TVORBA DUŠANA MITANU

Na úvod by sme mohli všeobecne charakterizovať autorovu tvorbu. Je to prozaik, básnik, scenárista a esejista, no zameriava sa hlavne na prozaické diela. Píše najmä poviedky, novely a romány, ktoré sa vyznačujú kontrastným až absurdným spojením všedného príbehu s prvkami napätia, hyperboly, tajomstva a snov. V autorových prózach hrá významnú úlohu zmysel pre humor, iróniu, či grotesku. Sloboda tvorby je erbovým znakom Mitanovho ponímania umenia. Vernosť tomuto princípu garantuje originalitu a vysokú umeleckú kvalitu jeho tvorby.

Hrdinom jeho prózy je neprispôsobivý mladý človek, ktorý sa pre svoje správanie dostáva do konfliktu s realitou spoločnosti. Dušan Mitana zdôvodňuje charakter svojich knižných hrdinov nasledovne: "Mladí ľudia zvyčajne pociťujú potrebu búriť sa, lebo realita, v ktorej žijú, sa im nezdá ideálna, aj keby ich o tom presviedčali všetky vlády, cirkvi a masmédia. Nemajú síce ešte veľa skúsenosti, majú však prirodzené reflexy alebo intuíciu, ktorá ich núti narušovať status quo. Človek, ktorý je spokojný sám so sebou a so svetom, v ktorom žije, môže byť vzorný občan a hrdina nástenných novín, no ako literárny hrdina by pravdepodobne neuspel. Preto sú neprispôsobiví, búriaci sa mladí ľudia pre mnohých spisovateľov -odjakživa- takí príťažliví. Ich chuť deštruovať je vlastne podvedomým vyjadrením túžby po istote, harmónii, identite." Zároveň sa postavy jeho diel pohybujú medzi zjavným, racionálnym a tušeným, iracionálnym a transcendentálnym rozmerom ľudského bytia. Štandardný protagonista je tak trochu asociálny, konfliktný a ťažko zaraditeľný.

Autor neoficiálne debutoval v roku 1965 v časopise Mladá tvorba poviedkou Oáza s jabloňami. Jej témou je márna snaha chlapca zbaviť sa panictva. Za poviedku dostal cenu na Wolkrovej Polianke. V ranej mladosti uverejňoval svoje prozaické pokusy práve v spomínanom literárnom časopise a aj v Slovenských pohľadoch. Poviedka sa stala najsilnejším žánrom jeho tvorby.

Za knižný debut sa považuje zbierka poviedok Psie dni (1970). Táto zbierka, v ktorej premýšľa nad zmyslom života a podstatou ľudskej existencie, mu otvorila brány do sveta slovenskej literatúry. Poviedky vychádzajú z reálnych životných situácií, ich závery sú väčšinou otvorené a nejasné. Už tu sa objavuje konflikt medzi racionálnym a iracionálnym. Takto autor spomína na vydanie svojho prvého diela: "Knižka, ktorú som napísal v druhej polovici šesťdesiatych rokov, zažila na vlastnej koži radikálnu zmenu politickej i literárnej situácie a preskupovania súradníc.

Knižka vyšla, vyšli aj vecné, fundované recenzie, potom sa to začalo prehodnocovať, až napokon Daniel Okáli urobil zo Psích dní exemplárny, výstražný príklad, vyvrcholenie krízových a deštruktívnych tendencií šesťdesiatych rokov." Kritika tvrdila, že jeho debut je "...plný nepríjemného, ba miestami celkom neprijateľného literárneho exhibicionizmu a ktorý musel čitateľa o to viac rozčuľovať, že mladý autor predvádzal svoje šokujúce 'voľné zostavy' s viditeľnou dávkou prozaického talentu a slovesnej zručnosti..." Dielo bolo považované za ukážku dešpektu voči socializmu. D.Okáli v stati Psie dni prózy takto ohodnotil Mitanovo dielo: "Etická a ideová bezvýchodiskovosť Psích dní, odporujúca základným funkčným a humanizačným princípom socializmu je príznakom 'kafkovčiny', hoci neústi do oslavy brutality a násilia ako na Západe. V akom príkrom rozpore sú zámery Mitanových Psích dní s Leninovými slovami o poslaní umenia a literatúry..."

O dva roky neskôr, v roku 1972, autor vydal novelu Patagónia, ktorá je autorovou skutočnou prvotinou. Je založená na ľúbostnom príbehu. Hovorí o osude mladého človeka, ktorý sa búri proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá si svoje vlastné životné poslanie. "Andy, pampy, Patagónia. Vlak ma unášal tmou, za oknami povievali červené závoje iskier, kolesá sa točili a každým otočením kolies som sa od niečoho vzďaľoval a k niečomu približoval. Čím ďalej, tým bližšie." Píše aj o význame citovej výchovy a zodpovednosti voči sebe a aj voči ostatným. Novela čiastočne obsahuje autobiografické prvky. Získala cenu vydavateľstva Smena.

Druhá zbierka poviedok Nočné správy (1976) kombinuje reálny príbeh s absurditou. Tematicky sa viaže na súčasnosť. Zdanlivo všedný príbeh je v ostrom protiklade s nečakaným, často šokujúcim, ba až absurdným záverom.

V prvej polovici osemdesiatych rokov vyšiel Mitanov spoločensko-kritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984). Hlavná postava, režisér Peter Slávik, trpiaci silnou viazanosťou na matku, zabije svoju manželku, pretože nie je schopný vysporiadať sa s jej odlišným pohľadom na svet. Autor v románe kritizuje morálny stav spoločnosti v období totality, pričom sa zameriava najmä na zákulisie umeleckej society. Myšlienkou diela je otázka zločinu a trestu, svedomia a viny. Autor bol na tomto diele nútený spraviť určité korektúry, aby vyhovel režimu. Rukopis odovzdal vydavateľstvu v roku 1981. Prešiel rukami piatich lektorských posudzovačov, a hoci boli všetky kladné a rukopis odporúčali vydať, knižka nevychádzala, až kým neprišiel šiesty posudok od superlektora z ÚV KSS. Ten nepovolil vydanie románu v pôvodnej verzii z dôvodu alibizmu. "Mohol som si knižku zobrať naspäť a byť 'mučeník'. Ja som však považoval za potrebné knižku vydať, lebo som bol presvedčený, že hovorí o záväzných spoločenských, morálnych a filozofických problémoch, že patrí medzi tie knižky, ktoré upozorňujú, že niečo hnije v štáte dánskom," komentuje Mitana vtedajšie udalosti. Tri roky trvalo, kým dielo uzrelo svetlo sveta, no sčasti stratilo svoju umeleckú hodnotu.