Henryk Sienkiewicz - Ohňom a mečom

Originál „Ogniem i mieczem“, prvá časť Trilógie (ďalšie časti Potopa a Pán Wołodyjowski). Dielo bolo aj sfilmované v roku 1999.

Hlavné postavy: Jan Skrzetuski, Michał Wołodyjowski, Helena Kurcewiczówna, Longinus Podbipięta, Jeremi Wiśniowiecki, Bohdan Chmeľnickij, Jurko Bohun, Jan Zagłoba.

Obsah:
Písal sa rok 1647, veľmi čudný rok zakončený čudnou zimou, neobvykle teplou, na akú sa nikto nepamätal. Bola to „Reczpospolita“, Republika, Poľsko, ktoré v tejto dobe malo veľkú rozlohu. Tejto zimy vracal sa aj posol kniežaťa Jaremu Wiśniowieckeho, zároveň námestník jeho pluku husárov Jan Skrzetuski, ktorý bol odovzdať list od kniežaťa chánovi na Kryme. Cestou stretol zvláštneho človeka, ktorý mal na krku uviazanú slučku a Jan mu zachránil život. Až neskôr sa dozvedel jeho meno – Bohdan Chmeľnickij. Ráno prišiel Jan do Čyhyryna, kde sa stretol so svojim priateľom pánom Zaćwilichowskim a poznal pána Czaplińskeho, kedysi starostu, ktorého sa ľudia báli, no Jan s ním vyrazil dvere. Poznal aj pána Zagłobu a pána Podbipiętu. Pán Podbipięta bol litovčan, ktorý sa rozhodol s ním ísť do Lubnov, kde sa práve Jan vracal. Na ceste do Lubnov Jan spomínal na dievča z dvora, Annu, do ktorej boli na dvore všetci muži zaľúbení. Cestou stretli vyvalený koč, v ňom kňažnú a mladú pannu Helenu, do ktorej sa Jan okamžite zamiloval. Kňažná ich poprosila o pomoc, keďže každú chvíľu sa malo zotmieť a báli sa, pretože kočiša poslali po pomoc, domov to boli asi len 3 míle. Nuž neodmietli, mali to po ceste. Ako išli, naproti nim už išla pomoc, 4 synovia kňažnej a piaty bol ich priateľ Bohun, ktorý hneď videl v Janovi soka, pretože mladú pannu Helenu už sľúbili jemu, keďže ich domov patril Helene po jej otcovi, ale knieža nevedel o tom, ako si tam žijú, zabudol na nejaké Rozłogi, napriek tomu, že Helenin otec bol jeho priateľom. Kurcewiczowci ich pozvali k sebe a Jan aj prišiel na to, koho je dom a keďže sa do Heleny zaľúbil a aj ona do neho, začal s Kurcewiczowcami vyjednávať a museli mu ju prisľúbiť, ale vraj až keď odíde Bohun. Bohun bol totiž Kozák, ktorý žil v stepi a bol to zbojník a vrah. Ak by mu dali Helenu, Rozłogi by si mohli nechať, ale Helena ho nenávidela.

Jan sa vrátil do Lubnov ale po dlhej dobe, čo sa kňažná neukazovala vyslal posla Rzędziana, ktorý ho ubezpečil, že Helena je jeho. To už bol rok 1648, ktorý začal rovnako zvláštne. Skrzetuski sa vydal na cestu na Sič, pretože to vyzeralo, že sa strhne vojna a stretol sa s Helenou. Prešiel cez Čyhyryn, kde videl Bohuna. Pokračoval do Kudaku, jednej z najopevnenejších zámkov. Vedel, že sa naozaj na vojnu chystá a preto poslal svojho sluhu, aby zaniesol Helene list a odišli do Lubnov. On pokračoval na Sič cez Dneper, kde ich prepadli a Jana zranili.

V Siči sa zišla porada tých, ktorí chceli vojnu vyvolať – košový ataman, Tuhaj-bej a Chmeľnickij, ktorý hnal kozákov proti Poliakoma aby bol mocnejší, spojil sa s Tatármi a Turcami. Jana našťastie oslobodil Chmeľ, ktorý mu vďačil za život. Na druhý deň už vojsko vyrazilo a Jana viezli so sebou, aby nič nepovedal. Jan bol však ranený a v strašných horúčkach. Republika vyslala oddiel pod velením Krečovského, ktorý však prešiel na druhú stranu, keďže aj jemu sa krivda stala. Kozáci boli totiž prostý ľud a sedliaci a šľachta Poliaci, alebo ako ich Kozáci nazývali „Ľasi“, ktorých napriek tomu, že sa zaslúžili o rozmach kraja, hlavne knieža, predsa ich kozáci, tvrdý národ túžiaci po slobode neznášal.

Kozákom sa podarilo jeden kniežací pluk premôcť a kade šli, tam to pustošili a ničili, pretože ten najprostejší ľud bol predsa iba zberba, ktorá sa buď pridala, alebo umrela. Usadili sa v Korsuni, kde Tatári zapálili pol mesta. Udiala sa bitka. Nejaký hlas vykríkol, že Tuhaj-bej, Chmeľ a Krečovskij sú mŕtvi. Jan bol bez seba, no vtom sa vrátili ako víťazi. Chmeľ pustil Jana a dal mu ešte ochranku, pretože Turci a Tatári boli ukrutnými zabijakmi. A to aj Jan videl, keď odchádzal: tu bola pyramída z hláv, niekde strieľali šípy do živých, ale slabých a starých ľudí. Jan utekal do Rozłôg, no tam našiel iba spálenisko po dome...

Čo sa medzitým stalo: Janov sluha Rzędzian prechádzal cez Čyhyryn, kde sa vlády ujal Bohun. Ten mu násilím vzal listy a keď sa dozvedel, že Helenu sľúbili inému, pochytila ho zlosť. Bol pri tom aj pán Zagłoba, ktorý sa stal Bohunovým priateľom a išiel s ním. Prišli do Rozłôg, kde Bohun povraždil tých, ktorí tam boli, kňažnú a jej dvoch synov. Sám však utrpel rany a preto chcel ísť až na druhý deň. Keď však toto všetko videl pán Zagłoba, rozhodol sa pomôcť Helene; Bohunovi natáral že idú do Lubnov, no išli do Čerkasov, ale po ceste stretli priateľa, ktorý im oznámil, že Chmeľ už stihol prísť do Čerkasov. A tak sa rozhodli ísť do Zolotonoše, kde údajne mali byť Heleniny bratranci. Okradli túlavého speváka s vnukom, ktorých neskôr Jan stretol a vydávali sa za nich. Dostali sa do Demjanovky, kde nahovorili Kozákov, aby šli s nimi do Zolotonoše a pridali sa k Chmeľovi, prišli totiž o kone a pešo ísť sa im nechcelo.

Bohun ráno celý nahnevaný išiel za nimi do Lubnov, no blízko odtiaľ, vo Vasilovke pobil kniežací prápor a zistil, že tade nešli. Vrátil sa teda do Rozłôg a stretol toho Zagłobovho priateľa, pána Pleśniewského, od ktorého vytiahol čo potreboval a potom ho obesil. Vyslal priateľa Antona aby šiel Helenu hľadať. Našiel ju, no musel prejsť cez rieku a tam sa už aj so svojimi druhmi utopil.

Knieža už poslal vojsko a Chmeľ mu poslal poslov s listom, kde sa zaliečal, ale knieža ho odhalil. Poslov dal popraviť. Dozvedel sa o Vasilovke a Rozłogách, vtom si spomenul na Helenu a na to ako jeden poručík stretol Antona. Preto poslal Michała do Čerkasov a pána Bychowca do Zolotonoše. Vtedy bol knieža vo Filipovciach a do Lubnov sa vracal cez Rozłogi, kde stretli Jana. Nakoniec však Jan zistil, že Helena odišla so Zagłobom, čo mu dalo istú nádej. Vrátili sa do Lubnov a hneď aj vyrazili aj s vojskom do boja proti Chmeľovi.

Bol máj a neskutočne horúco a navyše Chmeľ poslal zberbu aby zapaľovala lesy. A prišla strašná správa - kráľ Vladislav umrel. Chmeľ prešiel do Bielej Cerkvi. Od vlády prišlo nariadenie zrušiť vojnu. Keďže sa Chmeľ dopočul, že knieža kade chodí tam je smrť a na každom strome visí kozák, rozhodol sa prijať to, ba obviniť knieža, že začal. Kryvonos, ktorý slúžil Chmeľovi šiel na knieža, mal 60 000 molodcov, teda mladých Kozákov. Dostali sa do bitky, kde knieža vyhral. Dostali však správy o tom, že Chmeľ vyjednával s vládou. Knieža poveril Jana aby šiel po pomoc za dvomi poručikmi, vláda im však zakázala pridať sa ku kniežaťu. Keď sa vracal, dostal sa do dediny, kde stretol Zagłobu, ktorý mu povedal, že Helenu ukryl v mohutnej pevnosti Bar. Jan bol šťastný.

Chmeľ sa chystal zaútočiť na tých dvoch poručíkov, ktorí odmietli pomoc, preto sa rozhodli pridať ku kniežaťu, aby ich bolo viac. Nadránom sa strhla bitka. Za ňou ďalšia, ktorú opäť vyhralo knieža, pretože velil Kryvonos a chcel krv bez rozmýšľania. Za Janom prišiel Rzędzian, ktorý mu rozpovedal, čo sa mu stalo, aj ako sa s Bohunom spriatelil, pretože ho ošetroval. Odišli aj s vojskom do Zbaražu. Jan sa vypýtal, či by nemohol ísť za Helenou. Keď už bol na odchode, prišiel plukovník z prieskumu a oznámil strašnú správu – Bar padol.

Bohun bol pri tom, ako Bar padol a Helenu odtiaľ uniesol. S niekoľkými molodcami a veštkyňou Horpynou šli práve k nej. Pri dobývaní Baru sa Helena prebodla, ale nešikovne a prežila. Zobudila sa pri Bohunovi, ktorý jej vyznával lásku, ale ona ani počuť. Bohun odišiel bojovať. Bojoval za Kozákov, proti Janovi, kvôli Janovi.

Nastal už september 1648. Knieža poslal Jana do Jarmoliniec. Michał, pán Zagłoba a Longinus išli s ním. Vďaka roztržke knieža povýšil Jana na poručíka a Longina na námestníka. Knieža mal Jana veľmi rád. Ale aj tak mal Jan kamenný výraz. Iba sa modlil. Kade šli šírili správy, že za nimi ide Jarema, aby zmiatli kozákov. V Jarmolinciach sa rozišli na rôzne strany. Pán Zagłoba cestou stretol svadobný sprievod, šiel s nimi, opil sa a keď sa prebudil, sedel vedľa neho Bohun. Bohun ho dal spútať a hodiť do maštale, no pán Zagłoba sa rozviazal a vyšiel na povalu, z kade sa bránil. Vtom prišiel Michał, ktorý ich pobil. Tí čo ušli aj s Bohunom za chvíľu sa dostali do rúk pána Podbipiętu a potom do rúk Jana. Keď sa potom všetci zišli, porozprávali si čo zažili a vďaka pánu Zagłobovi zistili, čo je s Helenou, kde by mohla byť a kde nie je. Rozhodli sa vrátiť za kniežaťom a potom sa vydať hľadať Helenu, no cestou stretli pána Wierszułła, ktorý im porozprával o strašnej porážke, ktorú utrpeli. Šľachta totiž zradila knieža, pretože mu nechceli prenechať velenie. Prešli do Ľvova. Michał s pánom Zagłobom sprevádzali knieža do Varšavy na voľby nového kráľa a cestou stretli aj kňažnú s dvornými dámami, aj Annou, do ktorej sa zaľúbil jeden so strážcov a keď ju videl s Michałom sa rozprávať, sľúbil mu, že mu stne uši. Dlho sa čakalo na voľby, kým jeden z kandidátov neustúpil. Knieža poslal Michała s pánom Zagłobom po kone a stretli toho známeho strážnika, čo sa Michałovi vyhrážal. Dohodli sa na súboji. Michał s pánom Zagłobom dorazili skôr a stretli Bohuna. Malý ale bojovný Michał Wołodyjowski Bohuna takmer zabil. Nevedeli, či je mŕtvy, no knieža aj tak Michałovi daroval prsteň za tento čin, pretože sám sa o Helenu bál. Vrátili sa do Zbaraža. Jan už odišiel hľadať svoju milú a hľadal ju už velmi dlho. Pripojil sa ku komisárom, ktorí išli vyjednávať s Chmeľom do Perejaslavi. Chcel totiž vyzvať na súboj Bohuna, aj keď dostal správy, že je mŕtvy, no neveril im, pretože ho vraj zabil pán Zagłoba, ktorý rád táral. Chmeľ sa stretol s Janom, ktorý si nemyslel, že bude k nemu taký milý. No Chmeľ bol rád, pretože sa dopočul, ako Jan s Czaplińskim dvere vyrazil. Ponúkol mu čo len chce. Chcel ísť s Bohunom na súboj, no i Chmeľ mu povedal, že je po Bohunovi. Tak mu poskytol ľudí, aby išli hľadať Helenu.

V zime sa nebojovalo, lebo Chmeľ nechcel. Ale na jar opäť prišli boje a Michał sa z každého nájazdu na zberbu, ktorá sa búrila vracal ako víťaz. No jedného dňa nie. Vyhral ale prišiel so strašnou správou – v Kyjeve udusili mladé panny dymom a medzi nimi vraj bola aj Helena. Jana to úplne zasiahlo. Zrazu za Michałom prišiel Rzędzian, ktorý ich všetkých vyviedol z omylu – pretože sa opäť postaral o Bohuna, ktorý bol živý a zdravý a poslal ho, aby vzal Helenu a zaviedol ju do Kyjeva. Ihneď išli Rzędzian, Michał a pán Zagłoba na záchrannú akciu, Jan však o tom nič nevedel. Helenu vyslobodili, ale keď sa vracali, zaútočili na nich Turci. Rzędziana s Helenou poslali ďalej do Zamości a Michał a pánom Zagłobom sa s nimi išli biť, ale vtom prišla pomoc, kniežací pluk. Vrátili sa do Zbaražu, kde už bol aj Jan ale mu nič nepovedali o Helene. V Zbaraži už všetci očakávali knieža, pretože mnoho vojakov tam prišlo takmer nasilu aby mohli pod ním bojovať za Republiku. Odkedy prišiel, strhlo sa veľa bitiek. Prešlo leto. U Poliakov nastali už problémy so zásobami potravín a pušného prachu, aj keď víťazili jednu bitku za druhou. Zavreli sa v pevnosti, odkiaľ nebolo úniku, len cez nepriateľov. Už bolo treba poslať niekoho po kráľa, ktorý sľúbil pomoc ale stále nechodil. Ako prvý šiel Longinus, ktorý sa však cez nich nedostal. Na druhý deň visel na strome. Ďalší v poradí bol Jan. Dlho mu trvala cesta, pretože len jednu celú noc mu trvalo kým sa dostal cez rybník. Potom sa ukryl v húštinách a celý deň prespal, pretože bol veľmi unavený. Na druhú noc šiel cez rieku a len tak-tak že ho nechytili. Dostal sa až ku kráľovi, ktorý už vypísal na Chmeľovu hlavu odmenu. Prišiel celý zúbožený a v horúčkach. Odviezol ho k sebe kňaz, pretože kráľ hneď vyrazil. Spal dlho až sa zobudil a pri ňom bol Rzędzian, ktorý mu vyrozprával o všetkom, aj ako Helenu zachránili. Povypytoval sa ho kde je a zistil, že má prísť s istou kastelánkou. Hneď vyskočil na nohy a vtom prišli jeho priatelia. Vojna sa skončila, uzavreli mier. A vyšli oproti Helene. Keď ju Jan zbadal, takmer omdlel. Nemohol byť spokojnejší – nastal mier a po boku mal svoju milovanú. A Bohun, ten ostal zajatý, lebo nechcel pripustiť mier a zadržali ho.

Hlavná myšlienka: Myšlienka hrdosti na svoj národ, národ poľský, myšlienka rytierskej hrdosti a spravodlivosti. Myšlienka ducha národa poľského.