbeh je v ostrom protiklade s nečakaným, často šokujúcim, ba až absurdným záverom.

V prvej polovici osemdesiatych rokov vyšiel Mitanov spoločensko-kritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984). Hlavná postava, režisér Peter Slávik, trpiaci silnou viazanosťou na matku, zabije svoju manželku, pretože nie je schopný vysporiadať sa s jej odlišným pohľadom na svet. Autor v románe kritizuje morálny stav spoločnosti v období totality, pričom sa zameriava najmä na zákulisie umeleckej society. Myšlienkou diela je otázka zločinu a trestu, svedomia a viny. Autor bol na tomto diele nútený spraviť určité korektúry, aby vyhovel režimu. Rukopis odovzdal vydavateľstvu v roku 1981. Prešiel rukami piatich lektorských posudzovačov, a hoci boli všetky kladné a rukopis odporúčali vydať, knižka nevychádzala, až kým neprišiel šiesty posudok od superlektora z ÚV KSS. Ten nepovolil vydanie románu v pôvodnej verzii z dôvodu alibizmu. "Mohol som si knižku zobrať naspäť a byť 'mučeník'. Ja som však považoval za potrebné knižku vydať, lebo som bol presvedčený, že hovorí o záväzných spoločenských, morálnych a filozofických problémoch, že patrí medzi tie knižky, ktoré upozorňujú, že niečo hnije v štáte dánskom," komentuje Mitana vtedajšie udalosti. Tri roky trvalo, kým dielo uzrelo svetlo sveta, no sčasti stratilo svoju umeleckú hodnotu.
Pád komunizmu v Československu umožnil prozaikovi vydanie svojrázne komponovaného románu Hľadanie strateného autora (1991), ktorý je označený za "ukážku postmoderného literárneho kanónu." Autor v ňom využil žánrovú koláž a medzitextové nadväzovanie. Dielo získala titul Kniha roka 1992. Zaujímavosťou je, že ocenená kniha bola na vyhlasovaní výsledkov vydražená v aukčnej sieni Sotheby`s za 1900 Sk. Licitácie sa zúčastnil aj Mitana a prejavil nečakaný záujem o kúpu vlastnej knihy.
Ďalšia zbierka poviedok Slovenský poker (1993) dokázala, že poviedky sú silnou stránkou autora. Poviedky sú napínavé, dynamické a obohatené o skeptický humor.

Román Návrat Krista (1999) štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora. Kniha nesie podtitul: "Fantasticko-faktografický pararomán s vesmírnou zápletkou alebo Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom." Obsahuje ufologické prednášky, evanjelizačné traktáty, novinové správy a mediálne súdy. Autor sa zaoberá špekulatívnou teológiou a biblickou exegézou (čiže výkladom biblických textov).

Medzi najnovšie vydané prozaické diela patrí memoárová próza Môj rodný cintorín (2000), ktorej dej autor priestorovo lokalizoval do rodného kraja a časovo do obdobia, kedy sa upevňovala komunistická moc. V roku 2001 vyšla kniha Krst ohňom, v ktorej autor tvrdí, že každé bludisko, keď v ňom blúdime dostatočne dlho, sa nebadane stane pre nás sídliskom.

Mitana sa môže pochváliť aj dvoma súbornými dielami poviedok. V roku 1987 vyšlo súborné dielo z úvodných dvoch zbierok a dostalo názov Na prahu. V roku 1996, k päťdesiatemu výročiu narodenia spisovateľa, sa dostala na pulty zbierka Prievan.
Autorove úspešné zbierky poviedok a ostatné prozaické diela boli preložené do mnohých jazykov, napríklad do litovčiny, maďarčiny, ruštiny a rumunčiny. Kniha Koniec hry, napríklad, vyšla v Sovietskom zväze v celkovom náklade 565 000 výtlačkov.
Dušan Mitana nie je však iba prozaikom. Predstavil sa aj ako básnik. Je tvorcom dvoch básnických zbierok, Krutohory(1992) a Maranatha (1996), ktoré však nerozvírili hladinu slovenskej poetickej tvorby. Autor verí, "že básnik sa má stotožniť so svojou básňou. Jeho život ma byť akciou. Musí byť, musí konať, musí stelesňovať báseň. Poézia nesmie byť zlúčením vedomého a nevedomého. Najprv treba báseň žiť." (bib.17)Druhá zo spomínaných zbierok konfrontuje rôzne náboženské predstavy o svete, existencii, klasických morálnych hodnotách, živote a smrti.

Autor vyštudoval scenáristiku na VŠMU, čo ho inšpirovalo k napísaniu niekoľkých filmových a televíznych scenárov. Medzi tie najznámejšie patria Škola lásky (1973), Dynamit (1974) a Plukovník Chabert (1976). Film A pobežím na kraj sveta z roku 1979, ku ktorému napísal scenár, bol natočený podľa knihy Márie Ďuríčkovej. Autor momentálne pracuje na filmovom scenári o sochárovi Messerschmidtovi, avšak sám tvrdí, "že najväčším a možno jediným prínosom tejto práce pre moju literárnu robotu je pravdepodobne honorár, ktorý mi umožňuje prežiť v rámci existenčného minima niekoľko ďalších mesiacov a písať si prózu."
Dušan Mitana sa okrajovo zaoberá aj publicistikou. Rozhovory a úvahy z rokov 1990-1998 vydal pod názvom Pocity pouličného našinca (1998).

A aký je význam Mitanovej spisovateľskej práce? Zapíše sa ako prozaik, ktorý sa nebál rozvinúť netradičné žánrové formy. Literárna história si ho určite zapamätá ako originálny talent, ktorý oplýva hravou fantáziou a neskrytou láskou k tajomstvám. "Svet Mitanovej prózy je deziluzívny, otvorený voči všetkým možnostiam a významom. Nie každý je ochotný podniknúť riskantný výpravu Mitanovou prózou. Ciele sú totiž nejasné, výsledky a odmeny možno ťažko predpokladať. Jasná je len cesta, spôsob."